Skončili sme piaty týždeň Prečítaného leta. Tento bol o hradoch a bol …hmmm…nebyčajný. Totiž, začal sa tým, že mnohé maminy nevedeli čo čítať so svojimi deťmi: v súčasnej detskej knihe o rytierov nejako nie je záujem. A ak aj nejaký hrad objavíte, väčšinou v ňom býva moderný superzločinec (Moriarty, Red Skull, barón Strucker. Alebo Gargamel.)
Avšak jadrom knižných výziev je práve to, že vás podnecujú k tvorivosti. Takže si poviete, že ostanete v téme, no zároveň hladáte ako z nej von. To sa stalo aj v našom Hradnom týždni, a tak z neho vznikol jeden z najdobrodružnejších týždňov Prečítaného leta doteraz. Čítajte ďalej „Nie je leto ako leto, nie je hrad ako hrad (5.týždeň Prečítaného leta)“→
Toto Prečítané leto je skutočne vec neuveriteľná. Toľko tvorivej energie, ktorá sa nám tu zhromaždila…čudujem sa, že zatiaľ nikto z nás nepoletuje. Sme v druhej polovici tohto parádneho projektu, a máme pre vás MAPU!!!
Náš kamarát grafik Robo, ktorý pre nás po nociach pripravoval fenomenálne infografiky ku Prečítanému letu si opäť sadol a začal kresliť Krajinu prečítaného leta. Vymysleli sme ju pre vás tak, aby si decká mohli letom a jednotlivými témami prechádzať opäť a vymaľovávať podľa seba.
A potom. A potom, kamaráti. Potom naša milovaná Edit Sliacka, ktorá – tiež ako Robo – poriadne nevie kde jej hlava stojí uvidela Robovu mapu, rozosmiala sa a povedala, Dajte, dajte aj mne, ja mám nápad! Čítajte ďalej „Vaša mapa k Prečítanému letu od Roba a Edit“→
Čítajúci rodičia píšu je kategória o vás, superrodičoch.
Je hlavne o tom, čo zažívate v bežnom živote s vašimi deťmi pomedzi knihy.
Alebo s knihami pomedzi vaše deti? Nech je to ako chce, jej úlohou je povzbudiť a naštartovať.
Tak štartujte, rodičovia!
Dnes píše Peťo. Poznáme sa už dlho, ešte z pravekej éry za slobodna. Jeho budúca žienka vtedy trhala lupienky z kvietka nejakého kríka, ja som sa dívala do oblohy nad mestom. Mali sme všetci tak nejako málo rokov a ešte veľa pred sebou.
Dnes majú dve deti: ich druhé sa im narodilo trochu pred našim druhým. Raz sme ich stretli v meste na ulici. Moje menšie malo asi mesiac, staršie trochu cez dva roky. Keď som sa ich vyžmýkaná (a pravdepodobne aj nesprchovaná, hladná a neučesaná) spýtala ako to vôbec zvládajú, začali sa smiať. Smiať! Že oni už nepratajú, oni už len vždy rýchlo zavrú dvere. Smiali sa a mňa to vtedy nesmierne pozdvihlo. Materstvo dokáže byť veľmi osamelá inštitúcia. Vedieť, že niekto tým ide pred vami a potkýna sa podobne vie veľmi povzbudiť.
Štvrtý týždeň Prečítaného leta je za nami. Všade voda, samá voda. V nedeľu večer bolo v správach vlastne priveľa vody. Vtedy váham, či a kedy začnem staršiemu synovi ukazovať správy. Aj povodne sú voda v celej ich hrôze, a je to tiež dôležitá lekcia o našom svete. Čo myslíte?
Inak bol ale celý vodný týždeň veľmi pomalý, letný a spokojný. Takýto:
Kluci běhali v dešti až byli durch. Tu a tam něco. Málo klidu na soustředění pro mě. Ale fakt krásné dny.,