S kým by ste najradšej šli na večeru? Toto video nedávno obletelo svet. Už ste ho videli? Možno si aj poplačete, rodičia.
Ak ste ho už videli, pozrite si ho ešte raz. (Ak vám angličtina nejde dobre – ale nie jej tam veľa, v nastaveniach videa si viete zapnúť Automatic translation a tam vybrať slovenčinu alebo češtinu. Nie je to pekný preklad, ale postačí.)
Je to tak, my sme ich celebrity. Nebude to navždy. Ale kým máme ešte ten čas, treba ho využiť.
Po úvodných rokoch zbožňovania príde dospievanie so všetkými komplikáciami. Pamätáte na to svoje? Ech, vravím ja. Bohu vďaka, že cez to nemusím prechádzať znovu. Každopádne, ak sa našim deťom nepriblížime dovtedy, potom to pôjde vážne ťažko.
Áno, je to reklama. Ale počujte, rodičia, len nezačnite racionalizovať, že toto všetko je predsa len v scenári, prípadne, že vaše deti by toto nikdy nepovedali. Naše deti nás skutočne milujú a tiež nám veľa odpustia. Presne preto má zmysel snažiť sa, aby sme z večere/z večera urobili zmysluplný čas. Práve tak ako nabáda táto reklama. S tým sa dá súhlasiť. Reklama-nereklama.
Ako to robíte u vás doma vy, aby večer nebol bojovým poľom ale, naopak, harmonickým záverom?
Večer je u nás zabehaný ako rituál. Jasné, že sa občas naruší. Niekedy večeriame vonku. Niekedy sa vrátime neskôr domov. Niekedy Hanka zaspí skôr ako ju stihnem uložiť. Ale v podstate každý večer vyzerá rovnako. Večera, sprcha, večerníček alebo sa hráme a potom, ako uložím druhú dcérku, tak sa vrátim k Hanke a spolu si čítame. Až potom ideme spať. Viem, že niektorí rodičia preferujú, zhasnúť a odísť, ale ja chcem svoju dcérku uložiť. Nikdy to netrvá dlho a je to to najmenej, čo pre ňu môžem spraviť. Navyše som tam vtedy iba pre ňu, pretože cez deň sa musím viac venovať bábätku.