Ako sa hrať s novorodencom? Ako si čítať s takým malým bábätkom ? A dá sa to vôbec? (A ak sa to dá, má to zmysel?)

Toto sú dobré otázky. Pre prvomamku môžu byť prvé týždne veľmi náročné – každá bolesť je nová, život s bábom je iný než sme si predstavovali. Do toho máme na telefóne laktačnú poradkyňu a zisťujeme, čo všetko vlastne materstvo môže znamenať. Mať v rukách niekoľko konkrétnych tipov a jednu-dve dobré knižočky môže značnú časť dňa uľahčiť, pretože to povzbudzuje vedomie toho, že mamka – napriek úvodným kotrmelcom – je schopná počúvať svoje dieťaťko a postarať sa oň.

Hrať sa, cvičiť

Láskať dieťaťko alebo hrať sa s ním, to sa nám všetkým zdá prirodzené – ale čítať si? Proti snahe čítať si knižky/hrať sa s knižkami s čerstvo narodeným bábätkom stojí niekoľko vecí. Po narodení vidí len veľmi rozmazane, a zaostriť dokáže len približne do vzdialenosti cca 20 centimetrov – teda približne od prsníka do tváre svojej mamy. Rozoznáva svetlo, pohyb a hrubé obrysy – no má zmysel ukazovať mu knihy? Zrak sa mu môže rozostrovať do približne tretieho roku života, ale počas prvého mesiaca svojho života naozaj nedovidí ďaleko.

Takisto nemá žiadnu predstavu o čase či jeho kontinuite: objekty, ktoré nevidí pre neho vlastne nejestvujú. Novorodenec tak žije v neustálom TERAZ. Schopnosť uvedomovať si, že mama existuje aj keď ju nevidím, tj. objektová permanencia, sa začína vyvíjať až okolo siedmeho až ôsmeho mesiaca. Dovtedy sa s ním hrávať na Kukuk! a schovávať sa za vankúše môže vlastne deti riadne vyplašiť.

Takže má zmysel nejaké čítanie? Veď predsa knižkou, novým podnetom, je pre neho prakticky všetko.

Samozrejme nie: s novorodencom sa samozrejme nedá čítať tak, ako to budete vedieť o pár mesiacov neskôr s dojčiatkom. Dá sa mu ukazovať kniha, dá sa používať pri jednoduchých hrách. Až neskôr ju tento malý človiečik začne rozoznávať ako knihu. 

Ale je tu jazyk – najdôležitejšia vec pre bábätko (okrem mojkania sa s rodičom). Počúvať slová, slová, slová, hlas, jeho moduláciu, rytmus vašej reči. Rytmizovať, pospevovať, šepkať.

Jazyk sa totiž vyvíja omnoho skôr než dieťaťko začne rozprávať, to je základné pravidlo. Takže čím viac na neho hovoríte, tým lepšie. Práve tu prichádzajú knihy vhod, pretože vedia veľmi dobre doplniť čokoľvek, čo s ním robíte.

Čiže čo konkrétne môžete s bábätkom robiť?

1. Popisovať to čo s ním práve robíte, a hoci aj veľmi podrobne. „Aha, teraz utrieme zadoček týmto novým žltým uterákom s koníkmi. Môj je tamten veľký červený, a tato, tato si vezme vždy nejaký v inej farbe, alebo si vezme ten mamin, hm?„
2. Popisujte a pridávajte príbehy. „Tento žltý uterák ti kúpila babi ešte predtým než si sa narodila. Sú na ňom koníky, a ona vravela, že koníky boli mojim najobľúbenejším zvieratkom, keď som bola malá ako ty. Je to určite tak, doteraz mám odloženú svoju prvú koníkovú deku.„
3. A pridávajte výrazné zvuky. „Ako robíme na koníkovi? Hijó, hijó!„
4. Zhovárať sa môžete počas jednodých cvičení pre rozvoj hrubej motoriky: posaďte sa na gauč, dobre opretí. Pokrčte nohy v kolenách a bábo si uložte na svoje stehná: akoby sa o ne opieralo celou plochou svojho tela. Teraz začntie pomaličky nohy vystierať (akoby šúchať po gauči), čiže bábo budete na stehnách spúšťať až do vodorovnej polohy. A pomalinky zase späť. Po celý čas sa prihovárajte, usmievajte, hrkútajte. Vďaka vášmu hlasu sa bábo bude cítiť bezpečne.
5. Ďalšie cvičenie: v rovnakej polohe ako je tá predchádzajúca (vy, posediačky, s pokrčenými kolenami) si opäť opriete o svoje stehná. Chytíte ho obomi rukami za dlane, a pomaly natáčate svoje kolená najprv na jednu doprava a potom na druhú stranu doľava, tak aby to bolo dieťaťku príjemné.
6. A ešte jedno cvičenie: položte bábo na chrbátik a dívajte sa na neho zhora vo vzdialenosti asi 20-30cm. Pomalinky sa posúvajte smerom k jeho ľavej strane zorného poľa, potom zase k pravej strane zorného poľa. Bábo sa skôr alebo neskôr začne snažiť hýbať hlavičkou na jednu a druhú stranu a sledovať vás. Dieťaťko si oslovujte menom, volajte ho, aby sa vás hľadalo.
7. Okrem týchto hier máte k dispozícii jemné masáže a samozrejme nosenie na brušku v šatke; všetko zážitky, pri ktorých je bábätko blízko rodiča, dotýka sa ho a počúva jeho hlas.

Čo s tou knihou?

Pri hrách s dieťatkom môžete mať v rukách akýkoľvek predmet, a preto začnite od začiatku vytvárať návyk na knižky. Používajte farebné látkové knižočky, ktoré šuštia alebo gumené do vody, ktoré zase na pokožke trochu chladia. Ale takisto môžete použiť obyčajné látkové kuchynské utierky, ak je na nich niečo zaujímavé, či froté plienočky. Ukazujte na jednotlivé zvieratká, vydávajte ich zvuky. Keď prídete ku koníkovi, znovu zopakujte Hijó, a pridajte niečo naviac. Napríklad môžete jemne prstami poklopkávať bábätku po brušku a po pätách, a rytmizovať:

Kujem, kujem podkovičku
koníkovi na nožičku
keby sa mi nechcelo,
nekul by som veselo.

alebo môžete rátať na prstoch, či štekliť na brušku.

Kuje kováč koňa kuje,
koľko klincov potrebuje?
jeden, dva, tri
povedz mi to ty!

Musím povedať, že keď sa nám narodili naše deti, naša babi ma úplne zahanbila objemom rečnovaniek, ktoré z nej sršali pri každej príležitosti. Ja som musela zamieriť do kníhkupectva, aby som okrem obligátnej Myšičky zvládla aj niečo viac. To isté sa v mojom prípade týkalo aj pesničiek. Našťastie YouTube je plný kadejakých zdrojov.

Ale u nás sa viac než Spievankovo páčilo toto (a toto sme veruže vedeli naspamäť dávno pred narodením našich detí).

Zaspávanie

Je tu ešte jedna otázka: zaspávanie. Zaspávanie je hlavná magická otázka prvých mesiacov, a odporúčame vám prelúskať si vynikajúcu českú stránku Prosím, spinkej – vše o spánku dětí. Možno bábätku nebude sedieť spievanie alebo pohupovanie na fitlopte. Možno mu bude vyhovovať zaspávať na prsníku alebo nosiť sa (a trvá do zvyčajne 25-30 minút, kým sa začne hlboká fáza spánku). Nuž a tu môžete tiež skúsiť čítať. Čo sa týka výberu knižiek, máte v podstate voľné ruky: hoci aj Opice z našej police, Osmijanka alebo Annu zo Zeleného domu, ak sú to knihy vášho detstva a budete si ich užívať.

Na záver

V živote s minibábom treba myslieť na to, akýkoľvek zážitok je novou skúsenosťou, ktorá sa oprie o nervový systém novorodenca. Pre niekoľkodňové bábo je aj jednoduchá výmena plienočky vyčerpávajúca: zažíva nové pocity pri čistení zadočka, počuje tiecť vodu, cíti ju na svojej koži, obracajú ho zo strany na stranu, čo dáva zabrať jeho systému rovnováhy. Kúpeľ je úplnou senzorickou bombou a mnohokrát môže deti predráždiť miesto toho aby ich upokojilo a pripravilo na spánok. Na toto nejestvujú žiadne tabuľky, jedine sledovanie a načúvanie bábätku.

No jednoznačne platí, že všetky dennodenné procesy by sa mali diať pomaly, v trpezlivom a bezpečnom prostredí, či už ide o prebaľovanie, kúpanie, spievanie alebo čítanie. Najlepším príkladom je dojčenie: podnecuje všetkých päť zmyslov dieťaťa, no zároveň v absolútne bezpečnom kontexte matkinej prítomnosti (bez ohľadu na to, či mamka práve vzlyká poradkyni do telefónu).

___

Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám do komentárov. 

Séria Ako si čítať s našimi deťmi

Ako si čítať s našimi deťmi – novorodenec (1. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – prvý rok (2. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – medzi prvým a druhým rokom (3.časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – do tretieho roka (4. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – tri až päť rokov (5. časť)

Zapíšte sa na odber nášho newslettera, aby ste dostávali info aj o nasledujúcich článkoch. Ďakujeme!
____
Titulná foto under CC. Doplnková foto under CC.