Učiť sa čítať je ako pracovať v bani

Naučiť sa čítať je jedna ozaj ťažká robota. Aha.

1. Mozog preskenuje prvé písmenko.
2. Potom ho porovná s katalógom, ktorý má do seba vložený. (Toto má kopček: bude to m, n alebo h? Alebo nie je to náhodou u s kopčekom uloženým dolu hlavou? Toto má paličku a bruško. Je to b, p, d alebo q?)
3. Skenuje postupne ďalej a každé jedno písmeno dáva do vzťahu s pímenami pred ním. (Je to pes alebo des? Je to slovo kamaráti alebo kamoši? Dieťa po prvých troch písmenkách kam- radšej rýchlo skočí na koniec slova, pretože namiesto dočítania dlllllhokánskeho slova je jednoduchšie skúsiť predpokladať ako sa to slovo môže skončiť.)
4. Keď hlavička konečne dešifruje správne všetky písmená v slove, postúpi k významu slova. Uf! (Bol to les, čo teda znamená stromy a vtáky.)
5. Odtiaľ sa preborí k ďalšiemu slovu, kde takisto najprv rozlúskne jednotlivé písmenká a potom význam celého slova.
6. Takto preskúma všetky slová a ich jednotlivé významy v jednej vete.
7. Potom musí ešte významy všetkých prečítaných slov pospájať do jedného celistvého významu vety.
8. Aby ju vzápätí skúsilo skombinovať s tým, čo si prečítalo vetu predtým a vetu potom. Pomoc!

Toto všetko robí hlavička dieťaťa pri čítaní. Určite ste sa aj vy riadne spotili, a to si o tom teraz iba čítate. 

Pri skúmaní písmen a slov hlavička neustále čerpá z kartotéky slov a významov, ktorú si tvorí od narodenia. Ak ste si s ním čítali veľa, pri slove veľryba sa nezastaví, možno ani pri slove škodoradostný (päť slabík!). Slovo drožka ho ale možno prekvapí. Ak to slovo predtým nepočul, bude si musieť pomôcť ostatnými slovami vo vete: naskočiť do drožky, drožka sa pohne, kone sa prudko rozbehnú. (Aha, takže nejaké menšie auto, asi ťahané koňmi.)

Toto je cvičenie, ktoré si vyžaduje nesmierne veľa drilu, opakovania a potom znovu drilu. Teda – čítania. Čítanie sa zlepšuje len čítaním (teda tým, že hlavička dookola pozerá do tej svojej kartotéky, až kým sa slová ako voda, brat, kamarát, škodoradostný, drožka nestanú obrázkom. Teda ich už nebude čítať ťažko a po písmenkách, už rozozná slovo čisto podľa jeho tvaru a dĺžky. Paráda.

Ako teda povzbudiť budúceho čitateľa?

Ako však povzbudiť dieťa, keď čítanie zvyčajne trénuje na nezaujímavých a častokrát nezmyselných textoch ako Mama má Emu či Zuzanka máva? K dispozícii má samozrejme školské čítanky s krátkymi textami. Pravdou však je, že tie nie sú často práve najaktraktívnejšie. Okrem toho v nich často deti nájdu iba útržky, z ktorých je ťažké zistiť aký strhujúci príbeh môže byť. Občas sú to klasickí autori v jemne zostarnutej slovenčine a občas sa z čítanky stane jednoducho domáca úloha (a tam sa končí láska k čítaniu). Úloha čítaniek je v tomto jasná: dať deťom text, na ktorom trénujú čítanie.

Trénovať čítanie však nie vždy znamená trénovať zaľubovanie sa do príbehov.

Takže ako povzbudiť budúceho (či frustrovaného) čitateľa? Príbehom. Príbehom, ktorý ho zaujme, no zároveň nevyšťaví. Vyšťavenie sa prejavuje tým, že dieťa odrazu plechovým hlasom číta nahlas a je totálne jasné, že význam vôbec nevníma. To je to, čo sa veľmi rýchlo stane z hlasného čítania. Žiaden pôžitok, iba vyslovovanie zvukov.

Pomôcka č. 1: obrázkové knihy

Áno, naozaj, obrázkové knihy. Knihy, v ktorých je málinko (ale inteligentného) textu a veľa obrázkov – obrázky veľmi napomáhajú porozumieť významu. Úroveň textu je tu ale dôležitá. Musí ísť o knihy, v ktorých sa nejako spoznávate aj vy, teda o knihy, ktoré napriek svojej zdanlivej jednoduchosti neurazia prváčikov-veľkáčov. Na vrchol kopca, napríklad. Marta s Jonatánom, Gréta, Môj šťastný život, Medzi nebom a morom. Atlas neuveriteľných faktov o zvieratách alebo Farebný atlas zvierat – kratučké slovné spojenia a vety, kde každé jedno prečítané slovo dáva ihneď zmysel, napĺňa prváčika pýchou a dodáva mu odvahu pokračovať ďalej.

Trochu väčšie decká zase ocenia zaujímavo riešené zalamovanie textu a tiež veľa srandy. V tomto sú séria Toma Gatesa (trinásť dielov!) a séria Smradov (tri) na nezplatenie. Po nich môžete prejsť na Megadom na strome alebo Dorku Magorku.

Pomôcka č. 2: striedanie

Áno, striedanie sa pri čítaní. Jeden riadok ty a druhý riadok ja. Jeden odstavec ty a druhý ja. Striedanie znamená, že dieťa si po troške trénuje čítanie nahlas, no ak sa náhodou zameria iba na zvuky (a nie na význam), význam mu doplníte vy vo vete, ktorú čítate vy. Ak sa rozhodnete už striedať po odstavcoch, deje sa presne to isté – počas vašich čítaných častí si dieťa zrekapituluje čo sa deje. Vďaka tomu sa mu dej neustále posúva dopredu. Na čítanie vyberajte čo vám len padne do oka alebo čo vaše dieťa zbožňuje. U nás doma sa čítala príručka Minecraftu (akože naozaj). A mali ste vidieť to čítanie s porozumením – okamžitá aplikácia všetkého prečítaného, len to tak zadunelo!

Pokojne si na to každý večer vyhraďte 15 minút. „Toto bude naša spoločná čítacia chvíľka. Chvíľu budeme spolu na striedačku čítať tvoju knihu, a potom si budeme každá chvíľku čítať potichu to svoje.“ Nech si vtedy číta potichu alebo iba listuje – dôležité je, že má vedľa seba veľkáča, ktorý číta a ktorý mu je v tej chvíli stopercentným vzorom.

Pomôcka č. 3: predčítanie alebo audioknihy

Nezabúdajte na čítanie nahlas, kde sa nestriedate – kde naopak čítate iba vy. Dajte mu oddýchnuť. Umožnite mu ponoriť sa do príbehu až po končeky vlasov. Nech sa bojí o Tomiho, ku ktorému sa plaví žralok, nech spolu s Maxi objavuje aké zložité je byť niekým iným. Vďaka tomu mu pripomínate aké strašlivo super knihy sú. Okrem toho pamätajte, že pri počúvaní sa hlavička učí jazyku rovnako ako pri čítaní, no bez námahy. (Nakoniec, vaše deti sa naučili rozprávať iba vďaka tomu, že počúvali.) Počúvanie je zázračné, a zlatom vyvážiť každú pani učiteľku, ktorá deťom popri čítankách ešte nahlas číta Roalda Dahla alebo Astrid Lindgrenovú.

No a na záver už iba jedno: v našom letnom projekte Prečítané leto máme ešte dva ďalšie dva (nečakane dobré) tipy ako deti rozčítať a povzbudiť.

Čakáme vás, kliknite si! 

Pod stromček vláčik, ponožky ale aj knihu! A tak musím povedať, že sme sa s Alžbetou aj v tomto roku veľmi rady zúčastnili veľkého knižného….knižkovania. Pod vedením Knižnice pre mládež mesta Košice sme opäť vyberali najlepšie detské knihy roka 2018. (Výber z roka 2017 nájdete kliknutím tuto.) Knižnica tieto Best of tvorí už ôsmy rok, a vždy je to v spojení s knihovníkmi, redaktormi, inovátormi vzdelávania, blogermi a podobne. Patríme medzi nich už druhýkrát aj my dve, už druhýkrát nám pomáha aj naša kamoška Zdenka z blogu Mimi malá knihomilka.

TOP 5 detských kníh v každej z piatich kategórií za rok 2018 zverejnil Martinus vo svojom veľkom katalógu Kniha roka 2018. Tam nájdete aj výber pre dospelých. Katalógy sa ešte stále dajú uchmatnúť na predajniach, prípadne ich nájdete aj v knižniciach. Výber nájdete nájdete v týchto kolekciách.

Každoročný výber Knižnice (teda Top 5, doplnený druhou skvelou päťkou) vo formáte .pdf nájdete na tomto linku.

Kategória 0 – 3 roky

Časť 1. predstavuje Mimi, presnejšie Mimi malá knihomilka, a jej mama Zdenka, blogerka a naša dobrá kamoška.

Časť 2. s Alžbetou z blogu Malý pampúch a zároveň s členkou nášho tímu.

Kategória 4 – 6 rokov

Výber robila Markéta Andričíková z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie FF UPJŠ v Košiciach a ja, Viki Marcinová, ako prekladateľka, blogerka a propagátorka čítania.

Kategória 7 – 10 rokov

Finálny výber robila dramatoterapeutka Martina Jánošíková z Edudramy.

Kategória 11 – 13 rokov

Časť 1. s Luckou Hlubeňovou, prekladateľkou a knižnou redaktorkou.

Kategória 14 – 16 rokov

Čítacia úderka z portálu Úlet s knihou: Vierka ako knihovníčka a všeobecná dobrá čarodejnica, Petra ako knihovníčka a biblioterapeutka a Lucia ako inovátorka vzdelávania.

Kategória Knihy pre všetkých rokov

Knižky vyberal a predstavuje Tibor Mrkvička Hujdič.

TOP 5 detských kníh, ktoré to dotiahli až do Martinus katalógu Kniha roka 2018 (spolu s dospeláckymi knihamij) nájdete v týchto kolekciách.

Katalóg Knižnice s TOP 10 za rok 2018 v plnom znení vo formáte .pdf nájdete na tomto linku.

Vianoce sa na nás valia. Aby sme vám uľahčili hľadanie vhodných knižných darčekov, ponúkame vám výsledky čerstvej národnej štúdie, ktorá sa robí každé dva roky v Spojených štátoch.

Ide o štúdiu What Kids Want in Books (tj. Čo deti chcú od kníh), ktorú podporuje Scholastic, svetová spoločnosť pre vydávanie kníh, vzdelávanie a médiá so zameraním na deti. Výskum sa opakuje každé dva roky od roku 2006. V tomto článku nájdete výsledky z roku 2015 – v každom dvojročí sa totiž Scholastic zameriava na trochu iné otázky,

Štúdia sa zameriava na deti vo veku 6 až 17 rokov vo viacerých podskupinách, a na ich rodičov. Zisťuje, aké sú hlavné dôvody, ktoré vedú k tomu, aby si deti vybrali knihu na čítanie pre zábavu. To teda znamená, že nejde o povinné čítanie alebo o knihy, ktoré potrebujú z nejakého dôvodu do školy. Ak sa začítate, uvidíte, že americké deti s tými našimi majú celkom veľa spoločného. Myslím, že nájdete viacero podobností.

A výsledky:

70% všetkých detí vo veku 6–17, tj. 70% všetkých detí, ktoré sa zúčastnili na štúdii, sa vyjadrilo, že ich prvou voľbou sú knihy, ktoré ich rozosmejú.

Ktoré sú najsmiešnejšie knižky sveta? Nedáme dopustiť na Špinušku, ktorá vám skvele sadne od troch rokov až do šiestich. Potom sú tu Smradi, neuveriteľný to komiks pre decká od siedmych do vari aj desať rokov (ale je to taká švanda, že sa budete dobre baviť aj vy a bude vám ľúto, že v slovenčine máme zatiaľ iba prvé dve časti série). Rozprávky po telefóne sú podobne bláznivé, ale tiež aj čudné, predivné, miestami nezmyselné, rozumzastavujúce. Štikút a jeho draci budú dobre baviť mládež od desiatich vyššie, no a tínedžerov rozplače (a rozosmeje) John Green a jeho Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín.

A ďalej:

54% detí oceňuje príbehy, ktoré si vyžadujú predstavivosť

48% detí oceňuje vymyslené (teda nie realistické) príbehy

43% detí oceňuje postavy, ktorým by sa chceli podobať, pretože sú múdre, silné a odvážne

43% detí oceňuje príbehy, ktoré ich naučia niečo nové

41% detí má rado záhady a problémy, ktoré treba riešiť

a 73% všetkých detí sa vyjadrilo, že by čítali viac, ak by vedeli nájsť knihy, ktoré sa im páčia.

A ešte viac:

Deti vo veku 6-8 rokov viac než ostatné vekové skupiny prejavili záujem o knihy s postavami, ktoré „sú mi podobné“. To môže byť vlastne čokoľvek od Roalda Dahla, Pipi, Denník odvážneho bojka alebo napríklad Brata musíš poslúchať od Gabriely Futovej či O psovi, ktorý mal chlapca od Kláry Jarunkovej.

Deti vo veku 9-11 viac než ostatné vekové skupiny prejavili záujem o knihy „so záhadami a problémami, ktoré treba riešiť“. To je napríklad celá séria o krotení drakov, v  ktorej sa hrdinom stane ten, kto na hrdinu vôbec nevyzerá Harry Potter (v tomto veku vydržte do tretieho dielu) alebo možno aj Majster detektív Kalle Blomkvist. Už aj Hobit, áno, je to tak. A samozrejme Narnia, ďakujeme za pripomenutie!

Deti vo veku 12-14 viac než ostatné vekové skupiny prejavili záujem o knihy s postavami, ktorým by sa chceli „podobať, pretože sú múdre, silné a odvážne“. To je napríklad Hobit (aj keď tu by som skôr odporúčala českú verziu), Harry Potter, Hry o život (áno, veru tak) či Darca. Samozrejme Anna zo Zeleného domu alebo A tiež Brat mlčanlivého vlka od Kláry Jarunkovej alebo jej Jediná, ak ju ulovíte v nejakom antikvariáte.

Deti vo veku 15-17 viac než všetky mladšie deti vyhľadávajú knihy, ktoré „pomôžu na chvíľu zabudnúť na reálny život“. Znovu Harry Potter a Hry o život, a tiež Divergencia. Alebo Eleanor a Park, či Pán prsteňov. Tiež zvláštny Mark Haddon, alebo Jostein Gaarder.

Máte ďalšie odporúčania? Náš zoznam istotne nie je úplný. Dajte nám vedieť v komentároch.

Máte detiská pod šesť rokov? V tom prípade nazrite do Míľnikov detského čitateľa, ktorého sme vytvorili pre Martinus ešte v minulom roku alebo do našej megatutti série o čítaní s deťmi podľa veku.

Áno, čítanie s našimi deťmi je úžasná vec. Áno, spôsobuje všetko možné, šikovnú hlavičku a dobré známky. Ale predovšetkým sme spolu. Nič nie je väčšie. Špeciálne dnes, keď z každej strany počujete, že treba hľadať väčšie a viac.

Často hľadáme ako byť lepšími rodičmi a čo urobiť lepšie, efektívnejšie a výkonnejšie. Ale stromy rastú pomaly, a časťou toho rastu je aj tajomstvo. Procesy, do ktorých nevidíme. Žiaden počet kníh, aktivít a hračiek to neurýchli. Môžeme len obohacovať zem, z ktorej vyrastajú. Prečítané leto nemá byť v žiadnom prípade súťažou o viac prečítaného alebo zažitého – sú to malé a drobné darčeky – či už nás svet vidí alebo nie. Ďakujeme, že v tom idete s nami.

A teraz odporúčania podľa veku.

• do dvoch rokov
• tri až päť rokov
• šesť až osem
• pre starších (a pre rodičov)

do dvoch rokov

Tak ako po minulé týždne, aj teraz treba začať Veľkou knihou môjho sveta. Okrem povinných dopravných prostriedkov aj jedna morská dvojstrana v ericocarlovskej kolážovej ilustrácii Kali Stileman. Čo je dobré na kolážových ilustráciach: aj vyzerajú aj nevyzerajú ako predmety skutočného sveta. Toto je pre dieťatko celkom veľká vec pri poznávaní. Tiež ho tým učíte čo všetko môže byť pekné (že teda nie iba obrázky, ktoré realitu kopírujú dokonale).

Pridávame samozrejme krtka. Keď sa dá, treba ho určite použiť (aj keď nie každý krtko je krtko, Malý pampúch to povedal jasne). Krtko a medvede – drobný príbeh o macoch, ktorí krtkovi na drzovku zjedia koláč a vypijú mlieko. A potom ho, plačúceho a vyľakaného, obdarujú živým kaprom. Ktorého potom Krtko vráti späť do jazierka a prihodí pár jahôd. Správne krtkovský príbeh s mierne bizarným koncom, perfektný na lekcie o požičiavaní, na rozoznávanie emócií, na pestovanie empatie….a tiež že kapre majú radi jahody.

A Eric Carle po tretíkrát, Rooster’s Off to See the World. Kohút chce vidieť kus sveta, no veľmi skoro začne byť osamelý. Pridávajú sa k nemu zvieratá, rýchlo ho zase opúšťajú, pretože kohút cestu nenaplánoval veľmi dobre – nemajú čo jesť a ani kde spať. A keďže v závere kohút ostane sám, aj on sa vráti domov. Toto nie je typická carleovská kniha: je v nej pomerne veľa textu, ktorý sa neopakuje. Avšak presne carleovsky si precvičia pripočítavanie a odpočítavanie.

tri až päť rokov

Nuž, tu sa nám to zahusťuje.

Najprv spomeňme jednu z najkrajších kníh za jeseň minulého roka, Ako šlo vajce na vandrovku. Vydavateľstvu Buvik sa orientácia na zaujímavých domácich ilustrátorov veruže opláca.

Nasleduje Calvin! K tejto knihe sme už povedali všetko, najviac v článku o čítaní s deťmi okolo troch rokov. To je jedna z tých, ktoré s nami pôjdu všade.

V knižke Richarda Scarryho, ktorú sme spomínali aj počas minulého týždňa Čo robíme celý deň Kvičkovci cestujú vlakom (aj s pánom kuchárom, ktorému palacinky vyletúvajú oknom von), a takisto celé mestečko (aspoň odhadom) cestuje loďou. Všetko v humore a detaile pána Scarryho, ako to len on vie v týchto príbehovo-informačných kúskoch.

Richard Scarry patrí do historických análov, a hneď vedľa nich nájdete aj Artúra Buchtu. Pamätáte na jeho čokoládovú diétu? Ako chúďa takmer neodletel do teplých krajín, lebo ani vláčik, ani lietadlo, a sotva-sotva loď? Pom-Pomove rozprávky patria k tomu najlepšiemu z detských rozprávok, a právom aj vďaka bláznivým akvarelovým ilustráciám.

No a kľúčová kniha našej slečny v tomto týždni Chrochtík a Kvikalka. Ako kniha je to vcelku úkaz. Príbeh o hľadaní nejakého toho „blýskavého prasátka“ tu bol už toľkokrát (jeden z tých podarenejších napísal Janosch) – a je úžasné, že ešte stále autor dokáže vymyslieť nečakaný zvrat.

Okrem toho, prasiatka nie sú iba nejakou postavičkou, ktorá slúži deju: teda že hľadajú, hľadajú, až napokon nájdu, bum, šťastný koniec. Práve naopak. Na rozdiel od iných detských kníh Ester Stará vykreslila Chrochtíka a Kvikalku ako dve výrazné postavy. Kvikalka je taký ten tragicko-romantický typ, túži po vzletných veciach a realita ju potom prekvapuje. Chrochtík sa zdá byť spočiatku obyčajné usadené a spokojné prasiatko, ale pánabeka, ako sa chlapčisko postupne otvorí! Ako vyrastie! Zo strany na stranu je z neho odvážnejší a dobrodružnejší živočích! Keď v závere vytrieska vlka, ani vás to vlastne neprekvapí, lebo Chrochtík bol očividne Avenger od začiatku, len o tom sám netušil. Čo je na tom najvzácnejšie: Ester Stará ho po tejto bitke nenechá od strachu v noci zažmúriť oka. Lebo vie, že byť Avenger neznamená nebáť sa. Znamená to iba pobiť sa, keď treba. Veľká lekcia pre malých chlapcov.

Nuž a nakoniec, ilustrácie Martiny Matlovičovej zahltia všetku vašu pozornosť srandovnými detailami, tajnými šiframi a výraznou farebnosťou zo strany na stranu. Vydavateľ citlivo skombinoval výrazné obrázky s trochou textu na každú stranu. Nechávame si ho v češtine a teda čítame pomaly. Deti nechcú otáčať listy, skúmajú každučký detail. Stránky na ne nepôsobia rušivo či hlučne ale hypnoticky. To, čo sa u nás doma deje v tomto týždni odkedy som na slečnu štvorročnicu vybalila Chrochtíka a Kvikalku sme tu nemali od čias Miffy. (Môj syn ma zvykne budievať klopkaním na čelo, láskavé, však? Nuž dnes ráno mi klopkali Chrochtíkom a Kvikalkou.)

šesť až osem rokov

Medvedíko PÚ ide na expidéciu, a treba pri tom byť. (Ako som písala minule, PÚ si od poslucháča vyžaduje už zmysel pre humor a tiež láskavosť, a nie je preto zďaleka taký vhodný ku trom, štyrom rokom ako zvykne byť uvádzaný.)

Rozprávky po telefóne. Gianni Rodari je môj hrdina z detstva. Keď som mala osem rokov, dostala som od mamy Pohrajme sa s rozprávkami. Každý príbeh tam má tri konce, a vy si máte vyberať. Prišlo mi to vtedy ako strašný hriech voči poslušnému čitateľovi – kto som tu ja, aby som dokončovala nejaké príbehy? Čo ak sa pomýlim? Čo ak vyberiem zle??? Dnes viem, že to bola tá najlepšia škola dobrej literatúry. Okrem toho, nedalo sa to nedalo nečítať. Nedalo sa to odložiť! Odvtedy je Gianni Rodari na zozname vecí povedľa prsteňa po babičke a povedľa mojich svadobných šiat (áno, stále ich mám). Mrknite na recenziu Zuzky Štelbaskej, ktorá počas čítania takmer odletela, a mrknite na jednu z týchto rozprávok. Alebo čo to vlastne je.

O chvíľu sme späť, len si odskočíme od Afriky je knižočka, ktorú som pôvodne plánovala na tento týždeň pre nášho šesťročníka. Klasický príbeh o sloníkovi, ktorý utečie zo ZOO a pomáhajú mu dvaja súrodenci. Autor má mnoho vtipných nápadov (napríklad slon, ktorý sa zakamuflážuje ako pomaľovaný plot, a hľadajúci hasiči ho preto obídu), vďaka čomu sa knižka nezapadá do davu. Avšak keď sme otvorili Rozprávky po telefóne, slonom, Afrikám a klasickým príbehom bol koniec. Nabudúce.

Velké putováni Vlase a Brady je nezvyčajný titul, komix, o ktorom som nepočula kým ho Alžbeta nenavrhla do zoznamu. Deti ho zatiaľ nevideli, pretože na tento týždeň máme čítania dosť – je to však čítanie pre mňa, a môžem povedať, že perfektne nespadá do bežného detského čítanie. Aj keď ním vlastne je.

…pre starších a pre rodičov.

Máme tu samozrejme pána Šaška s jeho sprievodcami.

A máme tu Raketu pre deti od 5 do 10 rokov! Siedme číslo je celé venované lietaniu. Na prvé prelistovanie je človeku ľúto, že vychádza len štyrikrát za rok. A keď sa začítam, začnem postupne cítiť úľavu – ako dobre! Toto sa za mesiac spracovať nedá!

V tomto týždni niekoľko kultových titulov pre starších a dospelých: máme tu Hobita, ktorý je jedným z najsilnejších príbehov o ceste. A keď spomíname Hobita, musíme spomenúť aj Narniu – buď Kôň a jeho chlapec o úteku cez púšť, alebo naozaj prekrásna Plavba Jitřního poutníka. No a povedľa Hobita a Narnie musíme rýchlo spomenúť aj Zeměplochu, teda fantasy svet Terryho Pratchetta. Na cestovateľský týždeň sú ideálne Čarodějky na cestách alebo Barva kouzel. Budete plakať, tak sa budete smiať.

Ak nemáte chuť na fantasy, ja som začala vlastne náhodou čítať Cestujúceho z vlaku o 6:27. Som len na treťej kapitole, a zatiaľ veľa povedať neviem. Zároveň mám však v rámci letného čítania rozpočúvanú Time Traveller’s Wife (do češtiny preložené ako Zakletý v čase), a to je teda veľmi chytľavá vec.

A v sobotu večer si zapnite Judy Garland. Lebo čo lepšie než Čarodejník z krajiny Oz?

Hm. Čojaviem.

Možno Prázdniny v Ríme?

Máte dietko, ktoré si už číta samé? Iné svety sa vám otvárajú, namojveru.

Ale neprestávajte mu čítať nahlas! Možno ste si povedali, že vaša úloha tu už je naplnená. Už nie je dôvod čítať im, teraz je to na nich. A sčasti máte pravdu.

Avšak zastavte sa na chvíľu a podumajte so mnou. Sú tu dve veci, kvôli ktorým je dobré s čítaním neprestať.

Vec prvá: aby sa jazyk nezasekol

Keď máte doma školáka, jeho jazyk stráca viac ako keď máte doma predškoláčika. Zaujímave, že? Prečo je to tak?

Nuž poprvé: ak čítate predškoláčikom doma, dočítate sa aj k takýmto statiam.

„Klára,“ povedal odrazu Tuláčik. „Vieš, ktoré meno sa mi najviac páči?“
„Určite Virdžínia,“ povedala Klára. „To bola taká slávna spisovateľka. Každému sa najviac páči meno Virdžínia. Pretože sa kamarátila s vlkom.“
„Ale mne sa najviac páči meno Klára,“ povedal Tuláčik. „Klára je najkrajšie meno na svete.“
Keď to Klára počula, cítila sa ako vlkova kamarátka.

A potom príde váš predškoláčik do školy a číta: „Mama má Emu. Ema má mamu.“ Uf!

No dobre, má aj čítanku. Ale vy ste si ho vypiplali na Pippi, na Pom Pomovi a na Bračekoch mravčekoch. Dali ste mu nesmierny náskok, ktorý bude teraz celé dlhé roky zužitkovávať (vraví veda). Ak mu nedoplníte doma slovnú zásobu, vetnú štruktúru a komplexnosť príbehov na aké je zvyknutý – aj keď on sám ich ešte nezvláda čítať celé – rozvoj jeho jazyka sa veru spomalí. (A nezabúdajte: čo počujú uši, to sa v hlavičke NEpreklápa IBA do rozprávania. Preklápa sa to okrem toho aj do čítania, do písania a do počúvania. Do matematiky, áno! Nie, nie iba do slovnej zásoby.)

No a potom ešte jeden dôvod, prečo jazyk stráca po prechode na samostatné čítanie. Spomeňte si ako ste sa v škole učili cudzí jazyk. Takto: čítate si nejaký článok alebo knihu. Narazíte na nové slovo, na nové dlhé slovo alebo naozaj dlhú vetu. Čo spravíte? Určite si bez váááhania vyberiete ZELENÝ a aj ŽLTÝ zvýrazňovač, zo spodnej zásuvky vytiahnete ZOŠITOK na nové slovíčka, zapíšete si to precízne a presne aj s výslovnosťou, a vo voľnom čase opakujete. Však? Však???
Hahá, jasné že nie! Rozumeli ste tej vete aj bez toho slova? Rozumeli. Rozumeli ste jej napriek tomu, že ste sa v polovici súvetia stratili? Rozumeli! Tak načo si to zapisovať? Načo strácať čas?

Presne tak. Aby sa vaše dietko pokúsilo pamätať si nejaké nové slovo, musí mať na tom EXTRA záujem: napríklad je to slovo z piesne obľúbenej hviezdy. Alebo je kľúčové pre všetok ďalší dej, napríklad metlobal alebo Adava Kedavra. (Áno, presne, decká si dokážu zapamätať aj somarinky typu Kýchajúci farbiar Florián Hapčík.)

Ak však ten text čítate vy, slová nepreskakujete. Neukončíte vety v polovici.

Navyše, druháci-tretiaci na základnej škole sa začínajú dostávať do veku, kedy sa čítanie láme. Mnohokrát ste jediný dôvod, že knihu ešte vôbec do ruky vezme.

Vec druhá: aby sa láska nezasekla

Čítanie je ako džús s nápisom „100% mojej pozornosti.“ Písali sme už kade-tade na blogu, že keď si s nimi sadneme ku čítaniu, najprv počujú toto: „Mám na teba čas. Chcem ho s tebou stráviť. Budeme sa rozprávať, budem ťa počúvať. “ Teraz sa tvoria spomienky. Teraz tieto príbehy prežívate spolu. Okrem iného – vďaka tomuto ostávajú pri čítaní aj keď by ho mohli vymeniť za iné koníčky.

No a povedzte, aké príbehy zažívajú naše decká keď vchádzajú do puberty? Ako prváčikovia čelia kadečomu novému. Ale ako tínedžeri? Ech, svet je omnoho komplikovanejší!

Veď si len spomeňte na krúženie stredoškolskými chodbami, na platonické zaľúbenia, na problematických učiteľov či chumajov spolužiakov. Všetka tlačenka, ktorú z časopisov a filmov dostávajú do svojich hláv o kráse, o láske, o normálnosti. To je obdobie, kedy ich naozaj nechceme opustiť. Práve toto je obdobie kedy chceme, aby vedeli, že napriek ich náladovosti, výstupom a všetkému angstu sme blízko.

Jasné, možno vás vtedy nechcú ani vidieť, o čítaní ani nehovoriac. Ale stále si viete s nimi vytvoriť to, čomu pán Mrkvička hovorí spoločenstvo čitateľov. Stačí ak si budete povedľa nich (možno o tom nemusia ani vedieť) čítať to, čo čítajú oni, aby ste tak obývali podobný svet. A z času na čas otvorili o tom nejakú debatu.

Keď príde na mládežnícke tituly, nemajte obavy. Dnešné knihy pre mladých už naozaj nie sú iba pre mladých. Trilógia Hunger Games, výborná vec pre dospelého, je napríklad zhltnuteľná za štyri dni. Harry Potter, o tom sa ani nemusíte rozprávať – piatu časť som dočítala na svitaní. Alebo z inej strany pomalé a hlboké knihy. Napríklad Artičokové srdcia, kniha o strácaní blízkeho človeka, či Herman o jedenásťročnom chlapcovi, ktorému jedného dňa začnú vypadávať vlasy. Alebo hoci veselo-smutná Eleanor a Park, v ktorej ani jeden hlavný hrdina nie je to, čo by sme nazvali atraktívny. Sú to témy, ktoré sa ich netýkajú? A chceli by sme, aby sa o tomto zhovárali so svojimi (ničnetušiacimi) spolužiakmi? Radšej s nami. Je tak? Amen.

Tak ako je to u vás doma s vašimi už-čitateľmi? Čo vám pomáha a ako to u vás funguje?