Čítajúci rodičia píšu: Zuzana, tablety a mobily

Čítajúci rodičia píšu je kategória o vás, superrodičoch. 
Je hlavne o tom, čo zažívate v bežnom živote s vašimi deťmi pomedzi knihy. 
Alebo s knihami pomedzi vaše deti? Nech je to ako chce, jej úlohou je povzbudiť a naštartovať. 
Tak štartujte, rodičovia!
Photo Credit: climbnh2003 Flickr via Compfight cc

Tablety a mobily, to je fenomén, ktorý naši rodičia nepoznali. Považujeme ich za také prirodzené a naše deti nás s nimi vidia tak často a tak bežne, že vlastne úplne správne nesúhlasia ak im ich chceme obmedzovať a nebodaj vytŕhať z rúk. „Prečo, mamaaá! Veď ty si s tým hráš stále! Ja sa chcem hrať!“

Ech, chlapča má vlastne pravdu. Nedávna americká štúdia ukázala, že bežný Američan vo veku 25 až 34 rokov sa pozrie na svoj telefón päťdesiatkrát za deň, teda aspoň dvakrát za hodinu. (Ak nespí, pravdaže. Ak áno, zhruba tých sedem hodín, tak potom je to ešte častejšie. Aj vy si ho beriete so sebou na wecko?) Je jedno či na telefóne čítam, hľadám recept na lososa alebo robím bankový prevod – v očiach môjho dieťaťa jednoducho ten telefón nepustím z rúk. Čítajte ďalej „Čítajúci rodičia píšu: Zuzana, tablety a mobily“

Čítajúci rodičia píšu: Peťo, otec ochotník

Čítajúci rodičia píšu je kategória o vás, superrodičoch. 
Je hlavne o tom, čo zažívate v bežnom živote s vašimi deťmi pomedzi knihy. 
Alebo s knihami pomedzi vaše deti? Nech je to ako chce, jej úlohou je povzbudiť a naštartovať. 
Tak štartujte, rodičovia!
Photo Credit: žibuoklių jūra via Compfight cc

Dnes píše Peťo. Poznáme sa už dlho, ešte z pravekej éry za slobodna. Jeho budúca žienka vtedy trhala lupienky z kvietka nejakého kríka, ja som sa dívala do oblohy nad mestom. Mali sme všetci tak nejako málo rokov a ešte veľa pred sebou.

Dnes majú dve deti: ich druhé sa im narodilo trochu pred našim druhým. Raz sme ich stretli v meste na ulici. Moje menšie malo asi mesiac, staršie trochu cez dva roky. Keď som sa ich vyžmýkaná (a pravdepodobne aj nesprchovaná, hladná a neučesaná) spýtala ako to vôbec zvládajú, začali sa smiať. Smiať! Že oni už nepratajú, oni už len vždy rýchlo zavrú dvere. Smiali sa a mňa to vtedy nesmierne pozdvihlo. Materstvo dokáže byť veľmi osamelá inštitúcia. Vedieť, že niekto tým ide pred vami a potkýna sa podobne vie veľmi povzbudiť.

Takže dnes píše Peťo, a aj preto, že je to otec. Že stačí byť ochotník, že mužská duša je krehká, a že čo viac treba.  Čítajte ďalej „Čítajúci rodičia píšu: Peťo, otec ochotník“

Čítajúci rodičia píšu: Zarka a mamine časopisy

Čítajúci rodičia píšu je kategória o vás, superrodičoch. 
Je hlavne o tom, čo zažívate v bežnom živote s vašimi deťmi pomedzi knihy. 
Alebo s knihami pomedzi vaše deti? Nech je to ako chce, jej úlohou je povzbudiť a naštartovať. 
Tak štartujte, rodičovia!

Milujte časopisy! Sú na nezaplatenie! Dnes píše Dana, mamina malej Zarky.

Naša malá čitateľka Zarka má teraz 1 rok. V knihách a časopisoch si listuje od rána do večera. Mám z toho obrovskú radosť.

Časopisy máme položené na stolíku v obývačke, tak sa k nim dostala prirodzene a zbožňuje si v nich listovať. Má úžasne natrénovanú jemnú motoriku a listuje si stranu po strane. V obývačke ju vždy nájdem pri časopisoch. Až je mi to ľúto, lebo milujem časopisy ešte keď voňajú novotu. No kým sa ku nim dostanem ja tak sú dokrčené a zamazané od jedla. :)

Samozrejme sú vynikajúce aj na upútanie pozornost počas jedla, pretože Zarka spapá viac, keď si „číta.“

Čítajte ďalej „Čítajúci rodičia píšu: Zarka a mamine časopisy“

Čítajúci rodičia píšu: Zuzana, starý otec a ich knižnica

Čítajúci rodičia píšu je kategória o vás, superrodičoch. 
Je hlavne o tom, čo zažívate v bežnom živote s vašimi deťmi pomedzi knihy. 
Alebo s knihami pomedzi vaše deti? Nech je to ako chce, jej úlohou je povzbudiť a naštartovať. 
Tak štartujte, rodičovia!

 

Dnes píše Zuzana:

Po presťahovaní sa do domu a narodení prvého syna sme sa trošku zmenili – ako asi všetci rodičia. Veľkou zmenou napríklad bolo, že sme si nekúpili televízor. Nekúpili sme ho celé dva roky. Televízor nebol a tak láska ku knihám vznikla sama.

Chvíle, keď už sa drobec začal zaujímať o knihy sme si užívali všetci. Začal čítať aj náš tatko, ktorý v živote toho prečítal minimum ;). Lásku ku knihám sme samozrejme podporili tým, že sme si denne najprv ukazovali a hľadali v knihách, a neskôr sme začali s príbehmi. Syn vedel, že keď chce našu pozornosť, stačí doniesť knihu. Vedel, že neodmietneme. Zas naopak my, keď sme videli, že sa nudí a vymýšľa, hneď sme ho po knihu poslali. Zvyčajne to zabralo. Je skvelé, že sme si takto vychovali aj babky a dedka – vedia, že keď k nám prídu, budú veľa čítať.

Čítame každý deň aspon dve knihy, beriem to už ako povinnú jazdu. Keď máme novú knihu a má úspech, mám pocit, že ju čítame dovtedy každý deň, kým ju nevie naspamäť.

Čítajte ďalej „Čítajúci rodičia píšu: Zuzana, starý otec a ich knižnica“