O lepidle pre vzťahy s deťmi a o tom kto je Čítajme si spolu

Jedna neuveriteľná vec sa prihodila v novembri na Čítajme si spolu. Má to čosi s VÚB Biznis Akadémiou a s veľkými plánmi, ktoré vďaka tomuto odrazu začali lietať vyššie než doteraz. Ale potom mi zazvonil telefón, veľmi milý hlas povedal, Haló, tu je Eduworld…a potom už len bolo treba nájsť čas kedy si dve pracujúce mamy môžu zavolať. (Nápoveda: najskôr po deviatej večer.)

VIKTÓRIA MARCINOVÁ je mama 2 detí (Benjamín 6 rokov a Zoja 4 roky), ktorej učarovali knihy a začala sa venovať popularizácii čítania deťom od ich najútlejšieho veku. Založila blog Čítajme si spolu pre rodičov, ktorí hľadajú inšpirácie na čítanie kníh deťom. Len pred pár dňami získala za tento svoj projekt prvé miesto aj v súťaži ženských biznis projektov VÚB Biznis akadémie. Na prednáškach vysvetľuje rodičom, že čítanie s deťmi nie je len o čítaní príbehov. Znamená vo výchove a vzdelávaní omnoho viac. Ak ste dodnes čítanie deťom nepovažovali za dôležité, rozhovor s Viki vás presvedčí, že knihy budú mať na vašich policiach popredné miesta.

No a pre celý rozhovor so mnou (ešte stále to spracúvam) o čítaní, lepidle a knihách si môžete prečítať na portáli Eduworld (kliknite si). Ďakujem vám za vašu podporu, superrodičovia!

 

Päť detských kníh o neslobode

Mohlo by sa zdať, že hovoriť s deťmi o slobode je strata času, že ešte tomu nebudú rozumieť. Pravdou ale je, že ak máte v rukách dobrú knihu, nie je to celkom tak. Dieťa nemusí chápať slová ako totalita, fašizmus alebo hoci obyčajná kontrola. Ale bude sa vzpriečať, ak ho budete nútiť kresliť jeho domčeky vašou farbou – to teda nie.

Ananás je hnedý, nie žltý, tvrdil mi raz môj syn. Ja som nesúhlasila. On sa postupne tak nazlostil, že žltú farbu potom celý týždeň odmietal používať. Vraj si vymýšľam, a on vymyslenou farbou ananásu maľovať nebude. Na Vianoce – o pár mesiacov po ananásovom incidente – si ma posadil k stolu, ukázal na ananás, a vraví, Vidíš, mami? Nepopletieš ma. Hnedý je.

Toto je našich päť úžasných kníh o neslobode podľa veku vašich detí. Do toho, rodičovia. Je to jeden z najväčších darov. Čítajte ďalej „Päť detských kníh o neslobode“

Ako tvoriť so svojimi deťmi aj keď ste úplný antitalent

Vianoce sa blížia. Všetko okolo sa začína zrýchľovať – aj keď desať bodov všetkým obchodným reťazcom, že je koniec októbra a ešte stále nikde nepočuť White Christmas (iba ak u nás doma).

Spolu s Dagmar z Farebných prstov sme pre vás vymysleli čosi čo vám pomôže spomaľovať.

 

Obe sme mamy malých detí a máme menej času než by sme chceli. O to viac by sme chceli čas s nimi tráviť aspoň trochu zmysluplne – ja som navyše aj mater bez štipky výtvarného talentu, a aby som nakreslila žirafu, musím si pozrieť Matýska a Jáju. Čítajte ďalej „Ako tvoriť so svojimi deťmi aj keď ste úplný antitalent“

Čítajúci rodičia píšu: Zuzana, tablety a mobily

Čítajúci rodičia píšu je kategória o vás, superrodičoch. 
Je hlavne o tom, čo zažívate v bežnom živote s vašimi deťmi pomedzi knihy. 
Alebo s knihami pomedzi vaše deti? Nech je to ako chce, jej úlohou je povzbudiť a naštartovať. 
Tak štartujte, rodičovia!
Photo Credit: climbnh2003 Flickr via Compfight cc

Tablety a mobily, to je fenomén, ktorý naši rodičia nepoznali. Považujeme ich za také prirodzené a naše deti nás s nimi vidia tak často a tak bežne, že vlastne úplne správne nesúhlasia ak im ich chceme obmedzovať a nebodaj vytŕhať z rúk. „Prečo, mamaaá! Veď ty si s tým hráš stále! Ja sa chcem hrať!“

Ech, chlapča má vlastne pravdu. Nedávna americká štúdia ukázala, že bežný Američan vo veku 25 až 34 rokov sa pozrie na svoj telefón päťdesiatkrát za deň, teda aspoň dvakrát za hodinu. (Ak nespí, pravdaže. Ak áno, zhruba tých sedem hodín, tak potom je to ešte častejšie. Aj vy si ho beriete so sebou na wecko?) Je jedno či na telefóne čítam, hľadám recept na lososa alebo robím bankový prevod – v očiach môjho dieťaťa jednoducho ten telefón nepustím z rúk. Čítajte ďalej „Čítajúci rodičia píšu: Zuzana, tablety a mobily“