Ste štyridsať päť percent!

Ste štyridsať päť percent!

Ste štyridsať päť percent!

Štyridsať päť percent rodičov, ktorí majú doma deti vo veku 2-8 rokov si s nimi totiž čítajú každý deň. Alebo viackrát do týždňa. Ten zvyšok nie, ako vyplýva z veľmi čerstvého slovenského prieskumu.

Výsledky sú šedivé: tridsaťšesť percent rodičov si vraj so svojimi deťmi číta zriedkavo či vôbec. Koľko premrhaného času, rodičovia! Akoby sme chodievali do svojej záhrady na kraji mesta, dívali sa na náš pozemok a povedali si, “Veď niečo už porastie.” A možno porastie, možno vám vietor od susedov donesie niečo voňavé a pekné. Ale možno aj nie.

Dva hlavné dôvody prečo škoda-preškoda

Prieskum odkazuje na biedne (a stále horšie) výsledky slovenských detí v medzinárodných testoch čitateľskej gramotnosti PISA, a spomína ich na prvom mieste. A áno, to je smutné.

Ale kým dieťa nastúpi na základnú školu, je tu niečo omnoho väčšie: dlhých šesť rokov života v rodine. Viete, prirastanie k mame a otcovi, k súrodencom. Normálny jednoduchý život – základ všetkých vzťahov.

A to je dôležitejšie, nie? Veď čítanie je okrem iného prevencia. Čítaním sa imunizujeme proti nezáujmu, chladu, odstupu, uf, všetkým tým možným chorobám, ktoré dnes rodinami otriasajú. Lebo keď problémy prídu (a to teda prídu, puberta a tie veci), decká s pevnou väzbou na rodičov týmto chaosom prechádzajú omnoho lepšie ako decká bez nej. A to vlastne platí aj o rodičoch.

Taká vzácna možnosť položiť naozaj hlboké základy spoločnému vzťahu medzi vami a vašou dračicou či drakobijcom. 

Prečítajte si prečo s knižkami nečakať na prvé narodeniny, a že čítanie maľúchom je gumidžús.

Mám trojkrokový návrh

Krok prvý: Brávajte svoju obľúbenú knižku so sebou v taške kade-tade a čítajte ako ste zvyknutí.

Krok druhý: Sledujte iných rodičov. A keď svojmu dieťaťu povedia niečo v zmysle, “No aha ako si pekne číta, to len ty si nechceš,” prejdite ku tretiemu kroku.

Krok tretí: Obráťte sa k nim a povedzte niečo v zmysle “Čítanie nás nebavilo, kým sme neobjavili Boribona.” Alebo “Videli ste už Kaza, ktorý si hľadal domček? To musíte vyskúšať!” Krátko a bez výčitiek (na tie si vystačíme každá sama) ich teda pošlite za vašou najobľúbenejšou knižkou.

Pretože vy viete, že nie je kniha ako kniha. Viete, že decká, ktoré si nechcú čítať asi len nemajú dobrú knihu v ruke. A že zlacňované knihy s puzzle vo vnútri sa nedajú porovnať s Calvinom, ktorý nevie za ten svet lietať, a že s ním budú deti chcieť aj spať, lebo je to jednoducho nesmierne vydarený kúsok.

A potom nám o tom sem napíšte.
Ako si slovenskí rodičia čítajú s deťmi

___

Zdroj výskumu http://www.tns-global.sk/informacie-pre-vas/tlacove-spravy/citame-s-detmi
Photo Credit: Sociales El Heraldo de Saltillo via Compfight cc