Jaj, dobre!

V Litparku na festivale Číta celá rodina bolo veľmi rodinne a naozaj dobre. Videli sme kade-koho na vlastné oči (jedna literárna hviezda vedľa druhej), pán Mrkvička nám osobne čítal z Divočín (Kde žijú divé zvery, naša knižka milovaná, a obe deti doteraz po vzore pána Mrkvičku na seba vykrikujú, Divočiny, vstať! a Divočiny, sadnúť!), a okrem toho sme sa s niektorými z vás videli na vlastné oči. Zuzka a Kubko (?) napríklad. Ďakujem vám všetkým!

Organizátori festivali nám totiž venovali jeden dielik z programu na to, aby sme mohli rečniť o deťoch, čítaní a ľúbení sa navzájom. Podľa toho čo sa dialo po prezentácii, asi bola celkom dobrá, zdá sa. Prezentáciu si pokojne prelistujte nižšie. Ak budete mať otázky, hor s nimi do komentárov. A ak budete mať materskú škôlku/ZŠ, v ktorej by som mohla čítanie ospevovať znova, dajte mi vedieť na spolu@citajmesispolu.sk. Vďaka!

O rok sa tam hádam stretneme znova a už aj s vami, aj keď ste z ďalekých krajov. Festival bol výborne zorganizovaný a naozaj bolo kde sa zatúlať a počúvať – a pritom všetkom som nevidela ani jednu z pracovníčok knižnice sa chmúriť. Teda toto. V Litparku dobre je!

P.S. Pre superotecka s dospievajúcou dcérou v druhom rade, ak by ste sa tu niekedy vyskytli: ako som mohla zabudnúť na bleskové odporúčanie Ursuly Le Guin? Vravia o nej, že je dušou modernej fantasy a sci-fi, ale nenechajte sa popliesť/odradiť/zaraziť takýmto žánrovým zaradením. Má dar rozprávať príbeh, a ten v jej formáte sa vyskytuje asi raz za storočie. Trilógia Dary, Hlasy a Sily je fenomenálna, a oficiálne určená mladému čitateľovi. A okrem toho samozrejme blog Zuzky Štelbaskej, to je zlatá baňa pre staršie deti.

___

Foto je prevzaté z FB stránky Knižnice pre mládež Košice – pán Mrkvička si na nej číta s násťročnými.