Máme za sebou prvý týždeň septembra, a je celkom dobre možné, že máte za sebou prvé pokusy privykania na škôlku. Možno to u vás prebieha hladko – pravdepodobnejšie však je, že to bude prebiehať ťažšie.

Ech, adaptácia je náročná. Nakoniec, odchod do škôlky znamená, že dieťa je väčšinu dňa bez nás, závislé na pani učiteľke, ktorú zatiaľ nepozná, a k tomu sa musí o jej pozornosť deliť s ďalšími deťmi. To je situácia, ktorej by sa rada vyhla aj väčšina dospelých.

Viete však, že čítanie s dieťaťom vám môže pomôcť? Vo svete sa totiž čítanie používa aj ako súčasť terapie pri mnohých problémoch: pri depresii, pri deťoch, ktoré nezvládajú hnev, pri deťoch ako obetiach násilia, alebo pri oneskorení vývinu. Je teda šanca, že čítanie môže trochu pomôcť aj vám.

Tento článok sa v žiadnom prípade nesnaží o magické riešenia. U nás doma napríklad sa vlastne na škôlku čakalo vcelku dlho: čítanie-nečítanie, po prvom pokuse (mladá pani 3 a pán vedúci 5 rokov) sme to veľmi rýchlo vzdali a dievčatko sa nám ešte celkom dlho potom strhávalo a kričalo zo sna. Až na druhý pokus v tomto roku (4 a 6) to prebieha relatívne ľahko, bez plaču a s tešením sa. No teraz sme v malinkej skupine detí a vo veľmi tichom prostredí.

Pre všetky škôlkoveci vám hlboko odporúčam prečítať si tento rozhovor s detskou psychologičkou. 

Každé dieťa je iné a inak prejavuje svoje emócie. Sú deti, pri ktorých je aj párdňový plač prejavom hlbokej traumy a strachu z opustenia a sú deti, u ktorých plač po čase prejde do zvyku a nie je sprevádzaný tak hlbokými emóciami. Rodičia by sa rozhodne nemali riadiť radami, ktoré vyplývajú z porovnávania ich dieťaťa s inými deťmi a mali by citlivo vnímať, čo dieťa plačom signalizuje a zvážiť nakoľko a či vôbec je vhodné tak výrazný emocionálny prejav bagatelizovať vetou že „každé dieťa si predsa spočiatku poplače“.

Čítanie je gumidžús

Či sa rozhodnete pre škôlkovanie alebo – ak vám to situácia umožňuje – ostanete s dieťaťom ešte doma, všetko môže výrazne ovplyvniť ranné a večerné čítanie. Dokonca aj keď škôlku milujete, treba hľadať spôsoby ako dobehnúť čas, keď je pre potomka autoritou niekto úplne iný. Bez čítania je to všetko podstatne zložitejšie než s čítaním. Toto dokazujú viaceré výskumy. Ale prečo je to tak?

Čítanie dieťaťu znamená, že sa na neho absolútne sústredíte. Má vašu úplnú pozornosť. 

1. Dieťa tak opätovne zažíva vašu podporu, a to napriek tomu, že musí tráviť mnoho času ďaleko od vás.
2. Cíti, že je pre vás stále dôležité a jedinečné.
3. Je ochotnejšie otvoriť sa vám…
4. …a preto sa navzájom k sebe dokážete priblížiť.
5. Po náročnom dni alebo pred náročným dňom umožní dieťaťu sústrediť sa na jeden stabilný bod.
6. Výber vhodnej knihy môže deťom pomôcť s jeho problémami (tzv. reading therapy alebo bibliotherapy). Vám zase umožní nahliadnuť do jeho vnútra a lepšie mu rozumieť.
7. Čítanie má relaxačný účinok (ďaleko výraznejší než počúvanie hudby, prechádzka, šálka čaju alebo ehm ehm, počítačové hry).

Aké knihy si čítať?

Tie, ktoré si vaše dieťa obľúbilo. No skúste priložiť aj knižku o riešení problému alebo o zmene. Áno, kníh o škôlke je na trhu asi tak milión – ich slabou stránkou však je, že väčšinu času sa sústredia iba na dianie v škôlke. Teda na spev, hru, obed, šmýkalku a podobne. Emóciám sa nevenujú vôbec. Nespomínajú ani krik, ktorý tam môže byť, bitkárov spolužiakov, a už vôbec nehovoria o tom, ako veľmi deťom môže chýbať mama. O oddelení od rodiča sa na trhu knižka nenájde, a  to by sa práve hodilo. Hodil by sa príbeh, s ktorým sa dieťa vie stotožniť, no ktorý zároveň nie je príliš idealistický.

Ak spracúvate škôlku (alebo vlastne akúkoľvek veľkú zmenu), dajte počas čítania omnoho väčší priestor rozhovoru o príbehu a postavách. Tým deťom otvoríte dvere, do ktorých môžu za vami vojsť.

Tri tipy na privykacie knižky

1. Na trhu nájdete knižku vydavateľstva Paseka o strachu z tmy Vlk a tma. Je to vydarená kniha s naozaj bláznivými šťavnatými ilustráciami, ktorá sa venuje strachu z tmy. Príbeh dáva zmysel: starý vlk rozumie mladým vlkom a ich strachu, teda ho vôbec nepopiera a ani nad ním nemávne tlapou. Nakoniec, aj on sa ako mladý vlk bál. Práve jeho vlastný príbeh z mladosti vĺčatám nakoniec dodá odvahu (čo je inak veľmi dôležitá lekcia rodičovstva, pamätať si vlastné strachy).

Tento veľmi rozumne vedený príbeh o pochopení v závere urobí kotrmelec: a síce, že vĺčkovia sa vyliečia za jedinú noc. Isto? Tak predsa skutočný život nefunguje: strachy nás opúšťajú v štýle jeden krok dopredu, štyri kroky späť. Čakala by som aspoň náznak toho, že vĺčatá sa so starým vlkom stretli viackrát, že tých príbehov bolo viac než len jeden. Keď ju budete s deťmi čítať, určite sa o rozprávajte o tom, že na všetko si vyžaduje čas, že každý z nás rastie deň za dňom.

2. Liek pre vĺčika z pera Daniely Olejníkovej je zase o vĺčkovi, ktorý jednoducho raz začal byť smutný. Bezdôvodne. (Už len to „bezdôvodne“ by malo dostať cenu; je v tom zakorenená hlboká pravda.) Sova sa  mu rozhodne pomôcť takto:

„Liečba je úplne jednoduchá: skúšať a skúšať, kým niečo nezaberie.“

Tak toto je veru bližšie našim životom! Po mnohých (neúspešných) pokusoch sa raz ráno vlk zobudí s chuťou niečo podniknúť. A to je koniec!

Je to úžasný záver. Presne takto to v našich životoch chodí – častokrát sa uzdravíme po mnohých neúspešných pokusoch. Mnohé mamy vám povedia, že v Lieku pre vĺčika je naozaj nejaké kúzlo, pretože na deti pôsobí zázračne a vzbudzuje v nich nesmiernu empatiu.

3. Tretia kniha zase pochádza od Erica Carleho. The House for Hermit Crab je o rakovi pustovníkovi, ktorý jedného dňa zistí, že jeho ulita je mu už tesná. Nastal teda čas vyliezť z nej von a nájsť si novú, väčšiu.

Avšak vonku v otvorenom mori to bolo naozaj strašidelné bez ulity, do ktorej by sa mohol schovať. „Čo ak pripláva veľká ryba a zaútočí?“ pomyslel si.

Ha! Vidíte to? V otvorenom mori to bolo bez ulity strašidelné. Lebo určite bolo, mal na to právo. Nad útočnou veľkou rybou sa nedá mávnuť rukou. Mojej dcére sa v tejto časti zreničky rozšíria o dve čísla. Chudák ráčik!

Rak si teda nájde ulitu a pomaly sa začína zabývavať. A trvá mu to celý celučičký ROK. Aj vašim deťom to môže trvať dlho. Rak na to však ide veľmi dobre, a v tomto môže poučiť aj vás: v  každom mesiaci roka stretne iného morského živočícha, ktorý sa stane jeho priateľom: morské veternice a hviezdice ulitu ozdobia, slimáky ju udržujú čistou a morskí ježkovia ho chránia. Aké malé ciele si viete s vašim škôlkárom klásť vy? Rak nakoniec dorastie tak, že znovu musí vyliezť zo svojej ulity a začať hladať novú. Záver?

Dno oceánu vyzeralo väčšie než si ho pamätal, ale rak pustovník sa nebál.

Ani vy sa nebojte. Ráčikovia a deti rastú, a rodičia s nimi. Držím vám palce, ak práve prekonávate v životoch veľké zmeny. Odvahu, rodičovia!

___
Photo Credit: Cheatara via Compfight cc