Takže vaša čutka, chrúst, princezná alebo drakobijec majú za sebou svoje prvé narodeniny. A vy sa možno zamýšľate nad tým, kde, prepánakráľa, je ten drobec, ktorý ešte včera ležal tam, kde ste ho posadili.

Pretože zvyčajne to u vás vyzerá nasledovne: v spálni stavia vežu z kociek, aby vzápätí vbehlo pod nohy v kuchyni. Vytiahne úplný obsah zásuvky s pokrievkami, a hneď na to siahne po svojej obľúbenej knihe. Prečítate si dve obľúbené strany – tie v strede, nie na začiatku – a dieťa si spokojne odkráča ku svojej kuchynke. A proces opakujte, prosím. 

Tiež by ste potrebovali aspoň tri páry očí? A kávu intravenózne? Toto obdobie je naozaj veľmi náročné. No zároveň zodpovedá tomu, čoho je dieťa medzi prvým a druhým rokom schopné: totiž v tomto veku dokáže udržať pozornosť iba na minútu (jednoročiatko) až päť minúť (dvojročiatko). A k tomu ešte nedokáže ľaho prepínať medzi viacerými aktivitami – takže ak sa práve hrá v pieskovisku a mamina už chce ísť domov, jednoduchý povel a poslúchnutie nebudú fungovať. Práve naopak, dieťa špinavé od piesku bude potrebovať, aby mu pomohla pomaly ukončiť jednu aktivitu (pečenie koláčikov) a postupne prešla do druhej (zbieranie hračiek) (a preto začnite odchádzať omnoho skôr). Pre plný článok o tom ako dlho nás dieťa dokáže sledovať kliknite sem.

Čo všetko sa v tomto období učí?

1. Jazyk!

Je veľmi pravdepodobné, že pred druhými narodeninami už dieťa bude vedieť správne použiť pár slov až viet. Avšak bez ohľadu na to, ako málo toho vie povedať, nasáva omnoho viac – takže ho obklopte jazykom viac než doteraz. Detská hlavička je ako špongia, ktorá absorbuje kúsky bežných rozhovorov, slová z rádia počas jazdy autom alebo telky počas večeného kakania.

Ak ste mu doteraz nespievali počas zaspávania, začnite. A ak ste doteraz bežné úkony nedopĺňali rýmovačkami a básničkami, toto je perfektný čas na Básnička ti pomôže od Daniela Heviera: mláďatko ich už začne gagotať spolu s vami. Náš absolútny hit:

Do tunela ide vláčik,
je to vláčik päťprsťáčik.
Už je celý vláčik dnuka,
a von vyjde – tvoja ruka!

Čítajte, a čítajte veľa.

Najlepšie bude, ak sa knižočka stane bežnou súčasťou vašej bejby tašky, spolu s vlhčenými utierkami a náhradnou plienočkou. Totiž niekde medzi dvanástym a osemnástym mesiacom dieťa začína chápať, že tie zvuky, ktoré mamka vydáva počas čítania knihy majú svoj význam, že sa navzájom od seba líšia a každé odkazuje na niečo iné.

Preto čím viac čítate dieťaťu, tým viac sa rozvíja jeho slovná zásoba – a to sa deje už v období, kedy dieťa ešte nemusí aktívne rozprávať. Štúdie ukazujú, že deti, ktoré boli v ranom období aktívne vystavené jazyku majú voči svojim rovesníkom mnoho výhod, špeciálne také, ktoré sa potom odrazia vo vzdelávaní a v sociálnom rozvoji. Nuž a čítanie kníh je priam kúpeľ v jazyku.

Čo je dôležité, v tomto období (a ešte to chvíľu potrvá) dieťa nevníma príbeh. Každú stranu v knižke chápe oddelene. Len sa učí spoznávať jednotlivé obrázky a priraďovať ich ku jednotlivým prvkom zo svojho skutočného sveta – vtáčika z knižky ku vtáčikovi na okennej rímse.

Preto aj knižky pre toto obdobie sú najlepšie tie, ktoré sú čitateľne ilustrované, a ktoré neobsahujú veľmi veľa textu. Hľadajte také, v ktorých sa slová opakujú na úrovni vety, a v ktorých sa predmety ľahko dajú rozoznať.

Keď čítate nahlas, texty dramatizujte (a poriadne preháňajte): meňte rytmus a tempo  reči, meňte intenzitu  hlasu.  Pridávajte citoslovcia, imitujte – nech sa vám detisko na kolenách pučí od smiechu až na šieste poschodie. Tiež často zastavujte, pýtajte sa na predmety na obrázkoch a odpovedajte na otázky.

Naše tri odporúčania (okrem spomínaného Daniela Heviera) by boli tieto:

1. Nenásytná húsenička od Erica Carle

Pahltná zelená húsenička, ktorá bola top detskou knihou v roku svojho prvého vydania (1969) dnes patrí medzi 100 najlepších detských kníh anglicky hovoriaceho sveta. Skvelá kolážová ilustrácia, do obrázkov húseničkou vyhryzené dierky, a vôbec, genialita Erica Carle.

Kniha nerozpráva totiž len vtipný príbeh nenažraného hmyzu, ale zároveň precvičuje čísla, ovocie, jedlá, dni v týždni a ešte aj životný cyklus motýľa. Toto platí o asi všetkých jeho knihách, a špeciálne o Papa, Please Get the Moon for Me a The Very Quiet Cricket. Húseničku vydal Zelený kocúr v 2012, a pánabeka, chceme viac Erica Carle. Oficiálne od dvoch do päť, ale kúpte ju dieťaťu hneď keď začne sedieť, a vezmite rovno dve. Tú prvú pravdepodobne rozžuje, a nevadí, lebo veď treba deti kŕmiť kvalitnou literatúrou.

2. Milá Zoo od Roda Campbella

Milá ZOO je príbeh o tom, ako milá ZOO odpovie na žiadosť o zaslanie domáceho miláčika. Slon je ale priveľký, žirafa privysoká, ťava hundre…. až nakoniec si to vedenie ZOO poriadne premyslí, a pošle to správne zvieratko. Ktoré to tak môže byť?

Na každej strane je jedno interaktívne okienko, vďaka ktorému sa s knižkou potešia už aj jeden a pol ročné detiská. Avšak vydrží až do približne štyroch – až päťdesiatich – lebo príbeh je len zdanlivo jednoduchý, šikovne graduje a vo finále prekvapí! Pridajte k tomu tatika, ktorý reve ako lev a húka ako opica, a máte show na každý večer. Super kniha!

3. Môj macík od Márie Rázusovej-Martákovej, ktorá geniálne prebásnila ruský originál.

Knižka sprevádza malé dievčatko počas obyčajného dňa, v ktorom sa venuje svojmu macíkovi: ušije mu šaty, pripraví mu obed („cukrík, koláč, biela káva“), a potom si spolu zájdu k jazierku, „opáliť sa do kávova.“

Na retro ilustráciách vyrástlo niekoľko generácií a stále sú magické – ak na vás titulka pôsobí trošku strašidelne, nenechajte sa odradiť. Každá stránka ponúka práve jeden výrez z celého deja, čím presne zodpovedá tomu ako dieťa (ne)vníma dej. Ten je vždy doplnený kratučkou štvorveršovou básničkou, ktorú si po treťom prečítaní budete pohmkávať. A keď sa vám dieťa prepadne do mláky, spokojne v praxi použite literárny kúsok: „Jaj, nehoda veliká, stiahla voda macíka (Petríka, Tomíka, atď. podľa potreby)!“

Môj macík je asi jeden z kľúčových rituálov slovenského detstva. Ak ste ho doteraz doma nenašli, pravdepodobne bude na pôjde u starých rodičov.

2. Pohyb!

Dieťa chodí, skáče, zlieza a vylieza. Strašidelným spôsobom zdoláva gauče a schody. Kým nastane čas na druhú sviečku na torte, rodičia za tou raketou vôbec nestíhajú. Pomôcť jeho hrubej motorike môžete hádzaním lopty a kopaním do nej, stavaním bunkrov, podliezaním stoličiek a stolov, a hlavne, potláčaním vlastného strachu – a nie, na toto v lekárni nedostať žiadne sirupy.

A znovu môžete poľahky do hier vložiť knihy.

1. Skúste vziať niekoľko knižočiek s rozličnými zvieratkami na prebaloch a rozložiť ich v obývačke. Špuntovou úlohou bude pozbierať ich tak, aby ku každej ďalšej knižke prešiel pohybom aký robí zvieratko na titulke. Húsenička? Plazenie sa. Macík? Ťarbavé kolísanie (a spojte to s brumením). Žabiatko sa narodilo? Preskákať.Táto hra má nekonečné variácie a kráča za ruku so schopnosťami dieťaťa a vašou knižnicou. Ak je trošku staršie, tak potom čo bude robiť krteček ? A ako si poradí s húskou Lízou? A čo keby ste vy znázornili pohyb a zvuk zvieraťa, a ono bude hľadať tú správnu knižku?
2. Koľko kníh treba vybrať z police na kopu, aby bola taká vysoká ako je bábika? Veža z lega? Kôš na prádlo? Okrem tréningu celého tela, vstávania, zohýnania a prekladania, je pridanou hodnotou aj to, že sa z políc povyťahujú aj menej známe knihy. A keď si ich popozeráte, ochutáte a obtrháte, dá sa z nich zase postaviť dom pre dinosaura. A na fázy zase poodkladať.
3. No a na tragicky upršané dni môžete doma urobiť prekážkovú dráhu: popreliezať stoličky, popreskakovať malé a veľké kôpky kníh (prelepené maliarskou páskou kvôli bezpečnosti), kopnúť do lopty, doplaziť sa do kúpeľne a tam povyťahovať prádlo z práčky. Po nekonečných opakovaniach tejto aktivity u nás doma si trúfame povedať, že truhlík vás bude milovať a tiež o dosť rýchlejšie zaspí.

Čo sa jemnej motoriky týka, po prvom roku by už dieťa malo vedieť držať pohárik a piť z neho, a takisto držať lyžicu (jej používanie je už iná vec, trafiť sa s jedlom do pusy je vcelku ťažké cvičenie koordinácie, takže sa treba zásobiť gumenými podbradníkmi a zhovievavosťou.) Okrem toho je čas začať skúšať prstové farby a voskovky, puzzle s veľkými kúskami alebo drevené kocky.

Tiež sa môžete porozhliadnuť po knihách, ktoré sa sústredia práve na rozvoj jemnej motoriky. Okrem klasických okienkových titulov (ako napríklad spomenutá Milá Zoo) sú na trhu aj viac či menej podarené knižočky s posuvnými okienkami alebo kolieskami, v ktorých môže dieťa kadečo vyťahovať, otáčať a presúvať. Dostať aj knižky s puzzle – avšak nekupujte tie, kde na každej strane je šesť dielikov skladačky: pre jednoročiatko je šesť dielov priveľa. Okrem toho, tieto puzzle knižky literárne nie sú veľmi vydarené, no a najdôležitejší faktor: puzzle dieliky sa množia. Naozaj.

Tu treba povedať, že nie je ťažké vydať knihu, ktorá by bola interaktívna. Avšak je ťažké nájsť titul, ktorého úroveň jazyka a sprievodný text neprivodia rodičovi úpal po treťom prečítaní: mnohokrát sa zdá, že v knihách pre minideti môže byť akákoľvek veršovačka alebo obrázok zvieratka, a hotovo. Z kníh, ktoré prešli testom rodičovského opakovania môžeme odporučiť napríklad veľkoformátovú Teliatko si hľadá mamičku, ďalej veľmi podobnú, no v menšom rozmere Macko a kamaráti – na ihrisku (tuto už sprievodný text trochu kríva), no a nakoniec príjemnú, no na priestorové vnímanie a koordináciu oko-ruka asi najnáročnejšiu Čo komu chutí.

Samozrejme sú tu aj v minulom dieli spomínané truhličkové knižočky, s ktorými sa dá krásne hrať, alebo úplne nevídané pukacie poke-a-dot knižočky, v ktorých dieťa ďobe do malých priesvitných pukacích plôch – a tie sa len jednoducho prepuknú na druhú stranu, kde ich zase môže prepuknúť späť. Fantázia.

3. Emócie!

Deti v tomto období sa ešte nezvyknú ochotne hrať s inými deťmi. Radi ich zvyknú pozorovať a hrať sa povedľa nich, takže v detskom kútiku sa neľakajte, že vám doma rastie indivíduum. Delenie sa je takisto ešte náročné. Rovnako vyjadrovanie hnevu môže byť ešte veľmi intenzívne, spojené s hádzaním vecí (či seba) o zem, s krikom, možno aj kopaním či hryzením.

Tu sa toho nedá povedať mnoho, asi iba, že nie je nič ťažšie pre emotívne dieťa ako je emotívny rodič. Najťažšie je určite modelovať také správanie aké chceme od dieťaťa: takže ak práve kričí a kope, krik a jedna po zadku ho síce možno zastavia, avšak nič nenaučia.

Našou technikou sa stalo jednoducho vyhýbať sa problematickým situáciám a spúšťačom, a to sú v našom prípade detské kútiky v obchodnom centre. Tam sa kombinujú všetky diabolské nástroje: predráždené dieťa, hlúpa a hlučná hudba, vydýchaný vzduch, dvojhodinové nakupovanie, väčšinou nevhodné presladené jedlo (lebo najkrájané jabĺčka ostali doma v predsieni) a vresk na preliezkach. A pochopiteľne, rovnako uhučaní rodičia so zvyškom trpezlivosti. V taký čas sme sa naučili vzdať to a sústrediť sa len na cestu k autu – akýkoľvek pokus o výchovný zámer je zbytočný a vopred odsúdený.

Čo sa však dá robiť v situáciách, ktoré sú pokojné: učiť dieťa rozoznávať a vyjadrovať emócie. Spravidla deti prestávajú byť vo svojom hneve fyzické vtedy, keď ho dokážu lepšie vyjadriť slovami. Znovu prichádzajú na pomoc knižky: môžete študovať krtka, ktorého vyľakali medvede. Alebo húseničku, keď ju z prejedenia rozbolelo brucho. Alebo malú Aničku, keď plače, pretože nevie nájsť svoj stratený vianočný darček. Stačí pomenúvať obrázky jednoduchými opismi ako „On sa bojí,“ alebo „Ona plače“. Keď vám najbližšie dieťa nebude chcieť odísť z toho pieskoviska, môžete sa pýtať: „Si smutná? A čo by ti pomohlo?“ Možno vás prekvapí, ako veľmi sa bude snažiť vysvetliť príčinu. U nás sa väčšinou ukáže, že sme hračky ukladali do tašky v nesprávnom poradí, viete. :)

Ako si číta vaše jednoročiatko? A máte knižky, z ktorých sa učíte o pocitoch iných? Napíšte nám do komentárov. Ďakujeme!
___

Séria Ako si čítať s našimi deťmi

Ako si čítať s našimi deťmi – novorodenec (1. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – prvý rok (2. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – medzi prvým a druhým rokom (3.časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – do tretieho roka (4. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – tri až päť rokov (5. časť)

Zapíšte sa na odber nášho newslettera, aby ste dostávali info aj o nasledujúcich článkoch. Ďakujeme!