Už sme niekoľkokrát písali – a istotne ešte budeme – že príklad rodičov je jedným z najsilnejších faktorov pri tom, či svoje dieťa naočkujete láskou ku knihám alebo nie. Ak rodič dieťa v čítaní povzbudzuje (nie prikazuje, trestá alebo odmeňuje), medzi dieťaťom a knihou nestojí už takmer nič.
Pravdou ale je, že príklad rodiča je v podstate liekom na všetko. Behávate pre radosť? Je veľká šanca, že vás potomok začne napodobňovať. Maľujete vo voľnom čase? Je pravdepodobné, že to bude skúšať aj on. Kupujete polotovary a keksíky? Tak to ho na jablká a papriku nahovoríte len ťažko.
Práve preto sme radi, že našu ponuku o spoluprácu s takou jednoznačnou radosťou prijala mama dvoch detí, ktorá vďaka snahe kŕmiť svoju rodinu zdravou a zároveň domácou kuchyňou prišla k perfektnému podnikateľskému nápadu. Všetko nájdete na stránke www.papamezdravo.sk, no nezabudnite prijať pozvanie do súťaže. Lucia sa rozhodla vás riadne odmeniť.
Volám sa Lucia a som mama Viktora (5 rokov) a Alexandra (2,5 roka).
Kým som sa nestala mamou, jedlo som veľmi neriešila. Po narodení prvého syna Viktora a počas prípravy prvých príkrmov som sa ale už začala zaoberať kvalitou potravín, ktoré kupujem a z ktorých pripravujem jedlo pre naše dieťa.
Študovala som viac a viac materiálov a čím viac som študovala, tým viac som bola zmätená z množstva protichodných informácií o výživových smeroch, jednotlivých potravinách, čo dávať alebo nedávať svojmu dieťaťu. Rozhodla som sa preto absolvovať kurz výživového poradcu.
Po narodení nášho druhého syna som musela výrazne prehodnotiť svoju dovtedajšiu stravu. Vyšetrenia ukázali, že je alergický na bielkovinu kravského mlieka a vaječný bielok. Kto varí tradičnú slovenskú kuchyňu, určite pochopí, že väčšinu receptov, ktoré nájdete v dostupných kuchárskych knihách a časopisoch nie je možné s takýmito obmedzeniami použiť.
Tak som sa dostala k vegánskej kuchyni, raw stravovaniu a vyrábaniu rôznych smoothies. Keďže som robila zdravé smoothies z veľa zelenej zeleniny, môj vtedy štvorročný syn, pokazený škôlkárskym prostredím, odmietal piť zelené. Vtedy sme si s manželom vraveli, že ak by existovala fľaška, kde by nevidel farbu smoothie, určite by ho vypil. Zanedlho som objavila kapsičky a fľašku sili. Výsledkom som bola nadšená: moje deti pili zelené smoothies, plné zelenej zeleniny a ešte sa z toho aj tešili, lebo mohli piť zo super fľašiek.
Vtedy mi napadlo, že by bolo dobré sprostredkovať túto skúsenosť aj iným mamičkám, ktorým záleží na tom, čo dávajú svojim deťom. Na kapsičkách ako aj sili fľaškách sa mi páči, že sú praktické na prechádzky a výlety. Nemusím so sebou brať žiadne lyžicky, sklenené fľašky, podbradníky. Deti sa vedia nakŕmiť sami. A v neposlednom rade je tu ekologický rozmer, ktorý sa mi na kapsičkách a sili fľaškách páči. Sú znovu a znovu naplniteľné, čiže neprispievajú k hromadeniu odpadu :-).
Myslím, že čítať s deťmi je veľmi dôležitá súčasť výchovy. My sa s manželom striedame pri čítaní. Keďže manžel cestuje každý týžden do zahraničia, keď nie je doma, čítam deťom pred spaním ja. Keď je doma, číta im on. Preferencie mojich detí ohľadne tém sa menia: momentále Viktorko uprednostňuje knihy o vesmíre a Alexander má rád obrázkové knižky o dinosauroch.
A teraz súťaž pre vás. Jednej/jednému z vás Lucia nadelí mix týchto kvalitných a zdravých mňamiek, a k nim dostanete ešte aj Little Mashies kapsičky, ktoré Luciin príbeh vlastne začali.
Opäť súťažíme pomocou Rafflecoptera, do ktorého sa viete prihlásiť cez vaše FB konto alebo pomocou emailovej adresy. Komentovať a tweetovať viete opakovane každý deň počas trvania súťaže a zvyšovať tak počet vašich „tombolových lístkov“. Víťazov vyžrebujeme v nedeľu. Držíme vám palce!
A teraz otázka pre komentáre: ktorú knihu a ktoré jedlo vášho detstva chcete určite preniesť na svoje ratolesti?
UPDATE: víťazom je Sonja. Blahoželáme! (Ozveme sa na mail, aby sme sa dostali k poštovej adrese.)
Ostatným ďakujeme za účasť, špeciálne za fantasticky inšpiratívnu diskusiu, ktorá sa pod článkom rozbehla. Už teraz máme pripravené niečo krásne, opäť raz hand-made, na mesiac máj. Čítajte si dovtedy, buďte tvoriví a vracajte sa k nám na web. Ešte raz, vďaka!
Jedlo z detstva- asi vajíčkovú pomazánku čo robila moja babi . a už som aj na blogu papamezdravo objavila aj verziu s avokádom, takže vyskúšame ;) a svoje knižky som svojho času všetky starostlivo odložila a potom presťahovala do sídla mojej „novej rodiny“ a postupne vyťahujem -ale až príde čas (teda cca za 5 rokov) rada by som svojim dcéram odovzdala svoju zbierku kníh o Anne zo Zeleného domu ;) a ja si ju plánujem načítať aj v originálnom jazyku ;)
Vajickova pomazanka! A na papamezdravo su fantasticke recepty, o tom potom. Na Annu sa tesim aj ja, aj ked nasa amazonka skor vyzera, ze smeruje ku Katniss a nie ku Anne.
Taze Katniss zo Zeleného stromu? (a moja starsia Mudrolína jej k tomu moze uz dnes zaspievat : “ Aju, aju? kamin tudu tli…“…)
Dodnes si pamätám, ako mi otcova sestra doniesla na jedny narodeniny prvý diel Troch pátračov a ako som tú knihu doslova zhltla. Vždy, keď vidím súťaž, v ktorej sa háda množstvo niečoho v nádobe (prípadne ako nedávno v aute), spomeniem si na Jupitera a to, ako vyrátal správny počet fazúľ vo fľaši. Troch pátračov Jarulko určite dostane, keď príde ten pravý čas a samozrejme by som mu chcela zohnať aj ostatné diely. No a čo sa jedla týka, sú to jednoznačne jablkové palacinky mojej babky. Vždy na obed stačila jedna palacinka – veľká, teplá, s kolieskami jabĺk, posypaná vanilkou a škoricou a viem aj to, ako pripraviť ich zdravú verziu, teda minimálne si myslim, že viem :D.
och- Traja pátrači sú super! minule mi tuto viki – veduca citajmesispolu odporucila nieco podobne fajne od astrid lingrenovej, len si neviem spomenut na nazov- vik?..a moja babka robila tiež také palacinky čo stačilo zjesť jednu(to asi preto ,ze do nich dala véľa vajec…celé žlté boli…)
Iffi, Majster detektiv Kalle Blomkvist sa to vola, a mozem ti to pozicat. Mame od kohosi dlhodobo pozicane (rozumej, od zhruba dvanastich) a je to take dobre, ze to bude bavit teba. A potom Erich Kastner, Emil a detektivi, i ked to je trochu iny pribeh. Kalle Blomkvist je velmi fajn, naozaj.
A my si robievame palacinky bananove z vajicka, poliate medom. Ach. Cestne odovzdavam toto, vkladam do ich zaludkov takmer denne.
traja patraci! no jasne, uplne spomienky na detstvo sa mi vybavili. dokonca som pisala aj ja podobnu detektivku (v trinastich?). nedokoncenu, ale doteraz si pamatam zapletku, heh.
A veruze by ma prekvapilo, keby si nepisala svojho casu knihu aj ty. Ja som pisala v trinastich, o dievcisku co uslo z domu. Teda, chcelo, len pocas odchodu sa domov vratil otec, ze vybuchla strojaren (ak take slovo existuje), v ktorej pracoval, a tam skoncila. Aj ja som tam skoncila. :)
ja som nepísala, moje nápady nestačili totiž ani na poviedku, ale v škole som v jednom slovnom battli so spolužiačkou tvrdila ,že mám napísaný celý román…ale vlastne som „zložila „, otextovala a do magiča nahrala soundtrack ku fiktívnej detektívke (stratil sa v nej pes: „…Papuči sa stratil, kto mi ho nájde…“ -Papučiho zvláštne meno si vyžadoval rým…) Takže predsa čosi, čím sa môžem na staré kolená popýšiť a na smrteľnej posteli si povedať, že som nežila celkom zbytočne ;)
Jupiterov pocet fazul je podla mna jedna zo zakladnych literarnych znalosti, pravdu mas! :)
Z kníh by to bola isto Anna zo Zeleného domu, no na to bude treba asi dcéru :-) A okrem toho určite slovenskú klasiku ako Maťko a Kubko :-) A z jedál babkinu štrúdľu s jablkami – zdravú verziu budem musieť nejako doladiť :-D
Podla mojho nazoru na babkinej strudli treba nechat vsetko ako je, ziadne ozdravovanie. Kto to kedy videl, ozdravovat babkine strudle s jablkami?
Jednoznacne krupicova kasa s masielkom. Tentokrat zo spaldovej krupice. A knizka je pre mna top maly princ ;)
pamatám si ako som sa stále nevedela dočkať kým krupica vychladne , a potom som už po dvoch lyzičkách nevládala ,tak som len povyjedala to masielko (s kakavom)….;)
Krupicova kasa! Tak toto sme nemali ani nepamatam. Dakujem za pripomenutie, a vela zdaru v sutazi!
nemozem sa dockat ked budem moct malej citat Medvedika Pu.
co sa jedla tyka, vlastne ani neviem. strasne rada som u babky jedavala rohliky s pomazankovym maslom (doma to nasi nekupovali). ale to nie je zrovna nieco co by dom chcela predat dalej =)
Och, zboznujem macka Pu. Neuveritelne clever kusok. Zacala som to ale nedavno citat mlademu a velmi rychlo sme skoncili. Neviem preco sa mackom Pu zdobia detske izby – podla mojho nazoru je ten humor a k tomu pocet rozpravacov, dejove linie, naivna nesikovnost macka Pu so vsetkymi ostatnymi charaktermi vhodna tak najskor okolo osem rokov a urcite neskor. Basnicky z macka Pu je ale ina vec, na tych sa chichuna uz teraz, mame v originali aj v slovencine v Danciakovom preklade, a je to nadhera.
basnicky u vas idu, vazne? teraz som videla v Levnych knihach dve zbierky Milneho basni pre deti. asi sa pre ne vratim.
co sa vyzdob detskych izieb tyka, tak to je tym ze je to Disney. a k tomu mam ja velmi specialny vztah (velmi negativny).
Ja som si teraz pri citani komentov spomenula, ako velmi ma nadchli traja patraci, ked som ich objavila pri vypravach do pivnice u mojej starkej. Esteze si ich moj otec ulozil ;) Ked raz budu moji patraci patrat, tiez toho v pivnici u manzelovej mamy objavia :) A este prirucka mladych svistov. Ked tak spominam, mala som cisto „dievcenske“ preferencie…. :D A jedlo? vlastne cokolvek, hlavne VELA! :D
Mladých svišťov som nečítala i keď som chcela, ale pri tých troch kačacích expertoch mi vždy príde na um taká tá kuchárska knižka čo vtedy fičala-jak sa to len volalo-kuchárska kniha kačera donalda?neviem,ale pamätáte si? boli v nej pre deti dosť podivné recepty napr. na bravčové kotlety- a ja som nemala tušenia čo to tie kotlety sú…ale tú knihu som napriek jej nepoužiteľnosti zbožňovala…apropo- dnes mi moja Mudrolína zahlásila, že by chcela byť povolaním buď speváčka, alebo kuchárka…deti sú proste mimozemšťania ;)
Ktorú knihu a jedlo, hm…pre mňa je hlavne dôležité preniesť tie rituály, ktoré to sprevádzali. Takže kníh veľa, a každý večer z nich čítať deťom pred spaním…a ako jedlo obyčajné nakrájané jabĺčka (veľké množstvo jabĺčok, mňam), ktoré k tým rodinným večerom tiež neodmysliteľne patrili :-)
Ja sa tesim, ked si s Adamkom budeme citat jednu z mojich najoblubenejsich Hevieroviek Kam chodia na zimu zmrzlinari. A co sa tyka jedla, my varime celkom pestro, aj nove „zdravsie“ recepty skusam stale, ale varim aj „babickovsku“ klasiku. Ale co by asi nemohlo chybat je plnena paprika :))) Alebo co sa chystam zaviest k nedelnemu obedu je misa plna roznych zmixovanych zavaranin. To mi pripomina obedy u starej mamy, ked sme sa tam zisli cela rodina…
slivky s čerešňami!mňam!