Nedávno bol na stránke muzom.sk uverejenený môj článok o tom, koľko s deťmi čítajú otcovia a prečo by mali viac. Že by mali, nad tým netreba dumať: sú rodičia rovnako ako aj mamy, počas čítania sa zbližujú s deťmi rovnako ako mamy (a viac), a naviac ešte vytvárajú vzor – že teda aj muži si čítajú, nie iba mamy.
Prečítajte si článok O čítaní, ihrisku, opekačke a sexi oteckoch.
Nuž a to toto otcovské čítanie bude zase ich synom (ktorí ho začnú kopírovať) prinášať ovocie v škole. A nie iba ovocie na pár dní alebo týždňov. Celé roky to budú! Tak vraví veda: čím skôr deti dostanú do rúk knihu, tým dlhšie si užívajú výhod v porovnaní s deťmi, ktoré nečítajú.
Ale kedy?
Tak znela otázka, ktorá sa po publikovaní článku vynorila hlavne v rozhovoroch so známymi a priateľmi. A preto tento článok.
Odpoveď: každý deň. Ale stačí chvíľka.
Jedno je jasné: neexistuje žiadne nemenné pravidlo, pretože každá rodina je iná. Možno pracujete na zmeny. Možno ste večer úplne mimo, ale ráno ste ako včelička. Treba využiť ten čas, ktorý máte.
- Večerné tatovo čítanie je klasika rodičovstva. Pomáha tiež mame uspať bábätká alebo hoci len narýchlo skultivovať kuchyňu. Alebo si len tak sadnúť!
Naviac alebo namiesto toho:
- Majte knihu poruke, kým dieťa ráno či večer tlačí na nočníku alebo záchode. Je to pár minút, no ráta sa. Nikto nevie s kakajúcimi deťmi blbnúť tak ako oco.
- Čítajte deťom kým sú vo vani. Samozrejme, závisí od veku.
- Dajte si na ráno Heviera cestou v aute, a poriadne nahlas. My tomu doma hovoríme Sovička v heavy-metalovom podaní. (Neľakajte sa, Hevier píše tak, že si to pamätáte na tretie počutie. Poriadne hlbokým metalovým hlasom treba zahučať: „Shovhičkhaaa, to je hlavičkhaaa, učí sa čítať slovhíííčkhaaa!!!
- Listujte kutilovskými/športovými/rybárskymi časopismi, ktoré máte doma, ráta sa!
- Nechávajte deckám doma písmenkové magnetkové odkazy na chladničke, a to bez ohľadu na ich vek. Po návrate domov, ak tam stále budú, ich s deckami čítajte.
A k tomu zopár tipov modrokoníkovských mamičiek:
- U nás čítajme obaja aspoň jednu rozprávku. Ocko si môže vybrať, či chce čítať prvý alebo druhý.
- U nás sme čítali obaja – buď jeden jednému a druhý druhému dieťaťu, alebo jeden obom. Po narodení najmladšieho čítal prevažne muž, lebo ja som uspávala drobca.
- U nás od začiatku číta večer viac-menej len tatito. Ja skôr cez deň.
- Môj muž nerád číta, ale vymýšľanie mu ide parádne, takže „číta“ obrázkové.
- Baby si vždy vyberú kto im má čítať: jeden jednej v izbe, druhy druhej v obývačke, každej iná knižka podľa ich výberu. Vždy sa jedujeme keď jeden číta viac kapitol tej väčšej a druhý sa potom stráca v pokračovaní deja.
- My sa striedame. Ja čítam, muž vymýšľa z hlavy: najčastejšie rozprávky o rodine troch princezien, čo zažili alebo zažijú, jednoducho o nás, ale upravené do rozprávkovej podoby (napríklad pred cestou, výletom, nejakou oslavou a podobne). Máme limit jednu rozprávku na osobu/vecer. Cez deň čítame samozrejme toľko, koľko chcú a vládzu počúvať, ale večer musia byť všetky o 19.30 v postieľkach. Ak sú tam neskôr, nečítame, lebo už nevnímajú, také sú unavené.
- U nás večer číta muž, dal si limit 2 knižky. Číta jednopríbehové knižky. Ak je v knižke viac rozprávok, tak len jednu.
- No a nakoniec ako to funguje u nás, v rodine Čítajme si spolu: tata číta počas raňajok. Je to môj čas, kedy som bez detí a robím, čo potrebujem či chcem (sprcha, čítanie, článok, raňajky osamote, čokoľvek). On zatiaľ kŕmi deti, odháňa hladné psiská a číta nahlas.
Na záver tri základné pravidlá tatovho čítania
Po prvé: kľúčom je vybrať niečo, čo vás bude baviť. Ak pri knihe zaspávate, preč s ňou – nemá zmysel nič predstierať. Určite nechceme deti učiť, že knihy sa musia pretrpieť a treba zaťať zuby.
Po druhé: čítať si sám, pre vlastný pôžitok. Hoci aj v audioknihách cestou do práce a späť. Nesedí vám beletria? Škoda, ale predsa – máme známeho, ktorý sa kníh stráni a za celý život ich prečítal tri: dve lezecké a jednu bežeckú (Stvorení pre beh, keď začnete, neodložíte, varovala som vás). Čuduj sa svete, je to lezec a bežec. Čo ste vy? Existujú výborné kuchárske knihy, cestopisy, fenomenálne príručky prežitia. Ekonómia ako by ste neverili, že môže byť. To všetko sú knihy a rátajú sa. Hlavne aby ste našli niečo, čo vás chytí – deti vás majú vidieť čítať. Nakoniec, svet je väčší než polica s viktoriánskou literatúrou.
Po tretie: musíte nástojiť: „Toto je môj čas s deťmi. Ruky preč od mamy, od Lega, od zubnej kefky. Ruky preč, teraz ste moje, decká!“
Tak ako? Ktorý tip sa vám hodí? Alebo ako to robíte u vás? Napíšte nám do komentárov.
___
Photo Credit: geert.dehert via Compfight cc
veľmi dobré. a ja len dodám, že keď je najhoršie-hlavne preč s výhovorkami ;) (lebo maminy tiež občas „zamakajú“ a tiež sú unavené, ale detstvo je len obdobie, a trvá iba chvíľu, niekedy len žmurknutie oka, a potom sa človek môže akurát tak pýtať, že kde som celý ten čas bol?)
Iffi, plný súhlas – ale tiež musím povedať, že si myslím, že frázy ako Vyhováraš sa, veď aj ja makám podľa mňa nie sú veľmi dobré riešenie. Väčšinou len vedú k pocitom viny, a to je vážne krepý dôvod na to, aby si človek sadol s dieťaťom ku knihe. Podľa mňa si naši chlapi vo všeobecnosti dajú povedať a aj to rozumne vnímajú, a aj vidia, že my fakt makáme a nezastavíme sa. Neviem ani čo som chcela povedať. Asi že je lepšie s láskavosťou než s pocitmi viny. A tak som aj tento článok chcela.
fúha, tu ale nejde o vinu alebo nevinu, to co sú výhovorky si už zváži každý muž/žena sám za seba. Ja tu nechcem moralizovat o prioritach, skor ide o to vnutorne sebapovzbudenie, ze „ej bisťu, ta JA to nedám?“ Praveze ja si myslim uplne opacne, ze ked sa chlap raz premoze, tak sam z toho bude mat dobry pocit. ze bol unaveny, mal este dajaku robotu, a este aj detom precital.( ja to vidim tuto na tom svojom-nechce sa mu ,nechce a potom tu chodi jak Pán). a vobec to nemusi byt nejaky heroicky hlasovo-herecky vykon. ja som dakedy taka zmleta, ze mi aj dobre padne,len mechanicky citat ten text, a sa sustredit na interpunkciu a ďťňľ a otázniky s opytovacimi zamenami a take tie slovenske finticky a kaslat na to , ci som najzábavnejsi rodic na svete. A si pritom oddychnem jak pri strikovani…nenene, na kartu obvinovania to tu vobec nemienim hrat!
Okis, vsjo jasno! Zle pochopene, nasledne vysvetlene. Vidis to, de by sme my dve boli, keby sme neboli. :)
Nám sa zapáčilo čítať po ceste na nákup, keď si zadneme len tak na lavičku v parku alebo ľahneme na trávu a ideš :) Taže kniha do ruky vždy keď sa ide niekam vonku na prechádzku, len tak, lebo nikdy nevieš, kedy sa zíde.
Dobre vravíš, Robo – ocko. A teraz už vlastne aj počasie tomu praje. Aj článok mi napíšeš?
Hehe článok? :) O tom potom :D