Knižka pre supertatov: Môj tata bol kedysi naozaj cool

Máme pre vás vynikajúci vianočný tip pre všetkých tatov. Pravda, nemusí to tak na prvý pohľad vyzerať. Je to totiž knižka napísaná pre deti. No zároveň je to jedna z tých, ktorými si v skutočnosti omnoho radšej listujú rodičia. Listujú, pokyvkávajú hlavou, usmievajú sa či škrabkajú (zarastenú) bradu. Potom zamyslene položia na policu, a je im voľakajo …lepšie.

Čítajte ďalej „Knižka pre supertatov: Môj tata bol kedysi naozaj cool“

Čítajúci rodičia píšu: Peťo, otec ochotník

Čítajúci rodičia píšu je kategória o vás, superrodičoch. 
Je hlavne o tom, čo zažívate v bežnom živote s vašimi deťmi pomedzi knihy. 
Alebo s knihami pomedzi vaše deti? Nech je to ako chce, jej úlohou je povzbudiť a naštartovať. 
Tak štartujte, rodičovia!
Photo Credit: žibuoklių jūra via Compfight cc

Dnes píše Peťo. Poznáme sa už dlho, ešte z pravekej éry za slobodna. Jeho budúca žienka vtedy trhala lupienky z kvietka nejakého kríka, ja som sa dívala do oblohy nad mestom. Mali sme všetci tak nejako málo rokov a ešte veľa pred sebou.

Dnes majú dve deti: ich druhé sa im narodilo trochu pred našim druhým. Raz sme ich stretli v meste na ulici. Moje menšie malo asi mesiac, staršie trochu cez dva roky. Keď som sa ich vyžmýkaná (a pravdepodobne aj nesprchovaná, hladná a neučesaná) spýtala ako to vôbec zvládajú, začali sa smiať. Smiať! Že oni už nepratajú, oni už len vždy rýchlo zavrú dvere. Smiali sa a mňa to vtedy nesmierne pozdvihlo. Materstvo dokáže byť veľmi osamelá inštitúcia. Vedieť, že niekto tým ide pred vami a potkýna sa podobne vie veľmi povzbudiť.

Takže dnes píše Peťo, a aj preto, že je to otec. Že stačí byť ochotník, že mužská duša je krehká, a že čo viac treba.  Čítajte ďalej „Čítajúci rodičia píšu: Peťo, otec ochotník“

Na Deň otcov

Deň otcov lockscreen na stiahnutie

Všetko najlepšie k (včerajšiemu) sviatku!

Ďakujem, že chcete byť s vašimi deťmi. Že chápete, že treba, a že si s nimi ešte k tomu aj čítate.

Budete sa mať všetci vzájomne radšej.

Deti čo sa majú s rodičmi radi a deti, ktoré majú prítomných otcov, to dnes nie je celkom obyčajná vec. Viete o tom, že zachraňujete svet? Každý deň! A stačí vám na to tých 20 minút! Superhrdina!!! Čítajte ďalej „Na Deň otcov“

5 + 1 knižný tip pre supertatov

Vitajte v dalšom článku do série pre oteckov. Ak ste sa teda rozhodli pustiť do čítania s deckami aspoň chvíľku každý deň, super! Vybrali sme pre extra dobré tituly, ktoré každého tata/brata/deda pobavia a deti nadchnú. Keď s nimi dočítate, pokojne sa nafúknite a prejdite po obývačke ako páv. Takých mužov je málo, hovoria výskumy – ale tí, ktorí sú, sa majú s deťmi omnoho radšej. Aj v puberte. Môže byť?

Varovanie: Tento článok nemá byť v žiadnom prípade polemikou na tému rodu, úloh rodičov vo výchove 
detí a podobne. Je jednoduchou zbierkou knižiek, ktoré vedia špeciálne zaujať a pobaviť otca, 
a to aj na dvanáste (stodvanáste?) prečítanie. 
Sú buď extra srandovné, extra dobrodružné alebo si jednoducho vyžadujú extra dávku 
nadsázky či humoru - a tá, priznávam, ide večer ockom o čosi lepšie.  Čítajte ďalej "5 + 1 knižný tip pre supertatov" 

Čítajúci rodičia píšu: Zuzana, starý otec a ich knižnica

Čítajúci rodičia píšu je kategória o vás, superrodičoch. 
Je hlavne o tom, čo zažívate v bežnom živote s vašimi deťmi pomedzi knihy. 
Alebo s knihami pomedzi vaše deti? Nech je to ako chce, jej úlohou je povzbudiť a naštartovať. 
Tak štartujte, rodičovia!

 

Dnes píše Zuzana:

Po presťahovaní sa do domu a narodení prvého syna sme sa trošku zmenili – ako asi všetci rodičia. Veľkou zmenou napríklad bolo, že sme si nekúpili televízor. Nekúpili sme ho celé dva roky. Televízor nebol a tak láska ku knihám vznikla sama.

Chvíle, keď už sa drobec začal zaujímať o knihy sme si užívali všetci. Začal čítať aj náš tatko, ktorý v živote toho prečítal minimum ;). Lásku ku knihám sme samozrejme podporili tým, že sme si denne najprv ukazovali a hľadali v knihách, a neskôr sme začali s príbehmi. Syn vedel, že keď chce našu pozornosť, stačí doniesť knihu. Vedel, že neodmietneme. Zas naopak my, keď sme videli, že sa nudí a vymýšľa, hneď sme ho po knihu poslali. Zvyčajne to zabralo. Je skvelé, že sme si takto vychovali aj babky a dedka – vedia, že keď k nám prídu, budú veľa čítať.

Čítame každý deň aspon dve knihy, beriem to už ako povinnú jazdu. Keď máme novú knihu a má úspech, mám pocit, že ju čítame dovtedy každý deň, kým ju nevie naspamäť.

Čítajte ďalej „Čítajúci rodičia píšu: Zuzana, starý otec a ich knižnica“