Ako si tato nájde čas na čítanie? (praktické tipy)

Ako si tato nájde čas na čítanie? (praktické tipy)

Nedávno bol na stránke muzom.sk uverejenený môj článok o tom, koľko s deťmi čítajú otcovia a prečo by mali viac. Že by mali, nad tým netreba dumať: sú rodičia rovnako ako aj mamy, počas čítania sa zbližujú s deťmi rovnako ako mamy (a viac), a naviac ešte vytvárajú vzor – že teda aj muži si čítajú, nie iba mamy.

Prečítajte si článok O čítaní, ihrisku, opekačke a sexi oteckoch.

Nuž a to toto otcovské čítanie bude zase ich synom (ktorí ho začnú kopírovať) prinášať ovocie v škole. A nie iba ovocie na pár dní alebo týždňov.  Celé roky to budú! Tak vraví veda: čím skôr deti dostanú do rúk knihu, tým dlhšie si užívajú výhod v porovnaní s deťmi, ktoré nečítajú.

Ale kedy?

Tak znela otázka, ktorá sa po publikovaní článku vynorila hlavne v rozhovoroch so známymi a priateľmi. A preto tento článok. 

Odpoveď: každý deň. Ale stačí chvíľka.

Jedno je jasné: neexistuje žiadne nemenné pravidlo, pretože každá rodina je iná. Možno pracujete na zmeny. Možno ste večer úplne mimo, ale ráno ste ako včelička. Treba využiť ten čas, ktorý máte.

  • Večerné tatovo čítanie je klasika rodičovstva. Pomáha tiež mame uspať bábätká alebo hoci len narýchlo skultivovať kuchyňu. Alebo si len tak sadnúť!

Naviac alebo namiesto toho:

  • Majte knihu poruke, kým dieťa ráno či večer tlačí na nočníku alebo záchode. Je to pár minút, no ráta sa. Nikto nevie s kakajúcimi deťmi blbnúť tak ako oco.
  • Čítajte deťom kým sú vo vani. Samozrejme, závisí od veku.
  • Dajte si na ráno Heviera cestou v aute, a poriadne nahlas. My tomu doma hovoríme Sovička v heavy-metalovom podaní. (Neľakajte sa, Hevier píše tak, že si to pamätáte na tretie počutie. Poriadne hlbokým metalovým hlasom treba zahučať: “Shovhičkhaaa, to je hlavičkhaaa, učí sa čítať slovhíííčkhaaa!!! 
  • Listujte kutilovskými/športovými/rybárskymi časopismi, ktoré máte doma, ráta sa!
  • Nechávajte deckám doma písmenkové magnetkové odkazy na chladničke, a to bez ohľadu na ich vek. Po návrate domov, ak tam stále budú, ich s deckami čítajte.

Supertatov čas na čítanie: praktické tipy

A k tomu zopár tipov modrokoníkovských mamičiek:

  1. U nás čítajme obaja aspoň jednu rozprávku. Ocko si môže vybrať, či chce čítať prvý alebo druhý.
  2. U nás sme čítali obaja – buď jeden jednému a druhý druhému dieťaťu, alebo jeden obom. Po narodení najmladšieho čítal prevažne muž, lebo ja som uspávala drobca.
  3. U nás od začiatku číta večer viac-menej len tatito. Ja skôr cez deň.  emoticon
  4. Môj muž nerád číta, ale vymýšľanie mu ide parádne, takže “číta” obrázkové.
  5. Baby si vždy vyberú kto im má čítať: jeden jednej v izbe, druhy druhej v obývačke, každej iná knižka podľa ich výberu. Vždy sa jedujeme keď jeden číta viac kapitol tej väčšej a druhý sa potom stráca v pokračovaní deja.
  6. My sa striedame. Ja čítam, muž vymýšľa z hlavy: najčastejšie rozprávky o rodine troch princezien, čo zažili alebo zažijú, jednoducho o nás, ale upravené do rozprávkovej podoby (napríklad pred cestou, výletom, nejakou oslavou a podobne). Máme limit jednu rozprávku na osobu/vecer. Cez deň čítame samozrejme toľko, koľko chcú a vládzu počúvať, ale večer musia byť všetky o 19.30 v postieľkach. Ak sú tam neskôr, nečítame, lebo už nevnímajú, také sú unavené.
  7. U nás večer číta muž, dal si limit 2 knižky. Číta jednopríbehové knižky. Ak je v knižke viac rozprávok, tak len jednu.
  8. No a nakoniec ako to funguje u nás, v rodine Čítajme si spolu: tata číta počas raňajok. Je to môj čas, kedy som bez detí a robím, čo potrebujem či chcem (sprcha, čítanie, článok, raňajky osamote, čokoľvek).  On zatiaľ kŕmi deti, odháňa hladné psiská a číta nahlas.

Na záver tri základné pravidlá tatovho čítania

Po prvé: kľúčom je vybrať niečo, čo vás bude baviť. Ak pri knihe zaspávate, preč s ňou – nemá zmysel nič predstierať. Určite nechceme deti učiť, že knihy sa musia pretrpieť a treba zaťať zuby.

Po druhé: čítať si sám, pre vlastný pôžitok. Hoci aj v audioknihách cestou do práce a späť. Nesedí vám beletria? Škoda, ale predsa – máme známeho, ktorý sa kníh stráni a za celý život ich prečítal tri: dve lezecké a jednu bežeckú (Stvorení pre beh, keď začnete, neodložíte, varovala som vás). Čuduj sa svete, je to lezec a bežec. Čo ste vy? Existujú výborné kuchárske knihy, cestopisy, fenomenálne príručky prežitia. Ekonómia ako by ste neverili, že môže byť. To všetko sú knihy a rátajú sa. Hlavne aby ste našli niečo, čo vás chytí – deti vás majú vidieť čítať. Nakoniec, svet je väčší než polica s viktoriánskou literatúrou.

Po tretie: musíte nástojiť: “Toto je môj čas s deťmi. Ruky preč od mamy, od Lega, od zubnej kefky. Ruky preč, teraz ste moje, decká!”

Tak ako? Ktorý tip sa vám hodí? Alebo ako to robíte u vás? Napíšte nám do komentárov. 

___
Photo Credit: geert.dehert via Compfight cc