Čítajúci rodičia píšu je kategória o vás, superrodičoch. Je hlavne o tom, čo zažívate v bežnom živote s vašimi deťmi pomedzi knihy. Alebo s knihami pomedzi vaše deti? Nech je to ako chce, jej úlohou je povzbudiť a naštartovať. Tak štartujte, rodičovia!

V jednej z diskusií v modrokoníkovskej skupine sa vyjadrila aj supermamka Jana. Tiež doma vyrába čitateľov, a súhlasila so zverejnením týchto jej slov.

Okrem knižiek určených (približne) pre vek mojich dcérok sa snažím každý mesiac kúpiť aj nejakú určenú na neskoršie.

A myslela som si, že práve k takýmto knihám do skrine poputuje aj knižka Liek pre vĺčika. Dvojročná dcérka ešte nevydrží počúvať príbeh, na krásne posolstvo knihy je ešte malá a nevedela som, ako zareaguje na ilustrácie, ktoré sú trošku „iné“.

No všimla si ju skôr než som ju odložila, a bola to láska na prvý pohľad. Čítame ju stále už niekoľko dní, fúka vĺčikovi boľavú labku a vždy pri čítaní drží v jednej ruke knihu a v druhej kiwi. Vďaka chĺpkom na kiwi si začala všímať chlpaté veci, napr. ockove nohy alebo froté plachtu :).

Knižku som sa rozhodla kúpiť vďaka krásnym ilustráciám, ktoré vo svojom blogu Mimi malá knihomilka nafotila Zdenka, a úspech u mojej dcérky je pre mňa ďalším dôkazom, že aj malé deti vedia oceniť kvalitnú literatúru a treba im ju poskytnúť.

Čo sa na toto dá povedať? Je to supermamka! Najlepšie na príbehu Janky je, že jej vlastná dcérka ju prekvapila, keď ukázala, že je na knižku pripravená skôr, než by jej mama povedala.

Ku knižkám, ktoré sú krásne a ku deťom, ktoré ich vedia oceniť aj keď sú malinké treba ešte dodať kúsok rozhovoru Lucie z nášho obľúbeného českého blogu o leporelách Dětská leporela. Lucie sa osobne stretla s Petrom Horáčkom, českým ilustrátorom, žijúcim v Británii. Petr Horáček je môj osobný mommy crush, tj. ja ako mamka ho zbožňujem, zbožňujem jeho prácu, deťom ho pravidelne kupujem, a aj by som im ho  vnucovala – avšak netreba, lebo jeho je ľahké si obľúbiť. A samozrejme, tiež ho stalkujem sledujem na jeho vlastnom blogu. V Luciinom rozhovore s ním ale zaznelo čosi, čo ho postavilo do ešte lepšieho svetla.

Petr Horáček zastává názor, že board book neboli leporelo znamená pro dítě úplně první kontakt s literaturou a výtvarným uměním. A právě proto musí být malým uměleckým dílem, mít propracovaný koncept.

Nemám rád, když se z dětí dělají blbečci a někdo se snaží ošvindlovat knížky pro ně tím, že se prostě udělají barevné obrázky a k nim nesmyslné básničky typu Tam je tráva, tu je kráva,“ vysvětluje autor pečlivost, se kterou vytváří každou novou knížku nebo leporelo. „To není jen český problém, špatných knížek je všude hodně. Všude se najdou lidi, kteří napíší nějaký canc a mají odvahu tvrdit, že to je poezie pro děti. S tím, že dětem je to jedno. Ale není!“

Není! Potvrdzuje to presne aj supermamka Jana a jej dvojročná dcérka.

A čo vaše deti? Čo zažívate s nimi a s knižkami? Napíšte nám na spolu@citajmesispolu, a do predmetu dajte Čítajúci rodičia píšu. Vďaka!

A teraz sa vráťte na Luciin blog a s chuťou si prečítajte celý rozhovor s Petrom Horáčkom. (Alebo tak urobte keď deti zaspia, bude sa vám totiž ťažko odchádzať.) Jeho knihy si môžete nájsť v češtine na Martinus.sk tuto, a v angličtine podstatne širšiu ponuku na BookDepository.com tuto (anglického textu je v nich zvyčajne veľmi málo, keďže ide o knižky pre najmenšie deti).

Čo sa Lieku pre vĺčika týka, je to naozaj trochu „iná“ detská knižka. Jeho autorka Daniela Olejníková sa ale zúčastňuje na všakovakých ďalších neobyčajných projektoch, napríklad s Danielom Pastirčákom na Kresbe čo ožila alebo najnovšie na Havětníku o blchách, všiach a iných hávediach pre vydavateľstvo Baobab.

Liek pre vĺčika prišiel na svet ešte v roku 2013 v rámci crowdfundingovej kampane na startovac.cz. Dnes sa už dá poľahky zohnať aj v bežných kníhkupectvách, a viete ho kúpiť aj na Martinuse.