Ako sa deti učia čítať a ako im pomáhať

Učiť sa čítať je ako pracovať v bani

Naučiť sa čítať je jedna ozaj ťažká robota. Mozog potrebuje preskenovať každé jedno písmenko a porovnávať ho s katalógom, ktorý má do seba vložený. Toto má kopček: bude to m, n alebo h? Alebo nie je to náhodou u s kopčekom uloženým dolu hlavou? Toto má paličku a bruško. Je to b, p, d alebo q? Je to pes alebo des? Je to slovo kamaráti alebo kamoši? Dieťa po prvých troch písmenkách kam- radšej rýchlo skočí na koniec slova, pretože namiesto dočítania do konca slova bude predpokladať ako sa to slovo môže skončiť.

Keď hlavička konečne dešifruje správne všetky písmená v slove, postúpi k významu slova. (Bol to les, čo teda znamená stromy a vtáky.) Odtiaľ sa preborí k ďalšiemu slovu, kde takisto najprv dešifruje znaky a potom význam dešifrovaného slova. Takto preskúma všetky slová a ich jednotlivé významy v jednej vete – a potom musí ešte významy všetkých prečítaných slov skombinovať do jedného celistvého významu vety. Aby ju vzápätí skúsilo skombinovať s tým, čo si prečítalo vetu predtým a vetu potom. Toto všetko robí hlavička dieťaťa pri čítaní.

Neustále pri tom čerpá z kartotéky slov a významov, ktorú si tvorí od narodenia. Ak ste si s ním čítali veľa, pri slove veľryba sa nezastaví, možno ani pri slove škodoradostný (päť slabík!). Slovo drožka ho ale možno prekvapí. Ak to slovo predtým nepočul, bude si musieť pomôcť ostatnými slovami vo vete: naskočiť do drožky, drožka sa pohne, kone sa prudko rozbehnú. (Aha, takže nejaké menšie auto, asi ťahané koňmi.)

Toto je cvičenie, ktoré si vyžaduje nesmierne veľa drilu, opakovania a potom znovu drilu. Teda – čítania. Čítanie sa zlepšuje len čítaním (teda tým, že hlavička dookola pozerá do tej svojej kartotéky, až kým sa slová ako voda, brat, kamarát, škodoradostný, drožka nestanú obrázkom. Teda ich už nebude čítať ťažko a po písmenkách, už rozozná slovo čisto podľa jeho tvaru a dĺžky. Paráda.

Ako teda povzbudiť budúceho čitateľa?

Ako však povzbudiť dieťa, keď čítanie zvyčajne trénuje na nezaujímavých a častokrát nezmyselných textoch ako Mama má Emu či Zuzanka máva? K dispozícii má samozrejme školské čítanky s krátkymi textami. Pravdou však je, že tie nie sú často práve najaktraktívnejšie. Okrem toho v nich často deti nájdu iba útržky, z ktorých je ťažké zistiť aký strhujúci príbeh môže byť, občas sú to klasickí autori v jemne zostarnutej slovenčine, a občas sa z čítanky stane jednoducho domáca úloha (a tam sa končí láska k čítaniu). Úloha čítaniek je v tomto jasná: dať deťom text, na ktorom trénujú čítanie. Trénovať čítanie však nie vždy znamená trénovať zaľubovanie sa (zaľúbenie?) do príbehov.

Takže ako povzbudiť budúceho (či frustrovaného) čitateľa? Príbehom. Príbehom, ktorý ho zaujme, no zároveň nevyšťaví. Vyšťavenie sa prejavuje tým, že dieťa odrazu plechovým hlasom číta nahlas a je totálne jasné, že význam vôbec nevníma. To je to, čo sa veľmi rýchlo stane z hlasného čítania. Žiaden pôžitok, iba vyslovovanie zvukov.

Pomôcka č. 1: obrázkové knihy

Áno, naozaj, obrázkové knihy. Knihy, v ktorých je málinko (ale inteligentného) textu a veľa obrázkov – obrázky veľmi napomáhajú porozumieť významu. Úroveň textu je tu ale dôležitá, musí ísť o knihy, v ktorých sa nejako spoznávate aj vy, jednoducho knihy, ktoré neurazia prváčikov-veľkáčov. Blcha Teo či Lily a Momo, napríklad. Marta s JonatánomGréta, Môj šťastný život, Medzi nebom a morom. Atlas neuveriteľných faktov o zvieratách alebo Farebný atlas zvierat – kratučké slovné spojenia a vety, kde každé jedno prečítané slovo dáva ihneď zmysel, napĺňa prváčika pýchou a dodáva mu odvahu pokračovať ďalej.

Trochu väčšie decká zase ocenia zaujímavo riešené zalamovanie textu a tiež veľa srandy. V tomto sú séria Toma Gatesa (trinásť dielov!) a séria Smradov (tri) na nezplatenie.

Tom Gates čaruje.

Pomôcka č. 2: striedanie

Áno, striedanie sa pri čítaní. Jeden riadok ty a druhý riadok ja. Jeden odstavec ty a druhý ja. Striedanie znamená, že dieťa si po troške trénuje čítanie nahlas, no ak sa náhodou zameria iba na zvuky (a nie na význam), význam mu doplníte vy vo vete, ktorú čítate vy. Ak sa rozhodnete už striedať po odstavcoch, deje sa presne to isté – počas vašich čítaných častí si dieťa zrekapituluje čo sa deje. Vďaka tomu sa mu dej neustále posúva dopredu. Na čítanie vyberajte čo vám len padne do oka alebo čo vaše dieťa zbožňuje. U nás doma sa čítala príručka Minecraftu (akože naozaj). A mali ste vidieť to čítanie s porozumením – okamžitá aplikácia všetkého prečítaného, len to tak zadunelo!

Pomôcka č. 3: predčítanie alebo audioknihy

Nezabúdajte na čítanie nahlas, kde sa nestriedate a čítate iba vy. Dajte mu oddýchnuť. Umožnite mu ponoriť sa do príbehu až po končeky vlasov. Nech sa bojí o Tomiho, ku ktorému sa plaví žralok, nech spolu s Maxi objavuje aké zložité je byť niekým iným. Vďaka tomu  mu pripomínate tým aké strašlivo super knihy sú. Okrem toho pamätajte, že pri počúvaní sa hlavička učí jazyku rovnako ako pri čítaní, no bez námahy. (Nakoniec, vaše deti sa naučili rozprávať iba vďaka tomu, že počúvali.) Počúvanie je zázračné, a zlatom vyvážiť každú pani učiteľku, ktorá deťom popri čítankách ešte nahlas číta Roalda Dahla alebo Astrid Lindgrenovú.

No a na záver už iba jedno: v našom letnom projekte Prečítané leto máme ešte dva ďalšie dva (nečakane dobré) tipy ako deti rozčítať a povzbudiť.

Čakáme vás, kliknite si! 

Jeden komentár ku “Ako sa deti učia čítať a ako im pomáhať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *