Vianoce sa na nás valia. Aby sme vám uľahčili hľadanie vhodných knižných darčekov, ponúkame vám výsledky čerstvej národnej štúdie, ktorá sa robí každé dva roky v Spojených štátoch.

Ide o štúdiu What Kids Want in Books (tj. Čo deti chcú od kníh), ktorú podporuje Scholastic, svetová spoločnosť pre vydávanie kníh, vzdelávanie a médiá so zameraním na deti. Výskum sa opakuje každé dva roky od roku 2006. V tomto článku nájdete výsledky z roku 2015 – v každom dvojročí sa totiž Scholastic zameriava na trochu iné otázky,

Štúdia sa zameriava na deti vo veku 6 až 17 rokov vo viacerých podskupinách, a na ich rodičov. Zisťuje, aké sú hlavné dôvody, ktoré vedú k tomu, aby si deti vybrali knihu na čítanie pre zábavu. To teda znamená, že nejde o povinné čítanie alebo o knihy, ktoré potrebujú z nejakého dôvodu do školy. Ak sa začítate, uvidíte, že americké deti s tými našimi majú celkom veľa spoločného. Myslím, že nájdete viacero podobností.

A výsledky:

70% všetkých detí vo veku 6–17, tj. 70% všetkých detí, ktoré sa zúčastnili na štúdii, sa vyjadrilo, že ich prvou voľbou sú knihy, ktoré ich rozosmejú.

Ktoré sú najsmiešnejšie knižky sveta? Nedáme dopustiť na Špinušku, ktorá vám skvele sadne od troch rokov až do šiestich. Potom sú tu Smradi, neuveriteľný to komiks pre decká od siedmych do vari aj desať rokov (ale je to taká švanda, že sa budete dobre baviť aj vy a bude vám ľúto, že v slovenčine máme zatiaľ iba prvé dve časti série). Rozprávky po telefóne sú podobne bláznivé, ale tiež aj čudné, predivné, miestami nezmyselné, rozumzastavujúce. Štikút a jeho draci budú dobre baviť mládež od desiatich vyššie, no a tínedžerov rozplače (a rozosmeje) John Green a jeho Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín.

A ďalej:

54% detí oceňuje príbehy, ktoré si vyžadujú predstavivosť

48% detí oceňuje vymyslené (teda nie realistické) príbehy

43% detí oceňuje postavy, ktorým by sa chceli podobať, pretože sú múdre, silné a odvážne

43% detí oceňuje príbehy, ktoré ich naučia niečo nové

41% detí má rado záhady a problémy, ktoré treba riešiť

a 73% všetkých detí sa vyjadrilo, že by čítali viac, ak by vedeli nájsť knihy, ktoré sa im páčia.

A ešte viac:

Deti vo veku 6-8 rokov viac než ostatné vekové skupiny prejavili záujem o knihy s postavami, ktoré „sú mi podobné“. To môže byť vlastne čokoľvek od Roalda Dahla, Pipi, Denník odvážneho bojka alebo napríklad Brata musíš poslúchať od Gabriely Futovej či O psovi, ktorý mal chlapca od Kláry Jarunkovej.

Deti vo veku 9-11 viac než ostatné vekové skupiny prejavili záujem o knihy „so záhadami a problémami, ktoré treba riešiť“. To je napríklad celá séria o krotení drakov, v  ktorej sa hrdinom stane ten, kto na hrdinu vôbec nevyzerá Harry Potter (v tomto veku vydržte do tretieho dielu) alebo možno aj Majster detektív Kalle Blomkvist. Už aj Hobit, áno, je to tak. A samozrejme Narnia, ďakujeme za pripomenutie!

Deti vo veku 12-14 viac než ostatné vekové skupiny prejavili záujem o knihy s postavami, ktorým by sa chceli „podobať, pretože sú múdre, silné a odvážne“. To je napríklad Hobit (aj keď tu by som skôr odporúčala českú verziu), Harry Potter, Hry o život (áno, veru tak) či Darca. Samozrejme Anna zo Zeleného domu alebo A tiež Brat mlčanlivého vlka od Kláry Jarunkovej alebo jej Jediná, ak ju ulovíte v nejakom antikvariáte.

Deti vo veku 15-17 viac než všetky mladšie deti vyhľadávajú knihy, ktoré „pomôžu na chvíľu zabudnúť na reálny život“. Znovu Harry Potter a Hry o život, a tiež Divergencia. Alebo Eleanor a Park, či Pán prsteňov. Tiež zvláštny Mark Haddon, alebo Jostein Gaarder.

Máte ďalšie odporúčania? Náš zoznam istotne nie je úplný. Dajte nám vedieť v komentároch.

Máte detiská pod šesť rokov? V tom prípade nazrite do Míľnikov detského čitateľa, ktorého sme vytvorili pre Martinus ešte v minulom roku alebo do našej megatutti série o čítaní s deťmi podľa veku.

Máme za sebou prvý týždeň septembra, a je celkom dobre možné, že máte za sebou prvé pokusy privykania na škôlku. Možno to u vás prebieha hladko – pravdepodobnejšie však je, že to bude prebiehať ťažšie.

Ech, adaptácia je náročná. Nakoniec, odchod do škôlky znamená, že dieťa je väčšinu dňa bez nás, závislé na pani učiteľke, ktorú zatiaľ nepozná, a k tomu sa musí o jej pozornosť deliť s ďalšími deťmi. To je situácia, ktorej by sa rada vyhla aj väčšina dospelých.

Viete však, že čítanie s dieťaťom vám môže pomôcť? Vo svete sa totiž čítanie používa aj ako súčasť terapie pri mnohých problémoch: pri depresii, pri deťoch, ktoré nezvládajú hnev, pri deťoch ako obetiach násilia, alebo pri oneskorení vývinu. Je teda šanca, že čítanie môže trochu pomôcť aj vám.

Tento článok sa v žiadnom prípade nesnaží o magické riešenia. U nás doma napríklad sa vlastne na škôlku čakalo vcelku dlho: čítanie-nečítanie, po prvom pokuse (mladá pani 3 a pán vedúci 5 rokov) sme to veľmi rýchlo vzdali a dievčatko sa nám ešte celkom dlho potom strhávalo a kričalo zo sna. Až na druhý pokus v tomto roku (4 a 6) to prebieha relatívne ľahko, bez plaču a s tešením sa. No teraz sme v malinkej skupine detí a vo veľmi tichom prostredí.

Pre všetky škôlkoveci vám hlboko odporúčam prečítať si tento rozhovor s detskou psychologičkou. 

Každé dieťa je iné a inak prejavuje svoje emócie. Sú deti, pri ktorých je aj párdňový plač prejavom hlbokej traumy a strachu z opustenia a sú deti, u ktorých plač po čase prejde do zvyku a nie je sprevádzaný tak hlbokými emóciami. Rodičia by sa rozhodne nemali riadiť radami, ktoré vyplývajú z porovnávania ich dieťaťa s inými deťmi a mali by citlivo vnímať, čo dieťa plačom signalizuje a zvážiť nakoľko a či vôbec je vhodné tak výrazný emocionálny prejav bagatelizovať vetou že „každé dieťa si predsa spočiatku poplače“.

Čítanie je gumidžús

Či sa rozhodnete pre škôlkovanie alebo – ak vám to situácia umožňuje – ostanete s dieťaťom ešte doma, všetko môže výrazne ovplyvniť ranné a večerné čítanie. Dokonca aj keď škôlku milujete, treba hľadať spôsoby ako dobehnúť čas, keď je pre potomka autoritou niekto úplne iný. Bez čítania je to všetko podstatne zložitejšie než s čítaním. Toto dokazujú viaceré výskumy. Ale prečo je to tak?

Čítanie dieťaťu znamená, že sa na neho absolútne sústredíte. Má vašu úplnú pozornosť. 

1. Dieťa tak opätovne zažíva vašu podporu, a to napriek tomu, že musí tráviť mnoho času ďaleko od vás.
2. Cíti, že je pre vás stále dôležité a jedinečné.
3. Je ochotnejšie otvoriť sa vám…
4. …a preto sa navzájom k sebe dokážete priblížiť.
5. Po náročnom dni alebo pred náročným dňom umožní dieťaťu sústrediť sa na jeden stabilný bod.
6. Výber vhodnej knihy môže deťom pomôcť s jeho problémami (tzv. reading therapy alebo bibliotherapy). Vám zase umožní nahliadnuť do jeho vnútra a lepšie mu rozumieť.
7. Čítanie má relaxačný účinok (ďaleko výraznejší než počúvanie hudby, prechádzka, šálka čaju alebo ehm ehm, počítačové hry).

Aké knihy si čítať?

Tie, ktoré si vaše dieťa obľúbilo. No skúste priložiť aj knižku o riešení problému alebo o zmene. Áno, kníh o škôlke je na trhu asi tak milión – ich slabou stránkou však je, že väčšinu času sa sústredia iba na dianie v škôlke. Teda na spev, hru, obed, šmýkalku a podobne. Emóciám sa nevenujú vôbec. Nespomínajú ani krik, ktorý tam môže byť, bitkárov spolužiakov, a už vôbec nehovoria o tom, ako veľmi deťom môže chýbať mama. O oddelení od rodiča sa na trhu knižka nenájde, a  to by sa práve hodilo. Hodil by sa príbeh, s ktorým sa dieťa vie stotožniť, no ktorý zároveň nie je príliš idealistický.

Ak spracúvate škôlku (alebo vlastne akúkoľvek veľkú zmenu), dajte počas čítania omnoho väčší priestor rozhovoru o príbehu a postavách. Tým deťom otvoríte dvere, do ktorých môžu za vami vojsť.

Tri tipy na privykacie knižky

1. Na trhu nájdete knižku vydavateľstva Paseka o strachu z tmy Vlk a tma. Je to vydarená kniha s naozaj bláznivými šťavnatými ilustráciami, ktorá sa venuje strachu z tmy. Príbeh dáva zmysel: starý vlk rozumie mladým vlkom a ich strachu, teda ho vôbec nepopiera a ani nad ním nemávne tlapou. Nakoniec, aj on sa ako mladý vlk bál. Práve jeho vlastný príbeh z mladosti vĺčatám nakoniec dodá odvahu (čo je inak veľmi dôležitá lekcia rodičovstva, pamätať si vlastné strachy).

Tento veľmi rozumne vedený príbeh o pochopení v závere urobí kotrmelec: a síce, že vĺčkovia sa vyliečia za jedinú noc. Isto? Tak predsa skutočný život nefunguje: strachy nás opúšťajú v štýle jeden krok dopredu, štyri kroky späť. Čakala by som aspoň náznak toho, že vĺčatá sa so starým vlkom stretli viackrát, že tých príbehov bolo viac než len jeden. Keď ju budete s deťmi čítať, určite sa o rozprávajte o tom, že na všetko si vyžaduje čas, že každý z nás rastie deň za dňom.

2. Liek pre vĺčika z pera Daniely Olejníkovej je zase o vĺčkovi, ktorý jednoducho raz začal byť smutný. Bezdôvodne. (Už len to „bezdôvodne“ by malo dostať cenu; je v tom zakorenená hlboká pravda.) Sova sa  mu rozhodne pomôcť takto:

„Liečba je úplne jednoduchá: skúšať a skúšať, kým niečo nezaberie.“

Tak toto je veru bližšie našim životom! Po mnohých (neúspešných) pokusoch sa raz ráno vlk zobudí s chuťou niečo podniknúť. A to je koniec!

Je to úžasný záver. Presne takto to v našich životoch chodí – častokrát sa uzdravíme po mnohých neúspešných pokusoch. Mnohé mamy vám povedia, že v Lieku pre vĺčika je naozaj nejaké kúzlo, pretože na deti pôsobí zázračne a vzbudzuje v nich nesmiernu empatiu.

3. Tretia kniha zase pochádza od Erica Carleho. The House for Hermit Crab je o rakovi pustovníkovi, ktorý jedného dňa zistí, že jeho ulita je mu už tesná. Nastal teda čas vyliezť z nej von a nájsť si novú, väčšiu.

Avšak vonku v otvorenom mori to bolo naozaj strašidelné bez ulity, do ktorej by sa mohol schovať. „Čo ak pripláva veľká ryba a zaútočí?“ pomyslel si.

Ha! Vidíte to? V otvorenom mori to bolo bez ulity strašidelné. Lebo určite bolo, mal na to právo. Nad útočnou veľkou rybou sa nedá mávnuť rukou. Mojej dcére sa v tejto časti zreničky rozšíria o dve čísla. Chudák ráčik!

Rak si teda nájde ulitu a pomaly sa začína zabývavať. A trvá mu to celý celučičký ROK. Aj vašim deťom to môže trvať dlho. Rak na to však ide veľmi dobre, a v tomto môže poučiť aj vás: v  každom mesiaci roka stretne iného morského živočícha, ktorý sa stane jeho priateľom: morské veternice a hviezdice ulitu ozdobia, slimáky ju udržujú čistou a morskí ježkovia ho chránia. Aké malé ciele si viete s vašim škôlkárom klásť vy? Rak nakoniec dorastie tak, že znovu musí vyliezť zo svojej ulity a začať hladať novú. Záver?

Dno oceánu vyzeralo väčšie než si ho pamätal, ale rak pustovník sa nebál.

Ani vy sa nebojte. Ráčikovia a deti rastú, a rodičia s nimi. Držím vám palce, ak práve prekonávate v životoch veľké zmeny. Odvahu, rodičovia!

___
Photo Credit: Cheatara via Compfight cc

Ste štyridsať päť percent!

Štyridsať päť percent rodičov, ktorí majú doma deti vo veku 2-8 rokov si s nimi totiž čítajú každý deň. Alebo viackrát do týždňa. Ten zvyšok nie, ako vyplýva z veľmi čerstvého slovenského prieskumu.

Výsledky sú šedivé: tridsaťšesť percent rodičov si vraj so svojimi deťmi číta zriedkavo či vôbec. Koľko premrhaného času, rodičovia! Akoby sme chodievali do svojej záhrady na kraji mesta, dívali sa na náš pozemok a povedali si, „Veď niečo už porastie.“ A možno porastie, možno vám vietor od susedov donesie niečo voňavé a pekné. Ale možno aj nie.

Dva hlavné dôvody prečo je to škoda-preškoda

Prieskum odkazuje na biedne (a stále horšie) výsledky slovenských detí v medzinárodných testoch čitateľskej gramotnosti PISA, a spomína ich na prvom mieste. A áno, to je smutné. Ale kým dieťa nastúpi na základnú školu, je tu niečo omnoho väčšie: dlhých šesť rokov života v rodine. Viete, prirastanie k mame a otcovi, k súrodencom. Normálny jednoduchý život – základ všetkých vzťahov.

A to je dôležitejšie, nie? Veď čítanie je okrem iného prevencia. Čítaním sa imunizujeme proti nezáujmu, chladu, odstupu, uf, všetkým tým možným chorobám, ktoré dnes rodinami otriasajú. Lebo keď problémy prídu (a to teda prídu, puberta a tie veci), decká s pevnou väzbou na rodičov týmto chaosom prechádzajú omnoho lepšie ako decká bez nej. A to vlastne platí aj o rodičoch. Taká vzácna možnosť položiť naozaj hlboké základy spoločnému vzťahu medzi vami a vašou dračicou či drakobijcom.

Prečítajte si prečo s knižkami nečakať na prvé narodeniny, 
a že čítanie maľúchom je gumidžús.

Mám trojkrokový návrh

Krok prvý: Brávajte svoju obľúbenú knižku so sebou v taške kade-tade a čítajte ako ste zvyknutí.

Krok druhý: Sledujte iných rodičov. A keď svojmu dieťaťu povedia niečo v zmysle, „No aha ako si pekne číta, to len ty si nechceš,“ prejdite ku tretiemu kroku.

Krok tretí: Obráťte sa k nim a povedzte niečo v zmysle „Čítanie nás nebavilo, kým sme neobjavili Boribona.“ Alebo „Videli ste už Kaza, ktorý si hľadal domček? To musíte vyskúšať!“ Krátko a bez výčitiek (na tie si vystačíme každá sama) ich teda pošlite za vašou najobľúbenejšou knižkou.

Pretože vy viete, že nie je kniha ako kniha. Viete, že decká, ktoré si nechcú čítať asi len nemajú dobrú knihu v ruke. A že zlacňované knihy s puzzle vo vnútri sa nedajú porovnať s Calvinom, ktorý nevie za ten svet lietať, a že s ním budú deti chcieť aj spať, lebo je to jednoducho nesmierne vydarený kúsok.

A potom nám o tom sem napíšte.

___

Zdroj výskumu http://www.tns-global.sk/informacie-pre-vas/tlacove-spravy/citame-s-detmi
Photo Credit: Sociales El Heraldo de Saltillo via Compfight cc

Vedeli ste? Ockovia nečítajú deťom. A kto im to má za zlé? Prídu po celom dni domov, v hlave sa im ešte točí drzý klient, neplatiaci zákazník alebo bláznivý šéf, a vôbec – čítanie je súčasťou materstva. „Vezmem ich v sobotu na ihrisko, tam sa vybláznia,“ povie si otecko. „Nech si žena oddýchne. Alebo ešte lepšie –  do lesa, urobíme si oheň. Ukážem mladému ako sa brúsi ražeň na opekačku.“

Pre zvyšok článku kliknite, prosím, sem – na stránku mužom.sk.

A ako je to s ockovým čítaním u vás doma? Ako to bolo keď ste boli deťmi?

___
Photo Credit: dolanh via Compfight cc

Nuž, je to tak. Nie je ľahké vyrábať čitateľov, a už vôbec nie lacné. Čo si vaše detiská našli cez Vianoce pod stromčekom? Viac plastu či viac papiera? (Tie naše už pri ohmatkaní prevracajú očami a zívajú „Záse knihááá.“) (Ale potom sa tešia, samozrejme). FB stránka Psychológia pre milujúcich rodičov presne k tejto veci pred pár dňami uverejnila výborný článok, a my ho veľmi radi s ich dovolením zdieľame.

Aké hračky kupovať pre malé deti?

Rodičia a príbuzní sú často zmätení – ponuka v obchodoch je obrovská a my nevieme, ako sa v nej orientovať. Stačia ročnému dieťatku obyčajné kocky, alebo potrebuje minipočítač, ktorý svetielkuje a rozpráva, najlepšie v rôznych jazykoch? Ak by sme mohli výber nechať na drobcoch, bolo by to asi jasné. Čím viac blikania a hudobných efektov, tým je pre ne hračka atraktívnejšia. Ale čo ak chceme, aby hračky deti nielen zaujali, ale aj rozvíjali?

Čerstvý výskum z časopisu JAMA Pediatrics nám môže pomôcť „hračkovú dilemu“ aspoň čiastočne vyriešiť. Výskumníčka z Univerzity v Severnej Arizone Anna Sosa sa zamerala na to, ako hračky pôsobia na rozvoj rečových schopností, pretože naučiť sa komunikovať je jednou z hlavných vývinových úloh batoľacieho veku. A čo zistila? Asi to tušíte aj sami: „Keď hovorí hračka, nehovorí dieťa!“

Výskumu sa zúčastnilo 26 párov rodičov a ich deti vo veku 10 až 16 mesiacov. Každá rodina dostala tri skupinky hračiek. V prvej boli elektronické hračky ako detský počítač, telefón, hovoriaca farma a podobne. V druhej tradičné hračky: puzzle, „vkladačky“ s rôznymi tvarmi, kocky s obrázkami. Tretiu skupinku predstavovali knižky. Rodinky s deťmi sa pri svojich hrách nahrávali a výskumníčka neskôr záznamy analyzovala, aby zistila, ako rôzne typy hračiek podporujú alebo nepodporujú komunikáciu.

A naozaj našla významné rozdiely: Elektronické hračky, ktoré rozprávali, svietili a spievali, boli rozvoju jazyka menej nápomocné než tradičné hračky a knihy.

Prečo je to tak?

Vysvetlenie nájdeme v správaní rodičov. Pri hre s elektronickými hračkami majú rodičia tendenciu nechať hračku a dieťatko osamote, pretože spievajúce či blikajúce veci dieťatko prirodzene zaujmú aj sami. Rodičia teda s deťmi pri hre menej komunikovali a menej odpovedali na ich prejavy. Aj bábätká boli pri takejto hre „skúpejšie na slovo“, ich pozornosť plne pohltila hračka.

Naopak knihy najviac podporovali komunikačné výmeny medzi bábätkami a rodičmi. Ak však dieťa aktuálne nepreferuje čítanie, považuje výskumníčka za vhodnú alternatívu tradičné hračky.

Ak je teda vašim cieľom podporiť u bábätka vývin reči, vyberajte skôr knižky alebo jednoduchšie hračky. Namiesto peňazí, ktoré investujete do elektronických hračiek obetujte radšej svoj čas na spoločné čítanie alebo stavanie kociek. Blikajúce a spievajúce hračky dokonale plnia úlohu zaujatia detskej pozornosti – a naozaj existujú situácie, kedy nám zaručia dlho očakávanú chvíľu oddychu.

Neplatí však, že čím je hračka zložitejšia, tým je pre dieťa prínosnejšia. Ochotného rodiča či staršieho súrodenca zatiaľ žiadne drahé svietiace a hovoriace zariadenie nenahradí.

Čo vy na to, rodičovia? Z akých darov sa vaše decká najviac tešia? A ak kupujete hračky, akým dávate prednosť? Podľahli ste niektorej z hračkárskych celebrít alebo statočne odolávate Spidermanom a spol.?