Môžeme si rozprávať o známkach v škole a o duševnom vývine. To všetko je pravda, a výskumy to neustále potvrdzujú. Ale to nie je to najdôležitejšie na čítaní s deťmi. A ani to, že knihy sú jednoducho super, a že čítať a obklopovať sa príbehmi, čo sú väčšie ako my, ani to nie. Nie veru.
Najväčší a najlepší dôvod pre čítanie si s našimi deťmi je tento:
lebo sme stvorenia, ktoré žijú zo vzťahov.
Tak, a je to vonku. Sme vzťahové bytosti. Nie sme stroje, a deti sa nerodia s návodmi na použitie (aj keď sa nimi pomaly ale isto plní náš knižný trh). Ich prvé spomienky sú spomienky z maternice, pevne obklopené hlasom a vôňou matky. Tak sa rodia s očakávaním toho istého – bezpečného vzťahu.
S touto potrebou rastú.
A tak, či strávia deň s babičkou, ktorá ich miluje a rozmaznáva, v škôlke alebo škole, na konci dňa chcú najviac zo všetkého nás, svojich rodičov. Nakoniec, my sme tí, ktorí máme byť zdrojom ich hodnoty a sebaistoty.
Avšak to čo na konci dňa z nás ostáva nie je vždy to najlepšie – sme vyšťavení, zvyčajne hladní, a voči deťom, ktoré sú rovnako unavené máme len málo trpezlivosti. O to viac od nás však čakajú, a o to nástojčivejšie si to aj budú vyžadovať. Toto samozrejme vedie ku konfliktom, večernému hnevu a ostatným neveselým scenárom.
Spoločná chvíľa na čítanie má schopnosť toto všetko zharmonizovať. Dôvod je jednoduchý: dieťa má po celom dni konečne našu prítomnosť, a tiež našu úplne nerušenú pozitívnu pozornosť (prvé pravidlo Desatora).
Plníme tiež jeho želania: čítame knihu, ktorú si ono vybralo. Ležíme vedľa seba na posteli, sedí nám v lone alebo sa vyvaľujeme na zemi v detskej – podľa toho, čo si vyberie dieťa. Nechať ho zaspať v našej posteli k tomu pridáva ešte dalších tisíc bodov; deliť sa s ním o spálňu pravidelne aj po prvom roku života pridáva tisíc bodov každý večer.
Tak jeho potrebu prijatia a lásky napĺňame takmer nevedome. Vytvárame prepojenie, a vytvárame spomienky. Toto platí aj o rozbúrených a zmätených tínedžeroch, s ktorými môže byť inak ťažká reč (o čítaní deťom, ktoré už vedia čítať aj samé je tento článok). Spoločný čas s knihou je jednoducho ako lepidlo do našich vzájomných vzťahov.
Toto všetko sa samozrejme nedeje zázračne, a čím viac pokazené vzťahy sú, tým viac času si to bude vyžadovať. Avšak pochopiteľne, stojí to za to. (O to lepšie začať ešte kým nevie rozprávať, vlastne, kým sa nevie ešte ani hýbať. Čítanie si s deťmi má totiž aj preventívnu funkciu.)
Keď budete mať najbližšie chuť posadiť na vašu spoločnú poslednú polhodinu v danom dni dieťa k telke, myslite na to. Možno máte všetkého akurát po krk. Napriek tomu nenechajte vašim najdôležitejším ľuďom len zvyšky.
Photo Credit: Bridgeport Public Library via Compfight cc
Veľmi sa mi páči tento článok. Najviac u mňa zarezonovala myšlienka, že spoločným čítaním s deťmi vytvárame prepojenia, vytvárame spomienky. Moje 2 ročné dieťa tiež miluje čítanie. Čítame každý deň na jeho prianie knihu, ktorú si vyberie.
Vďaka, Monika, za komentár. Užívajte si čítanie čo najviac.