Máme pre vás vynikajúci vianočný tip pre všetkých tatov. Pravda, nemusí to tak na prvý pohľad vyzerať. Je to totiž knižka napísaná pre deti. No zároveň je to jedna z tých, ktorými si v skutočnosti omnoho radšej listujú rodičia. Listujú, pokyvkávajú hlavou, usmievajú sa či škrabkajú (zarastenú) bradu. Potom zamyslene položia na policu, a je im voľakajo …lepšie.
Čítajte ďalej „Knižka pre supertatov: Môj tata bol kedysi naozaj cool“
Čítajúci rodičia píšu je kategória o vás, superrodičoch. Je hlavne o tom, čo zažívate v bežnom živote s vašimi deťmi pomedzi knihy. Alebo s knihami pomedzi vaše deti? Nech je to ako chce, jej úlohou je povzbudiť a naštartovať. Tak štartujte, rodičovia!
Dnes píše Peťo. Poznáme sa už dlho, ešte z pravekej éry za slobodna. Jeho budúca žienka vtedy trhala lupienky z kvietka nejakého kríka, ja som sa dívala do oblohy nad mestom. Mali sme všetci tak nejako málo rokov a ešte veľa pred sebou.
Dnes majú dve deti: ich druhé sa im narodilo trochu pred našim druhým. Raz sme ich stretli v meste na ulici. Moje menšie malo asi mesiac, staršie trochu cez dva roky. Keď som sa ich vyžmýkaná (a pravdepodobne aj nesprchovaná, hladná a neučesaná) spýtala ako to vôbec zvládajú, začali sa smiať. Smiať! Že oni už nepratajú, oni už len vždy rýchlo zavrú dvere. Smiali sa a mňa to vtedy nesmierne pozdvihlo. Materstvo dokáže byť veľmi osamelá inštitúcia. Vedieť, že niekto tým ide pred vami a potkýna sa podobne vie veľmi povzbudiť.
Takže dnes píše Peťo, a aj preto, že je to otec. Že stačí byť ochotník, že mužská duša je krehká, a že čo viac treba. Čítajte ďalej „Čítajúci rodičia píšu: Peťo, otec ochotník“
Všetko najlepšie k (včerajšiemu) sviatku!
Ďakujem, že chcete byť s vašimi deťmi. Že chápete, že treba, a že si s nimi ešte k tomu aj čítate.
Budete sa mať všetci vzájomne radšej.
Deti čo sa majú s rodičmi radi a deti, ktoré majú prítomných otcov, to dnes nie je celkom obyčajná vec. Viete o tom, že zachraňujete svet? Každý deň! A stačí vám na to tých 20 minút! Superhrdina!!! Čítajte ďalej „Na Deň otcov“
Vitajte v dalšom článku do série pre oteckov. Ak ste sa teda rozhodli pustiť do čítania s deckami aspoň chvíľku každý deň, super! Vybrali sme pre extra dobré tituly, ktoré každého tata/brata/deda pobavia a deti nadchnú. Keď s nimi dočítate, pokojne sa nafúknite a prejdite po obývačke ako páv. Takých mužov je málo, hovoria výskumy – ale tí, ktorí sú, sa majú s deťmi omnoho radšej. Aj v puberte. Môže byť?
Varovanie: Tento článok nemá byť v žiadnom prípade polemikou na tému rodu, úloh rodičov vo výchove detí a podobne. Je jednoduchou zbierkou knižiek, ktoré vedia špeciálne zaujať a pobaviť otca, a to aj na dvanáste (stodvanáste?) prečítanie. Sú buď extra srandovné, extra dobrodružné alebo si jednoducho vyžadujú extra dávku nadsázky či humoru - a tá, priznávam, ide večer ockom o čosi lepšie. Čítajte ďalej "5 + 1 knižný tip pre supertatov"
Čítajúci rodičia píšu je kategória o vás, superrodičoch. Je hlavne o tom, čo zažívate v bežnom živote s vašimi deťmi pomedzi knihy. Alebo s knihami pomedzi vaše deti? Nech je to ako chce, jej úlohou je povzbudiť a naštartovať. Tak štartujte, rodičovia!
Dnes píše Zuzana:
Po presťahovaní sa do domu a narodení prvého syna sme sa trošku zmenili – ako asi všetci rodičia. Veľkou zmenou napríklad bolo, že sme si nekúpili televízor. Nekúpili sme ho celé dva roky. Televízor nebol a tak láska ku knihám vznikla sama.
Chvíle, keď už sa drobec začal zaujímať o knihy sme si užívali všetci. Začal čítať aj náš tatko, ktorý v živote toho prečítal minimum ;). Lásku ku knihám sme samozrejme podporili tým, že sme si denne najprv ukazovali a hľadali v knihách, a neskôr sme začali s príbehmi. Syn vedel, že keď chce našu pozornosť, stačí doniesť knihu. Vedel, že neodmietneme. Zas naopak my, keď sme videli, že sa nudí a vymýšľa, hneď sme ho po knihu poslali. Zvyčajne to zabralo. Je skvelé, že sme si takto vychovali aj babky a dedka – vedia, že keď k nám prídu, budú veľa čítať.
Čítame každý deň aspon dve knihy, beriem to už ako povinnú jazdu. Keď máme novú knihu a má úspech, mám pocit, že ju čítame dovtedy každý deň, kým ju nevie naspamäť.
Čítajte ďalej „Čítajúci rodičia píšu: Zuzana, starý otec a ich knižnica“