Skončil rok 2016, podarilo sa mi prečítať 44 kníh, juhu! Som mama s dvomi malými deťmi, moja práca si žije mimo oficiálnych úradných hodín, a keď je manžel konečne doma, rada som s ním. A tak nájsť čas na čítanie nie je niečo čo ide ľahko. Ale 44 kníh? Ľudkovia, veď to je úspech, aj som si po ramene potľapkala!
V roku 2015 som ich prečítala dvanásť. To tiež nie je zlé na mamu, ktorá je doma s dvomi toho času neškôlkujúcimi deťmi – popravde, za daných okolností je vynikajúce už aj to, že si pamätá kam knihu naposledy položila. Rozumiete.
Či chcete dať v novom roku kníh dvanásť alebo osemdesiat, sme s vami. Totiž múdrejší sme vďaka knihám. Sme pokojnejší, vedeli ste? (V roku 2009 to potvrdila Univerzity of Sussex, aha.) Okrem toho nás naše decká potrebujú vidieť číťať. A pre všetky tieto dôvody sa chcem podeliť o moje tri hlavné tajné čitateľské zbrane – a v komentároch zase čakám všetko čo funguje u vás.
Tajná zbraň číslo jeden: guráž odložiť slabú knihu bokom
Ech, bola to vlahá noc augusta 2016, keď som čítala Charlieho Lovet- jednu vážne nevydarenú knihu. Kade-tade na ňu boli pomerne dobré recenzie, ale po tretej kapitole sa mi to celé akosi prestalo zdať. Povedala som si, že vydržím, potom že ešte, a potom ešte trochu. Boli dve hodiny ráno, zo štyristo strán mi ostávalo stodvadsať a bolo to stále rovnako zlé. Prečo som vtedy tú knihu neodložila dodnes neviem, ale viem, že vo finále boli štyri hodiny ráno. Pocit sklamania nenastal, pretože pocit sklamania pretrvával od tej tretej kapitoly – akurát som si uvedomila, že muž sa vráti zo služobky pozajtra, budem teda na deti ešte celý jeden deň sama a navyše kompletne rozbitá. Kvôli zlej knihe!
Takže odvtedy všetko čo u mňa nefunguje po tretej kapitole odkladám bokom – hoci by to mal byť aj nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (prepáč mi, Hermann). Na svete je priveľa dobrých kníh. Viete, chcem sa na knihu tešiť, počas dňa nad ňou rozmýšľať, trápiť sa, že končí a čo bude potom so mnou. Iba vtedy má knižka akú-takú šancu voči netflixovej závislosti. Tretia kapitola sa ukázala ako dobré pravidlo: zachránila Muža menom Ove, ale spravodlivo sa zbavila tety Poldi. Platí aj na non-fiction – Stvorení pre beh ma zhltli po tretej vete, ale Laura Vanderkamp šla v podstate hneď v prvej kapitole.
Suma sumárum: nemrhať časom, keď duša nepiští.
Tajná zbraň číslo dva: schopnosť supersústredenia
Nie, nie som zástanca multitaskingu (veda dokázala, že je to mýtus). A nie, vôbec som nečakala, že bude možné čítať viaceré knihy súčasne. Ale musela som vyskúšať. Viete, som pracujúca mama, som na päťsto miestach v rovnakom čase. Postupne som teda zaviedla knihy do všetkých možných častí môjho života. Súčasný stav je nasledovný: kniha na wecku (Monika Kompaníková), na nočnom stolíku (Rowlingová), a k tomu audiokniha v telefóne na 25-minútovú cestu zo škôlky pešo domov (Cal Newport).
K tomu ešte prikladám aj Kindle PaperWhite, ktorého displej sa dá počas večerného usprávania detí fantasticky stlmiť, nepípajú na ňom žiadne notifikácie a nedovolí mi nič iné iba si čítať (na Kindli teraz Aaronovitch). Ležím teda medzi nimi a čítam si. V istom období som skrolovala Instagram a netrpezlivo sa mrvila, z čoho vyplynuli neuspaté deti a vynervovaná ja. Potom som skúsila podcasty, tie ma však uspávali. Až nočný Kindle zafungoval: deti krútia moje vlasy a zaspávajú, ja si pritom spokojne ležím. Toto nočné čítanie sa postupne stalo mojou najobľúbenejšou časťou dňa, je to môj súkromný čas. Áno, riady mám neumyté (a vlastne aj vlasy), ale keď potom poslepiačky dotápem do obývačky, je zo mňa omnoho spokojnejšia bytosť. To sa ráta viac.
Priznávam, že z tejto série kníh po celom byte má vždy niektorá prednosť pred ostatnými. Keď som čítala Norrella a Stranga, dvanásťkilové monštrum s deväťsto stranami, trapošila som medzi zaspávajúcimi deťmi s mobilom prepnutým na baterku. Odložiť sa tá kniha jednoducho nedala, tak som si musela nejako poradiť. Teraz čítam sériu Rivers of London (v češtine Řeky Londýna) od Bena Aaronovitcha (čosi ako zmes Harryho, Sherlocka a Buffy), mám to iba na Kindle a neviem prestať, preto so mnou cestuje kade-tade. Priznávam aj to, že občas sa to mieša: Laura Sněžná mala lesnú čistinku podobnú tej z The Time Traveller’s Wife a obe boli poriadne dôležité z hľadiska deja. Avšak zo 44 kníh roka 2016 to bola jediná komplikácia, a tak si myslím, že to nie je až taký veľký problém ako by sa mohlo zdať.
Tajná zbraň číslo tri: schopnosť použiť každú minútu
V pravekej ére za slobodna som sa kúpala v čase ako v bublinkách. Za posledných šesť rokov som ale zistila, že je jednoducho naivné čakať, kým bude v dome pokoj, kým si budem môcť nôžky na taburetku vyložiť a čítať s pohárom červeného v ruke. Ha! Všetci vieme ako dlho trvá, kým vás deti nájdu na wecku.
Musela som sa naučiť, že aj päť minút stačí. A áno, stačí – možno sú to iba dve-tri strany, no dve-tri strany inteligentného textu sú vždy lepšie ako päť hluchých minút strávených na Facebooku. Bez ohľadu na to, či mi deti práve klopú na dvere wecka, či sme s mužom v aute alebo či stojím v rade na pošte.
Aj tu však platí prvé pravidlo dobrej knihy. Ak by som čítala čosi IBA z povinnosti (lebo čojaviemktosimúdrypovedalže treba mať načítané Nobelove ceny), nebola by som veru motivovaná. Skrolovačka sociálnymi sieťami by ma asi lákala viac.
Záver
Jednou z najväčších motivácií je pre vždy spoločenstvo, komunita podobne zmýšľajúcich ľudí. Goodreads má jednu veľmi šikovnú funkcionalitu: ak si na začiatku roka zvolíte koľko kníh by ste chceli prečítať, každý mesiac sa vám pripomína, oznamuje váš progres, povzbudzuje. Navyše keď na Goodreads vidím, že si číta aj Alžbeta z malého pampúcha pričom ona má doma jedno úplne minidietko, to je vždy inšpiratívne. Ak chcete, pridajte si ma na Goodreads aj vy. Navzájom si môžeme potľapkať po ramene.
Rok 2016 sa skončil. Čakám vás v 2017! (A teraz šup do komentárov s ďalšími tajnými zbraňami.)
___
Photo Credit: Let Ideas Compete Flickr via Compfight cc
Noo ja by som si aj chcela citat nieco co ma bavi, ale je tazke najst taku knihu :(
Nika, rozumiem. Zájdite s dietkom do knižnice a ty si zober prvých päť knižiek, ktoré na prvý pohľad zaujmú na polici s novými knihami. Riaď sa tým čo ťa bavilo v minulosti, ale skús ísť tiež podľa obálky alebo podľa obsahu na zadnej stránke. Knižnica sa oplatí najlepšie, pretože všetko čo nezafunguje sa jednoducho len vráti späť.
Povedz, čo ťa bavilo naposledy? Možno vieme dať nejaké tipy.
Super nápad s pravidlem třetí kapitoly… :) Děkuji za inspiraci… :) Mám takto rozečtené asi čtyři knihy, které jsem už rok nebyla schopna dočíst. Jinak mi funguje podobné rozmístění různé literatury. Knihy na nočním stolku, kindle do kabelky na cesty a když je nejhůř, audioknihy v mobilu nezklamou… ty poslouchám také v autě při cestování, když dítko spí. :) Jinak často zapínám rozhlasové hry na Vltavě – u povídek většinou uklízím nebo vařím. :)
Krásný nový rok se spoustou přečtených knih přeji… :) Jelikož mám ještě spoustu jiných zájmů, nedosahuji zdaleka tak vysokého čísla v kolonce přečteno, navíc se ráda vracím k oblíbencům… :D
Peťka :)
Milá Peťa, vďaka za komentár. Aj opakovane prečítaná kniha sa ráta, nie? (Inak, v septembri som prečítala Fangirl od Rainbow Rowell, a napriek všetkým chybám, ktoré ta kniha má som sa z nej úplne zbláznila – takmer dva týždne som si ju každý večer čítala odznova, znova a znova.)
Rozhlasové hry sú fantastický nápad. Slovenský rozhlas začína čoskoro opakovať parádne nahovoreného Pána prsteňov, tak sa asi pridám.
jooo, super príspevok. idem pozhľadúvať mojich 10 royčítaných kníh a dať im šancu. a sebe.
Vďaka, Myrjamka. Ajlavju! (A čo sa týka desiatich rozčítaných kníh, daj im šancu len do tej zhruba tretej kapitoly. Vieš.) (Všetko má svoje hranice.) :)
Wow, 44 kníh, to je obdivuhodné! Ja vždy bojujem s „výčitkami“, že nemôžem si predsa len tak sadnúť a čítať si „svoje!“ knihy, keď sú chlapci hore a volajú ma rozprávať sa s autami, či byť súčasťou ich akčných hier. Ale v poslednej dobe mi tiež viackrát napadlo, že popri tom, že si veľa čítame spolu, predsa musia vidieť aj to, ako si mamka a ocko čítajú svoje veci. Tak to teraz tak pomaly implementujeme do denného programu a čuduj sa svete, kvôli tomu, že si mamka číta, chlapci nevystrájajú (čo sa nedá povedať vtedy, keď si mamka dovolí volať s niekým na skype). A tak sa teraz stáva, že vojdem do izby a manžel si číta svoju odbornú knihu o drevostavbách a syn sedí pri ňom s inou z jeho kníh, pokojne si ju listuje a kladie vznešené otázky…no môže niečo potešiť viac? :-) Pre vás, ktoré tiež trpíte výčitkami svedomia, že nemôžete čítať, kým sú deti hore – hor sa do toho! (A bonusový tip – keď deti nechcú upratať izbičku a veľmi sa chcú s vami v tom neporiadku hrať, zoberte si do rúk rozčítanú knihu, povedzte im, že ju radi odložíte len čo bude v izbičke poriadok, vyložte si nohy a to len uvidíte, čo sa bude diať :-)
Milá Ľubka, to s tým prataním a čítaním je perfektný nápad! Veruže použijem pri prvej príležitosti. Vďaka za super komentár.
Skvely clanok, taky pravdivy a motivacny! Pravdivy v tom, ze mrham casom na FB a Insta, ano ale ked to je take jednoduche a tvari sa to ako relax, ale kdeze! Kazdy rok si pod stromcek nakupim nove knihy, ved vianoce bez knihy ako keby ani neboli a odkedy mam dieta ziadnu som neprecitala ( skoro dva roky)!!!!! A smejem sa veru, ze je to par sekund kym ma dieta najde na wc ??? dakujem za skvele tipy, zajtra zacinam citat!?
Vďaka, Dani. Jasná vec, Vianoce bez knihy nemôžu byť…len ten čas potom. :) Čakám ťa na Goodreads! :)
Tak ja som si tento rok dala „záväzok“, ze si budem počítať, koľko som za knihy minula (najmä za tie detské) ;-) tak teda pridávam aj ďalší „záväzok“, koľko som ich prečítala :-) v roku 2016 odhadom asi tých 12, neviem presne..ja som úplný blázon do kresťanských ženských aj neženských románov a do ňjujork tajms bestsellerov ;-) ale tá tretia kapitola, to je fajn napad..ja to rátam na strany, dávam knihe šancu prvých sto strán, tak sa mi to stalo aj teraz pri obľúbenej autorke, kopec kníh som od nej zhtla za týždeň, ale táto posledná išla akosi ťažko zo začiatku..po sto stranách to už ale vyzerá fajn :-)
Ivka, ale že presne tak som začínala s mojou prvou výzvou odkedy mám deti, že si celý rok nemôžem kúpiť nič, že iba knižnica a domáce zásoby. A myslím, že by som to vedela potiahnuť aj na tri roky, nie iba jeden.
(….a ak kniha po sto stranách ešte len vyzerá fajn, daj jej podľa mňa ešte tridsať a potom buď preč s ňou alebo sa všetko na dobré obráti.)
Vďaka za komentár.
Pana prstenov davali cez vianoce ;-) ci mas taku info,ze maju davat este raz?
Z reality napísane!
Keď mala moja staršia dcéra asi dva roky, tak pred zaspávaním chcela stále dokola čítať tú istú knihu. Mimochodom, z môjho pohľadu dosť mizernú. A tak som už jedného dňa stratila trpezlivosť a vytiahla som z knižnice Pýchu a predsudok (nesiahajte mi na Austenovú! ???) a začala som jej nahlas čítať. Po troch stranách dieťa spalo ako dudok a ja som si čítala ďalej. Takto sme „spolu“ prelúskali zopár dospeláckych kníh a fungovalo to celkom dlho ?
Ohohó! Mne nikto nesiahajte na neskorých viktoriáncov. Ale pravda pravdúca, môj syn ako polročný pri Austenke zaspával úplne najlepšie. Super nápad. Taký od matere. :)))
Super clanok. Hlavne ako vyuzit kazdu ,,volnu“ chvilku. A s tym instagramom a skrolovanim…uplna pravda. Clovek je napaty a nervozny. Kniha je moja potrava pre dusu. Vzdy ma ukludni a navodi pozitivne myslienky. A dakujem za inspiraciu v roku 2016, budem Vas sledovat nadalej ❤️
Mimi, vďaka za milý komentár, je to veľmi povzbudivé. Tešíme sa, že Ťa tu máme.
Tento článok som potrebovala. Už dlhšie totiž uvažujem ako pri deťoch zvládnuť čítať knižky. Večerné čítanie v Kindlu som tiež praktikovala, ale ani neviem prečo som prestala. Tak zasa začnem. Každopádne čítaniu viacerých kníh som nikdy neprišla na chuť, príde mi, že si potom nepamätám ani jednu. No a bohužiaľ ani 5 minútové čítanie na WC ma tiež nechytilo, môj min. čas venovaný knihe je cca 15 min. To sa dokážem vnoriť do deja a užiť si to. No a posledný problém, ktorý riešim vždy u čítania je, že keď ma to chytne tak ju musím čo najrýchlejšie dočítať. Takže domácnosť funguje na núdzový režim :-D.
Ahoj Aňa. Možno vyskúšaj ešte raz. Ja to robievam tak, že fiction je vždy len jedna z nich. Ak je medzi nimi ešte nejaká ďalšia fiction, tá je tá menej podstatná, ktorá mi aj ide podstatne pomalšie (to je tá kniha na wecku). Ostatné sú zvyčajne non-fiction, to mi pomáha nemiešať to. Ako píšem, raz som na to nedávala pozor, počúvala som Time Traveller’s Wife a zároveň čítala Lauru Sněžnú a niektoré momenty sa mi spájali. Ale zo 44 kníh celkom dobré aj tak.
No a ak nebude fungovať, tak potom….núdzový režim. :)
Bezvadny clanek. Zrovna mi padl do noty. Za par tydnu mi konci rodicovska a ja zjistila, ze jsem za tech sest let precetla zalostne malo knizek. Tedy kdyz nepocitam detske, tech bylo vic nez dost. V tomhle smeru jsem na sebe tak nejak zapomnela. Uz pred Vanoci jsem se rozhodla, ze budu cist knizky misto sjizdeni FB a internetu. Zatim se mi to dari a uz jsem u odpoledniho uspavani mladsiho ditete a ve vzacnych chvilkach, kdy se moje deti rozhodnou pro vzajemnou spolupraci, prelouskala temer celeho Egyptana Sinuheta. Musim priznat, ze mam z toho fajn pocit a diky vasemu doporuceni uvazuji i o koupi Kindlu, abych prijemne vyuzila i cas vecerniho uspavani. Uz se taky moc tesim, jak budu poslouchat audioknihy pri dojizdeni do prace (40 minut kazdy den, je, to bude knih). Diky za Vas uzasny blog a preju hodne volnych chvil na cteni.
Vďaka, Jitka! No ale počuj, prelúskať Sinuheta len tak počas obedných spánkov, to je tiež superschopnosť! (Daj potom nejaké dobré tipy na audioknihy, budeme sa tešiť.)
44 je skvělý číslo ;) Už jsem se zaregistrovala, tak si za rok můžem poklepat na rameno ;) Taky používám čtečku a při šití poslouchám audioknihy. Klasické papírové většinou kupuju, když nejsou k sehnání jako ebooky. A taky jsem registrovaná na booxy, což je podobná aplikace jako goodreads ale v češtině ;) Dělám si tam pořádek, abych věděla, co mám koupené jako audio, co jako ebook a co dalšího si můžu/chci pořídit ;)
Hoho, Lookrecia! Vďaka, a istotne si zaklopkáme. O Booxy som už veľa dobrého počula. A odkiaľ počúvaš audioknihy – Audible alebo Audiolibrix?
Viki,
Vdaka za super článok. Citat ten článok bolo ako počut Ťa naživo. Vďaka za tipy a nech Ti to ďalej dobre číta. Ahoj.
Branyo
PS: Naša mala Miska knihy priam hltá, tak na Teba spomínam ako spoločne čítanie je dobre… Zatiaľ ich teda hltá tak doslova – síce bez porozumenia, ale zato s gustom.
Braňooo! Tato! S gustom sa to začína, človeče, a speje ku porozumeniu. Navyše, treba ich kŕmiť dobrou literatúrou. Pozdravujem rodinku.
ano takto to robim, mam na stoliku asi 15 knih“D a vzdy pri zaspavani siahnem po tej po ktorej moje srdce tuzi. inak moja naj je Muz ktory sadil stromy. taka rychla, kratka, tenka, ale zmysluplna
Juj, dobre si vytiahla, Markéta. To je veru rýchla, krátka a zmysluplná. Taká na dobrú noc, na veľmi dobrú noc.
Parádny článok, veľmi ma inšpiroval a nakopol, aby som sa už aj ja pustila do čítania, nie len detských kníh. Mám ešte jednu otázku, neplánujete recenzie aj na nejaké dobré knihy pre rodičov? Zuzana
Tešíme sa, Zuzana. Odporúčať knihy dospelým je niečo na čo si ja osobne netrúfam, ale už som vymyslela čosi čo bude špeciálne pre dospelých. Tak uvidím čo dospelí na to. :)