O prvých troch rokoch dieťaťa sa vraví, že sú tie najdôležitejšie. Dáva to zmysel, nakoniec, je to obdobie, v ktorom je dieťa totálne závislé na svojom okolí. Presne v tomto období sa formuje jeho predstava o svete, o tom, či je bezpečný a či je milované. Je to je obdobie obrovského skoku v telesnom aj duševnom vývine. Avšak ako ukázali výsledky jedného dnes už klasického výskumu dôležité sú v skutočnosti prvé mesiace, zďaleka nie prvé roky. 

Tento výskum pochádza z roku 1995, a dnes sa v oblasti detskej vzdelanosti už považuje za kľúčový. Bolo do neho zaradených 42 rodín v čase, kedy ich deti mali desať mesiacov a trval kým deti nedosiahli vek troch rokov.

Hlavným cieľom bolo sledovať bežné rozhovory medzi rodičmi a deťmi. Všetky rodiny boli pozorované počas jednej hodiny raz do mesiaca, a toto sa opakovalo počas celého trvania výskumu. Pred jeho začatím prešli rodičia jednoduchým testovaním šírky ich slovnej zásoby. (Sumár v angličtine si môžete pozrieť tuto.)

Rodiny boli rozdelené do troch socioekonomických skupín podľa toho, kde pracovali rodičia: najvyššia trieda, potom stredná „pracujúca“ trieda, a nakoniec rodiny odkázané na podporu štátu. Takéto rozdelenie podľa zamestnania sa veľmi silne zhodovalo aj so vzdelaním rodičov a tiež s príjmom, ktorý každá rodina mala. Dôležité je, že všetky rodiny zaradené do výskumu boli normálne fungujúce, bez násilia a iných podobných problémov.

Čo sa týka detí, vzájomne sa líšili svojim socio-ekonomickým postavením, líšili sa pohlavím, tiež poradím v akom sa narodili, líšili sa počtom súrodencov a rodinným zložením.

No a najdôležitejšie zistenia sú tieto:

• Deti zo všetkých troch skupín začali rozprávať približne v rovnakom čase, bez ohľadu na socioekonomické pozadie. Žiadne z nich teda nezačalo hovoriť výrazne skôr než ostatné.
• Deti zo všetkých troch skupín jazyk používali správne. Takže správne tvorili vety, používali správne slová v správnej situácii, a podobne.

Čo teda? Kde sa ukázal rozdiel?

• Deti z prvej skupiny, teda z rodín z najvyšším príjmom, počúvali za hodinu podstatne viac slov. Dôsledkom bola u nich omnoho širšia slovná zásoba.
  • Deti z prvej skupiny počuli za hodinu približne 2,153 slov.
  • U detí v pracujúcich rodinách to bolo približne 1,251 slov za hodinu.
  • U detí v rodinách odkázaných na podporu to bolo v priemere 616 slov za hodinu.
  • Z toho sa dá usúdiť, že dieťa v prvej rodine za jeden rok počuje zhruba 11 miliónov slov, zatiaľ čo dieťa z druhej skupiny 6 miliónov slov, a z tretej 3 milióny slov za jeden rok. Tak je možné, že počnúc štvrtým rokom života dieťa z tretej skupiny počulo o 32 miliónov slov menej než dieťa z prvej skupiny.
• V treťom roku života sa slovná zásoba dieťaťa z vysokopríjmovej rodiny pohybovala okolo 1100 slov. V druhej skupine to bolo okolo 750 slov, a v tretej len niečo cez 500 slov.
• Deti z prvej skupiny tiež dostávali viac prejavov pozitívnej pozornosti (pochvala, podpora, ocenenie, atď.) než negatívnej (trest, kritika, a podobne) než to bolo v ostatných rodinách. V prvej skupine dostalo dieťa za hodinu zhruba 32 ocenení a 5 zákazov. V druhej 12 ocenení proti siedmim zákazom. V tretej to bolo už päť ocenení a jedenásť zákazov.

Z toho vychádza, že finančný príjem rodiny je silne prepojený s tým, aký jazyk dieťa od svojho narodenia počúva.

Avšak, a to je veľmi dôležité, toto prepojenie nie je absolútne. Niektoré rodiny so stredným príjmom sa správali viac ako rodiny s vysokým príjmom, keďže ich jazyk bol zámerne košatý. Rané vzdelávanie svojich detí mali ako vysokú prioritu a zámerne ich vystavovali rozličným materiálom a novým podnetom. Iné rodiny so stredným príjmom sa zase správali ako rodiny z nízkopríjmového prostredia, keďže používali voči dieťaťu iba obmedzenú slovnú zásobu a nemali záujem ju rozvíjať.

Záver výskumu je pomerne jasný.

I keď u detí z rozličných typov prostredí sa jazyk zvykne vyvíjať v približne rovnakom čase, nárast ich slovnej zásoby je už niečo čo majú rodičia vo vlastných rukách. Je veľmi silne ovplyvnený tým, ako veľa či málo s nimi rodičia hovoria: deti z rodín, v ktorých sa s nimi rodičia naozaj radi rozprávajú získavali širokú slovnú zásobu rýchlejšie než deti zo strednej triedy a z rodín odkázaných na podporu štátu.

Na tento výskum neskôr nadviazal iný tím, v čase keď deti už mali deväť až desať rokov. Z pôvodných 42 rodín sa tejto časti zúčastnilo iba 29 detí. Výsledok bol neuveriteľný: trend, ktorý prvý výskum zachytil počas prvých troch rokov života jednoznačne pokračoval už aj v čase chodenia do školy, a odrazil sa v testoch jazykových zručností (čítanie, čítanie s porozumením, rozprávanie, počúvanie s porozumením). Rozdiely medzi prvou a treťou skupinou už boli v tomto veku tak obrovské, že bolo prakticky nemožné, aby dieťa z tretej skupiny dobehlo výsledky detí z prvej skupiny. Náskok, ktorý mali deti s podnetnejšieho prostredia teda nijako neovplyvnila škôlka a neskôr základná školská dochádzka. Práve prvé tri roky života dieťaťa strávené v rodine, mimo formálneho vzdelávania, sa ukázali ako najdôležitejší faktor študijného úspechu.

Čo si z tohto výskumu môžeme zobrať my?

S istotou môžeme povedať, že počet slov, ktoré si dieťa vypočuje v priemere na jednu hodinu, nemusí byť z nášho hľadiska celkom presným meradlom. Súvisí to jednoducho s vlastnosťou daného jazyka: angličtina sa z hľadiska počtu slov správa inak než slovenčina alebo čínština. Takisto počet rodín by sa mohol zdať ako nedostatočne veľká vzorka – i keď výskum takéhoto charakteru sa nedá robiť na masovej vzorke, ak len má byť podrobný. Avšak, a to je dôležité, dramatický rozdiel medzi jednotlivými tromi skupinami stále ostáva. Takisto fakt, že ak rodičia do dieťaťa investovali svoj čas v ranom detstve, ich úsilie sa časom len zúročovalo.

Tiež treba povedať, že pôvodný výskum pochádza z roku 1995, a svet sa od roku 1995 zmenil. Ešte nikto nevychovával deti v kultúre tak silne pod tlakom Facebooku, Twitteru, chatovania a smskovania. To, že tieto nové formy komunikácie menia jazyk, slovnú zásobu, pravopis, je úplne jasné – ASAP, BRB, smajlíci, OKS, C U 2morrow, a podobne. Z toho však vychádza, že detská vzdelanosť je o to dôležitejšia, že treba vynaložiť o to viac snahy formovať naše deti.

Nakoniec, výskum sa venoval funkčným rodinám. To je dôležité, pretože každý z nás vie, že peniaze nie sú zárukou ničoho. Isto aj vy poznáte rodiny, ktoré sú finančne vynikajúco zabezpečené, avšak netrávia spolu takmer žiaden čas, čo sa odráža na ich vzťahoch, na správaní ich detí. A zase naopak rodiny, ktoré žijú v nezávideniahodných podmienkach, a napriek tomu dokážu rásť a napredovať.

Takže: jednoducho potrebujeme tráviť čas s našimi deťmi, a VEDIEŤ O TOM. Venovať sa im, rozprávať s nimi, čítať si, hrať sa. Knihy rozvíjajú ich pamäť, predstavivosť, motiváciu, tvorivosť. Avšak najdôležitejšie je, že upevňujú vzťah rodiča a dieťaťa, ktorý ich v tomto našom súčasnom pohyblivom svete môže ukotviť. Rodiny z týchto dvoch výskumov, ktoré sa vedome snažili získavať pre svoje deti nové podnetné materiály formovali zdravé, spokojné deti so širšou slovnou zásobou a neskorším výrazným študijným úspechom. Nie je to práve to, čo chce pre deti každý z nás?

 

Pozrite si aj:

• Stručné zhrnutie výskumu jednou členkou výskumného tímu 
• Kniha popisujúca kompletný priebeh výskumu Hart & Risley, 1995. Meaningful Differences in the Everyday Experiences of Young Children a jej recenzia 
• Photo Credit: johnpalmergregg via Compfight cc
• Náš Instagram. Prídte sa inšpirovať.