Ako sa deti učia čítať a ako im pomáhať

Učiť sa čítať je ako pracovať v bani

Naučiť sa čítať je jedna ozaj ťažká robota. Aha.

  1. Mozog preskenuje prvé písmenko.
  2. Potom ho porovná s katalógom, ktorý má do seba vložený. (Toto má kopček: bude to m, n alebo h? Alebo nie je to náhodou u s kopčekom uloženým dolu hlavou? Toto má paličku a bruško. Je to b, p, d alebo q?)
  3. Skenuje postupne ďalej a každé jedno písmeno dáva do vzťahu s pímenami pred ním. (Je to pes alebo des? Je to slovo kamaráti alebo kamoši? Dieťa po prvých troch písmenkách kam- radšej rýchlo skočí na koniec slova, pretože namiesto dočítania dlllllhokánskeho slova je jednoduchšie skúsiť predpokladať ako sa to slovo môže skončiť.)
  4. Keď hlavička konečne dešifruje správne všetky písmená v slove, postúpi k významu slova. Uf! (Bol to les, čo teda znamená stromy a vtáky.)
  5. Odtiaľ sa preborí k ďalšiemu slovu, kde takisto najprv rozlúskne jednotlivé písmenká a potom význam celého slova.
  6. Takto preskúma všetky slová a ich jednotlivé významy v jednej vete.
  7. Potom musí ešte významy všetkých prečítaných slov pospájať do jedného celistvého významu vety.
  8. Aby ju vzápätí skúsilo skombinovať s tým, čo si prečítalo vetu predtým a vetu potom. Pomoc!

Toto všetko robí hlavička dieťaťa pri čítaní. Určite ste sa aj vy riadne spotili, a to si o tom teraz iba čítate.  Čítajte ďalej „Ako sa deti učia čítať a ako im pomáhať“

Hľadáme rozprávkové škôlky, máme pre ne knižky!

Čítajme si spolu vzniklo preto, že veríme, že príbehy majú veľkú moc. Keď si unavená mama a predráždené chlapča sadnú na chvíľku vedľa seba, dejú sa veci. Teda, prvých pár riadkov mama ešte nevníma, ešte stále je mysľou v práci alebo plánuje zajtrajšok (máte to tak?), ale jej hlas je už tam a číta príbeh. Chlapča sa opiera o mamine ramená a vďaka tomuto dotyku sa tam mama pomalinky zjaví celá – jej hlas a aj jej myseľ. Spoločný príbeh, dobrodružstvo, sústredenie, otázky a odpovede. Čas len sa tak dívať na prcka, ktorý nedávno meral 50 centimetrov.

Pravdou ale je, že toto kúzlo sa nedeje iba medzi rodičmi a deťmi. Tie zázraky nespôsobuje pokrvný vzťah, ale podelenie sa o jeden príbeh. Sústredenie nad knižkou a rozhovor sú to, čo častokrát pomáha deťom zmieriť sa so škôlkou alebo začať hľadať cestu k novej pani učiteľke. Samozrejme, čítanie ešte upokojí deti pred obedňajším odpočinkom alebo ich udrží potichu, keď veľkí už spať nemusia, ale stále potrebujú polihovať. No a úlne nakoniec sú tu slovné spojenia ako krok za krokom alebo ujedať, ktoré pani učiteľka nepoužíva úplne bežne, a práve tieto krásne rozširujú slovnú zásobu budúcich predškolákov. Jednoducho čítanie v škôlke je osobitný druh chémie rozprávky. A preto.  Čítajte ďalej „Hľadáme rozprávkové škôlky, máme pre ne knižky!“

A konečná. (9. týždeň Prečítaného leta)

Pohľadnica zo Slovenska do Čiech

Tak ja neviem čo je to vo vzduchu, asi september. Podivne nostalgicky bolo v skupine Prečítaného leta, všetci sa tam lúčili, spomínali, dobre im bolo. Alžbeta potom do sveta vypustila taký post, že som sa najprv smiala a potom sa rozplakala.

No ale vážne. Toto sa stane na internetoch, keď na začiatku neopatrne lajknete nejakú tú fotku. Aby som vás varovala: o dva týždne spolu budete vyrábať letný megaprojekt, a to pomedzi deti, ktoré vám budú počas skypovania liezť chrbtoch, kývať na seba zo Slovenska do Čiech, posielať si pohľadnice a všeobecne si to užívať. Ech, čo si to tu navrávam. Nočné skajpovačky s nemenovanou boli jedna z najlepších vecí leta 2016. Čítajte ďalej „A konečná. (9. týždeň Prečítaného leta)“

Červený šátečku, kolem se toč (8. týždeň Prečítaného leta)

Takže ôsmy týždeň. Osem týždňov beží naše Prečítané leto, a to znamená, že keď čítate toto zhrnutie, beží už posledný, finálový. Po ňom udrie plnou silou september, začne zase zvoniť, o pol ôsmej sa znovu nebuda dať nastúpiť do autubusu, a vôbec. Listy sa budú červenať. Tento sumár je teda predposledný. A neviem ako u vás, ale mne sa zdá, že už vari aj stačí, zase je čas žiť trochu inak. Čítajte ďalej „Červený šátečku, kolem se toč (8. týždeň Prečítaného leta)“