Čítajúci rodičia píšu: Veronika a knižkový piknik

Čítajúci rodičia píšu je kategória o vás, superrodičoch. Je hlavne o tom, čo zažívate v bežnom živote s vašimi deťmi pomedzi knihy. Alebo s knihami pomedzi vaše deti? Nech je to ako chce, jej úlohou je povzbudiť a naštartovať. Tak štartujte, rodičovia!

Dnes píše Veronika, mama Hanky (3.5) a Mateja (1.5).

Máme to šťastie, že bývame len pár metrov od našej knižnice a ešte väčšie šťastie, že knižnica je súčasťou nádherného parku. Do knižnice chodievame radi a často. Parádny spôsob ako deti naučiť, že o požičané sa treba starať a neskôr aj vrátiť, a že existuje kopec kníh a príbehov.

Raz, keď sme vyšli z knižnice a nechcelo sa nám este ísť domov, usadili sme sa pod gaštanom v parku. Vytiahli sme čaj v termoske, nejaké keksíky, ale hlavne knižky. A naše deti sa na to chytili tak, že sa z toto stala tradícia.

Čítajte ďalej „Čítajúci rodičia píšu: Veronika a knižkový piknik“

Náš najlepší vianočný punč

Milí naši superrodičia, toto sme si na vás vymysleli.

Pretože si myslíme, že trochu pozitívneho napätia neuškodí, a neuškodí môcť súťažiť trikrát po sebe. A potom ešte raz. A to všetko do Vianoc.

A to všetko preto, že vám nie je celkom jedno, či deti čítajú a tiež čo čítajú. A tiež preto, že knihomoli sa rodia hlavne v rodinách, kde si knihy škrečkujú rodičia knihomoľov. A my preto vieme, že ak sa celá naša akcia Vianočného punču vydarí, poteší rodičov asi aj viac než obdarované detiská. Čítajte ďalej „Náš najlepší vianočný punč“

Mojich 10 naj: Zuzka Štelbaská

Nebudú sa všetky knihy páčiť všetkým. A práve preto máme na Čítajme si spolu poličku s názvom Mojich 10 naj. V nej sa stretávate so zaujímavými ľuďmi okolo kníh, z ktorých každý vám ponúka tých svojich 10 naj. Keďže každý z nich má iný život, iný vek, iný počet detí a samozrejme inú domácu knižnicu, s ich desiatimi naj sa budete môcť alebo nebudete vedieť stotožniť. V každom prípade však budú inšpirovať - a to úplne postačí.

Prehliadala som nedávno police v našom miestnom Martinuse, a narazila na meno, ktoré bolo pre mňa nové. Zuzana Štelbaská? Knižočka rozkošná, ilustrácie pôsobivo retro…začala som pátrať. A zistila, že to je predsa Zuzka z mojich čias brázdenia chodieb piateho poschodia Filozofickej fakulty v Prešove!

Teraz už žije na opačnej strane Slovenska, býva (súdiac podľa jej Instagramu) na najkrajšom mieste tejto zeme, a veruže sa nezastaví! Najlepšie sa jej píše ráno, vraví, pred tým než sa vracia do veľmi profesionálneho mediálneho sveta. A ani jedna vráska jej nepribudla, zistila som nedávno, keď sme sa stretli v Litparku prvýkrát od vysokoškolských čias. Ešte stále je v nej života na päť planét, a práve tak si ju pamätám. Čítajte ďalej „Mojich 10 naj: Zuzka Štelbaská“

Ako bolo v Litparku?

Jaj, dobre!

V Litparku na festivale Číta celá rodina bolo veľmi rodinne a naozaj dobre. Videli sme kade-koho na vlastné oči (jedna literárna hviezda vedľa druhej), pán Mrkvička nám osobne čítal z Divočín (Kde žijú divé zvery, naša knižka milovaná, a obe deti doteraz po vzore pána Mrkvičku na seba vykrikujú, Divočiny, vstať! a Divočiny, sadnúť!), a okrem toho sme sa s niektorými z vás videli na vlastné oči. Zuzka a Kubko (?) napríklad. Ďakujem vám všetkým! Čítajte ďalej „Ako bolo v Litparku?“