Čítajúci rodičia píšu je kategória o vás, superrodičoch. 
Je hlavne o tom, čo zažívate v bežnom živote s vašimi deťmi pomedzi knihy. 
Alebo s knihami pomedzi vaše deti? Nech je to ako chce, jej úlohou je povzbudiť a naštartovať. 
Tak štartujte, rodičovia!

Nedávno sme na našej Facebookovej stránke zverejnili rohovú knižnú policu, ktorú vymyslela jedna mamka Jana. Tiež sme rodičov poprosili o nejaké ich pekné fotoše detských izieb a kútikov. S inšpiratívnymi fotkami sa veruže roztrhlo vrece, jedna lepšia ako druhá. Do diskusie sa pridala aj Nina so svojou megaveľkou tabuľovou stenou – a veru sme ju hneď požiadali o reportáž. A Nina vyhovela nad rámec našich požiadaviek. Veď lenpozrite.

Nina a ich detská izba

Od nášho sťahovania ubehlo už pár mesiacov. Stále máme byt pomerne prázdny, čakáme, rozhliadame sa, rozhodujeme. Jedinou, ktorá je zariadená podľa prvotných predstáv je detská izba – niet sa čo čudovať, keďže práve jej som venovala najviac myšlienok. Navyše, chalani sa v nej zabývali rýchlo a verím, že v nej tak skoro nebude nutné robiť žiadne zásadné zmeny. Podarilo sa mi dodržať rozmiestnenie nábytku tak, ako som si naplánovala, čo mi značne urýchlilo celé premýšľanie nad drobnosťami. Ako to teda zatiaľ vyzerá plán vs. skutočnosť?

 

 

Najdôležitejším prvkom, od ktorého som sa nenechala odradiť je hlavná stena. Čierna. Keď som o tomto pláne hovorila, väčšinou som sa nestretla s pochopením.“To akože chceš celú čiernu stenu? Do DETSKEJ?“ Logické, veď každá správna chlapčenská izba má byť odetá do odtieňov modrej! „Nebudú sa tam báť?“,“Budú ti potom kresliť na každú stenu v byte, uvidíš!“,“No a toho prachu a špiny čo z toho bude…“ Ale viete, obe moje deti milujú maľovanie a kreslenie a toto je jedna z variant, ktorú považujem za nadčasové riešenie – budú ju môcť vždy využiť podľa seba a dotvoriť si charakter izby. Navyše kresba vo vertikálnej polohe (ku ktorej sa deti zriedkavo dostávajú) je náročnejšia na celkovú koordináciu a precvičujú a uvoľnujú sa pri nej nielen zápästia ale aj ramené kĺby. Môžeme si tak dávať doma grafomotorické cvičenia a ešte sa pri tom aj zapotiť ;) Nakoniec nie je čierna úplne celá plocha, po konzultácii s Tobim sme sa dohodli, že skúsime vytvoriť hory.

A vyzerá to skvele! Chalani ju používajú denne, či už na kreslenie alebo na hranie sa s magnetkami. Našli sme už aj iné využitie – Tobi na nej má na magnetkách svôj týždenný rozvrh aktivít, takže hneď po zobudení vidí aký je deň a či ide napríklad do škôlky. Alebo sme písali a odpočítavali dni zostávajúce do Vianoc. Čo sa týka neporiadku, nie je to nič neprekonateľné – po kreslení spoločne utrieme vlhkou handrou podlahu rovno pod stenou a hotovo. Do bytu sa nám tak kriedový prach neroznáša, maximálne na oblečení, keď sa niektorý z chalanov ošuchne o pokreslenú stenu ;) Použili sme túto tabuľovú farbu a plochu zhruba 1,5×1,5m nad stolom a napravo od neho sme natreli magnetickou farbou. Z tej nám vyšlo len na 2 vrstvy náteru, takže použitie je možné so silnými ale ľahkými magnetmi. Ak by ste chceli, aby vám držali aj ťažšie (napr. sadrové magnetky), počítajte aspoň s 3-4 vrstvami.

Spací roh izby je ešte nedokončený. Zatiaľ tu je okrem postelí iba domček na knižky pred spaním, lampa a písmenkové dekorácie. Tapeta v rohu je znovu Tobiasova voľba, ja som chcela niečo maľovať ale jeho tak veľmi očarila, že bez nej nechcel ani odísť z obchodu. Musím uznať, že izbe dodáva milý hravý prvok aj trochu farby. Žltá sa tak stala doplnkovou k čiernej, bielej a prírodnej. Do čiernej a bielej som odela malé poličky v tvare domčeku, zmestí sa na ne zopár malých hračiek alebo knižky do formátu A5.

Druhú stranu izby tvoria momentálne len skrinky s oblečením, prispôsobené výške detí, a sú na nich položené hračky. Tu ešte vymyslím usporiadanie inak a aj do výšky pôjde niekoľko políc na veci, ktoré nevyužívajú deti každý deň. V rámoch sú vystavené ich vlastné „diela“, ktoré budeme spoločne obmieňať podľa ročného obdobia a nálady. Zatiaľ sme sa zasekli na jeseni, ako je asi zrejmé. :)

Po stene je najvyužívanejšou časťou izby čítací kútik – bez neho by detská nebola kompletná. V predošlých dvoch bývaniach mal svoje útulné miesto na čítanie vytvorené Tobias len samotným vakom a poličkami, chcelo to nejaký upgrade. Tobi si sem rád vylezie, vezme knižku a číta, listuje, prezerá. Lavica aj stôl vedľa nej zároveň slúži ako odkladací priestor pre hračky – vnútri majú svoj domov autíčka, vláčiky a vedľa v boxoch hudobné nástroje a Lego. Ako police na knihy som prepoužila police na obrazy z IKEA – zmestí sa do nich dosť kníh, sú viditeľné obálky (aspoň čiastočne) a deti tak vidia čo práve majú v knižnici vystavené. Timon sa sem hore sám ešte nedostane, no zatiaľ aj tak preferuje čítanie v sedacom vaku. Vtedy je vidno ako si bratia (keď chcú) dokážu pomáhať a spolupracovať – keďže Timi si chce čítať zásadne vždy vtedy kedy aj Tobi, stoji pod ním a naviguje ktorú knižku mu má podať. Tobi trpezlivo hľadá, vyberá, podáva, vracia, odkladá, podáva ďaľšiu. No a veľakrát si pozerajú spontánne knihy aj spolu, tento pohľad mám preto úplne najradšej.

Tak čo poviete?

Na odpadnutie. Krása. Ukázalo, že Nina je mamuša za veľmi dobrým blogom (asi najviac o) cestovaní s deťmi Deti na palube. Fotografie jej robieva samotný pán vedúci, ktorého zase nájdete ako Pé En Photography. Tomu ja vravím kreatívna dvojica. Nuž, takže len čo dokončíte uchvátenie z tohto tvorivého priestoru, kliknite si.