Učiť sa čítať je ako pracovať v bani

Naučiť sa čítať je jedna ozaj ťažká robota. Aha.

1. Mozog preskenuje prvé písmenko.
2. Potom ho porovná s katalógom, ktorý má do seba vložený. (Toto má kopček: bude to m, n alebo h? Alebo nie je to náhodou u s kopčekom uloženým dolu hlavou? Toto má paličku a bruško. Je to b, p, d alebo q?)
3. Skenuje postupne ďalej a každé jedno písmeno dáva do vzťahu s pímenami pred ním. (Je to pes alebo des? Je to slovo kamaráti alebo kamoši? Dieťa po prvých troch písmenkách kam- radšej rýchlo skočí na koniec slova, pretože namiesto dočítania dlllllhokánskeho slova je jednoduchšie skúsiť predpokladať ako sa to slovo môže skončiť.)
4. Keď hlavička konečne dešifruje správne všetky písmená v slove, postúpi k významu slova. Uf! (Bol to les, čo teda znamená stromy a vtáky.)
5. Odtiaľ sa preborí k ďalšiemu slovu, kde takisto najprv rozlúskne jednotlivé písmenká a potom význam celého slova.
6. Takto preskúma všetky slová a ich jednotlivé významy v jednej vete.
7. Potom musí ešte významy všetkých prečítaných slov pospájať do jedného celistvého významu vety.
8. Aby ju vzápätí skúsilo skombinovať s tým, čo si prečítalo vetu predtým a vetu potom. Pomoc!

Toto všetko robí hlavička dieťaťa pri čítaní. Určite ste sa aj vy riadne spotili, a to si o tom teraz iba čítate. 

Pri skúmaní písmen a slov hlavička neustále čerpá z kartotéky slov a významov, ktorú si tvorí od narodenia. Ak ste si s ním čítali veľa, pri slove veľryba sa nezastaví, možno ani pri slove škodoradostný (päť slabík!). Slovo drožka ho ale možno prekvapí. Ak to slovo predtým nepočul, bude si musieť pomôcť ostatnými slovami vo vete: naskočiť do drožky, drožka sa pohne, kone sa prudko rozbehnú. (Aha, takže nejaké menšie auto, asi ťahané koňmi.)

Toto je cvičenie, ktoré si vyžaduje nesmierne veľa drilu, opakovania a potom znovu drilu. Teda – čítania. Čítanie sa zlepšuje len čítaním (teda tým, že hlavička dookola pozerá do tej svojej kartotéky, až kým sa slová ako voda, brat, kamarát, škodoradostný, drožka nestanú obrázkom. Teda ich už nebude čítať ťažko a po písmenkách, už rozozná slovo čisto podľa jeho tvaru a dĺžky. Paráda.

Ako teda povzbudiť budúceho čitateľa?

Ako však povzbudiť dieťa, keď čítanie zvyčajne trénuje na nezaujímavých a častokrát nezmyselných textoch ako Mama má Emu či Zuzanka máva? K dispozícii má samozrejme školské čítanky s krátkymi textami. Pravdou však je, že tie nie sú často práve najaktraktívnejšie. Okrem toho v nich často deti nájdu iba útržky, z ktorých je ťažké zistiť aký strhujúci príbeh môže byť. Občas sú to klasickí autori v jemne zostarnutej slovenčine a občas sa z čítanky stane jednoducho domáca úloha (a tam sa končí láska k čítaniu). Úloha čítaniek je v tomto jasná: dať deťom text, na ktorom trénujú čítanie.

Trénovať čítanie však nie vždy znamená trénovať zaľubovanie sa do príbehov.

Takže ako povzbudiť budúceho (či frustrovaného) čitateľa? Príbehom. Príbehom, ktorý ho zaujme, no zároveň nevyšťaví. Vyšťavenie sa prejavuje tým, že dieťa odrazu plechovým hlasom číta nahlas a je totálne jasné, že význam vôbec nevníma. To je to, čo sa veľmi rýchlo stane z hlasného čítania. Žiaden pôžitok, iba vyslovovanie zvukov.

Pomôcka č. 1: obrázkové knihy

Áno, naozaj, obrázkové knihy. Knihy, v ktorých je málinko (ale inteligentného) textu a veľa obrázkov – obrázky veľmi napomáhajú porozumieť významu. Úroveň textu je tu ale dôležitá. Musí ísť o knihy, v ktorých sa nejako spoznávate aj vy, teda o knihy, ktoré napriek svojej zdanlivej jednoduchosti neurazia prváčikov-veľkáčov. Na vrchol kopca, napríklad. Marta s Jonatánom, Gréta, Môj šťastný život, Medzi nebom a morom. Atlas neuveriteľných faktov o zvieratách alebo Farebný atlas zvierat – kratučké slovné spojenia a vety, kde každé jedno prečítané slovo dáva ihneď zmysel, napĺňa prváčika pýchou a dodáva mu odvahu pokračovať ďalej.

Trochu väčšie decká zase ocenia zaujímavo riešené zalamovanie textu a tiež veľa srandy. V tomto sú séria Toma Gatesa (trinásť dielov!) a séria Smradov (tri) na nezplatenie. Po nich môžete prejsť na Megadom na strome alebo Dorku Magorku.

Pomôcka č. 2: striedanie

Áno, striedanie sa pri čítaní. Jeden riadok ty a druhý riadok ja. Jeden odstavec ty a druhý ja. Striedanie znamená, že dieťa si po troške trénuje čítanie nahlas, no ak sa náhodou zameria iba na zvuky (a nie na význam), význam mu doplníte vy vo vete, ktorú čítate vy. Ak sa rozhodnete už striedať po odstavcoch, deje sa presne to isté – počas vašich čítaných častí si dieťa zrekapituluje čo sa deje. Vďaka tomu sa mu dej neustále posúva dopredu. Na čítanie vyberajte čo vám len padne do oka alebo čo vaše dieťa zbožňuje. U nás doma sa čítala príručka Minecraftu (akože naozaj). A mali ste vidieť to čítanie s porozumením – okamžitá aplikácia všetkého prečítaného, len to tak zadunelo!

Pokojne si na to každý večer vyhraďte 15 minút. „Toto bude naša spoločná čítacia chvíľka. Chvíľu budeme spolu na striedačku čítať tvoju knihu, a potom si budeme každá chvíľku čítať potichu to svoje.“ Nech si vtedy číta potichu alebo iba listuje – dôležité je, že má vedľa seba veľkáča, ktorý číta a ktorý mu je v tej chvíli stopercentným vzorom.

Pomôcka č. 3: predčítanie alebo audioknihy

Nezabúdajte na čítanie nahlas, kde sa nestriedate – kde naopak čítate iba vy. Dajte mu oddýchnuť. Umožnite mu ponoriť sa do príbehu až po končeky vlasov. Nech sa bojí o Tomiho, ku ktorému sa plaví žralok, nech spolu s Maxi objavuje aké zložité je byť niekým iným. Vďaka tomu mu pripomínate aké strašlivo super knihy sú. Okrem toho pamätajte, že pri počúvaní sa hlavička učí jazyku rovnako ako pri čítaní, no bez námahy. (Nakoniec, vaše deti sa naučili rozprávať iba vďaka tomu, že počúvali.) Počúvanie je zázračné, a zlatom vyvážiť každú pani učiteľku, ktorá deťom popri čítankách ešte nahlas číta Roalda Dahla alebo Astrid Lindgrenovú.

No a na záver už iba jedno: v našom letnom projekte Prečítané leto máme ešte dva ďalšie dva (nečakane dobré) tipy ako deti rozčítať a povzbudiť.

Čakáme vás, kliknite si! 

V marci sme s Alžbetou mali možnosť vystúpiť na konferencii Indície. Indícia je nezisková organizácia, ktorá robí pre slovenské školstvo vzácne a dôležité veci, potrebné ako soľ: Hejného metóda vyučovania matematiky, informatika s Emilom, ExpEdícia zameraná na prírodovedné predmety, Comenia Script. Indícia sú teda tí ľudia, ktorí prinášajú na Slovensko moderné vyučovanie, v ktorom žiak je čo najaktívnejší a učiteľ hlavne sprievodca. Presne takí boli aj učitelia, ktorí na Indicíu docestovali: otvorení, svieži, motivovaní. Pre mňa osobne to bol veľmi silný zážitok – ja sama som zo školstva takmer ušla po osemnástich rokoch praxe. Z nadšenia mi neostalo nič, iba to vyčerpanie.

Každopádne, náš príspevok s Alžbetou sa týkal toho, čo všetko je už uvarené v čase, keď dieťa začína chodiť do školy (a teda prečo sú učitelia nenahraditeľní). Dvojiciam učiteľov sme okrem iného rozdali knihy (niektoré mali textu máličko, iné viac) s nasledovnou úlohou: čítajte. Teda, čítajte svojej kolegyni tak ako by ste to čítali dieťaťu. No a kolegynka zatiaľ bude zapisovať tie slová, ktoré z knižky zachytí, no pritom ich vo svojej bežnej reči nepoužíva.

Ak čítate pekný text práve jednu minútu a potom zrátate počet slov, ktoré ste prečítali, koľko slov sa vám za tú minútu podarí prečítať? A keď to vynásobíte piatimi minútami? My sme sa s učiteľmi dostali medzi 380 až 550 slov za päť minút (ráta sa všetko, aj spojky a citoslovcia). Ak si spomínate na kľúčový výskum o tom, koľko slov deti z menej podnetného prostredia počujú v ranom detstve za hodinu, tak viete, že je to tesne nad šesťsto. Šesto slov za hodinu. My sme z knižiek za päť minút vytiahli takmer toľko. Nič nepovzbudzuje vývin jazyka tak ako obyčajné čítanie knižky.

Avšak čo je ešte zaujímavejšie: tí učitelia, ktorí mali zapisovať slová, ktoré bežne nepoužívajú hlásili, že slová, ktoré zneli zdanlivo bežne. Šlo napríklad o vskutku, záhada, intenzívne, kde len, prepracovaná (predstavte si, učitelia! :) ) alebo boľačka. Keď si tieto slová čítate, ako často ich používate vy? Napísané sú vám isto známe. Ale kedy ste ich naozaj potrebovali použiť?(Kde je tá čokoláda, ktorú sme kúpili iba včera večer? No to je mi ale záhada.) Používate vskutku alebo používate bežnejšie naozaj? A keď sa vám čosi (nie obyčajné niečo) naozaj páči, čo iné vám napadne okrem tradičného super? (Cool nepočítame. :))

Ústny prejav je voči písomného vždy ochudobnený, omnoho menej košatý. No zároveň práve ústny prejav je zdrojom slovnej zásoby detí: deti v ranom veku kopírujú až 93 percent slovnej zásoby rodiča. S ňou potom prichádzajú do školy. Rozsah ich slovnej zásoby v maličkých hlavičkách znamená rozsah mentálnych konceptov (mama, psík, jablká). No a práve ten určuje to ako ľahko deťom pôjde učenie nových konceptov (veľryba? piráti? lipa? škovránok?).

Takže ak vy bežne nepoužívate slovo vskutku alebo záhada, vaše dieťa sa ho od vás pravdepodobne nenaučí. Ak ho neskôr začuje v škole, bude ho potrebovať počuť ozaj opakovane, aby si ho zapamätalo a aby ho aj začalo aktívne používať. Práve preto veda opakovane dokázala, že počet kníh v domácnosti má na budúce vzdelanie dieťaťa väčší vplyv ako vzdelanie samotného rodiča. Lebo totiž v knižkách sú záhady, piráti, tapírovia a Lindy, ktoré trénujú karate, Artúrovia Buchtovia na čokoládových diétach a Špinušky, ktoré spôsobujú penové potopy. V knižkách sú slová, ktoré vy síce nepoužívate najčastejšie, no vďaka knižkám sa vám v pasívnej slovnej zásobe zobudia rozkmitajú a začnú hľadať cestu do slovnej zásoby aktívnej. Slová ako čože, pravdaže či ubabraná.

Prezentácie

Po našej prednáške nás obkľúčila rota motivovaných učiteľov so žiadosťou o prezentáciu a o zoznam kníh, ktorý sme počas prednášky použili. Zverejňujeme teda obe.

Na workshope sme sa zamerali na knihy, ktoré možno nemajú veľa slov, a teda čitateľa — začiatočníka potešia, no čitateľa — pokročilého neurazia. Diskutovali sme o tom, prečo sú decká pri výbere kníh takmer stratené (vedeli ste, že 73 percent detí vo veku 6 — 17 by čítalo viac ak by vedeli čo?).

V závere tejto druhej prezentácie nájdete niekoľko fotografií z kníh nášho knižného trhu. Úloha pre učiteľov bola jednoduchá: skúsiť na základe jazyka v ukážke odhadnúť pre aký vek sú tieto knihy určené. (Prekvapenie: vydavatelia sú zväčša výrazne vedľa. Riadia sa skôr ilustráciami, nie náročnosťou jazyka. Napríklad obrázok a text s drakmi je odporúčaný ako prvé samostatné čítanie, ale som si istá, že bežný prváčik takýto text nezvládne.)

Počas prednášky aj workshopu sme použili horu dobrých kníh. Na tomto linku nájdete ich zoznam. 

Ak by ste pri objednávaní niektorého z titulov použili náš afiliátny link, podporujete tým našu prácu. Ďakujeme.

_____________
A ak by ste chceli vedieť, kedy vypustíme von najnovší článok, zapíšte sa do nášho spravodaja.

Občas sa nám stanú veci, ktorých veľkosť pochopíme až oveľa neskôr. Aj vám sa už také stalo, že?

Tak sme v minulom roku v nadšení kúpili práva na prvého slovenského Petra Horáčka. Píše predovšetkým v angličtine, bratia Česi už niekoľko jeho kníh majú aj v češtine, a napriek tomu, že je to autor oceňovaný vo svete, u nás zatiaľ stále nič. A tak prišiel čas na Martu s Jonatánom.

Pre nás to znamenalo preklopiť sa zo zapálenia a čistého zaľúbenia sa do príbehu do tvrdej, ťažkej práce na knihe. A veru, prekvapilo nás aké náročné to bolo. Viete, že nie je mäkčen ako mäkčeň? A viete, že keď vám povedia, aby ste plánovali s rezervou, ani vo sne vám nenapadne, že tá rezerva by mohla byť aspon štvormesačná? Alebooo, čo spravíte s vetou, ktorá má v origináli tri jednoslabičné slová, ale v slovenčine je to súvetie na dva riadky?

Ešte šťastie, že svet je plný láskavých, ochotných ľudí, ktorí nás previedli každým jedným krokom. Ďakujeme vám, Jana s Borisom (okrem iného aj z ej.publishing). Ďakujeme superžene Zuzke z Egrešu, nášmu grafikovi Robovi Šarudymu, skvelej prekladateľke Ester Demjanovej zo Slovo svet a superpozitívnej redaktorke Katke Kvoriakovej. A Maji, Maji Neradovej za nezdolné nadšenie a jej kľúčové „No ako, Vikiii?“ v telefonátoch, keď bolo zle.

A nedá mi, musím ešte raz. Fakticky ale že vážne ďakujeme polnočnej úderke Jana – Boris (áno, to sú tí istí z dvoch riadkov vyššie), pretože čo títo dvaja pre nás po nociach robili, to ani najlepšie mexické placky tohto vesmíru nenahradia.

A tak tu máme kampaň na Martu s Jonatánom, dve osamelé (a trochu zahorknuté) dážďovky, ktoré sa raz stretnú v jednej hruške, zapletú si chvosty a pomaly sa naučia, že žiť vo dvojici nemusí byť najľahšie, ale je to dobré. :)

Knižka pre deti

Knižka je na pohľad naozaj krásna, s výraznými farbami a samozrejme s výrezmi, ktoré majú decká skutočne rady. Malý pampúch o nej píše vo svojej recenzii:

Jonthan & Martha je jedna z tých kníh, ktoré budete radi držať v rukách znova a znova. Začnete obalom, kde zelená hruška vystupuje z pozadia a je vlastne plastická. Potom je tu samotný papier. Stránky sú dostatočne tvrdé na to, aby sa malým ručičkám jednoduchšie otáčali. Zároveň krásne vyniknú výrezy (dierky, ktoré naši hrdinovia vyjedia) a tvarované strany. Niečo na polceste medzi leporelom a klasickou knihou. Papier je veľmi príjemný na dotyk. Hmatový vnem pridáva čítaniu ďalší level zážitku. Je to skrátka krásna kniha.

Knižky však nie sú iba obrázky. Tak aj výber tejto knižky vychádzal z toho, čo cítime, že na našom trhu chýba. Článok na Eduworld to zhŕňa veľmi presne, aha:

Marta a Jonatán je jednoducho vynikajúcou picture book, teda obrázkovou knihou. Na Slovensku zatiaľ žáner obrázkovej knihy nemá silné zázemie. Áno, máme knihy pre deti a tie v sebe mávajú obrázky. Avšak v kvalitnej obrázkovej knihe ilustrácie a text spolupracujú a navzájom sa rozvíjajú, a na obe sú kladené rovnaké nároky. Ilustrácie nie sú popisné, len zriedkavo opisujú to, čo sa píše v texte. Omnoho častejšie príbeh rozvíjajú a posúvajú k tomu, čo bolo iba naznačené.

A ešte toto:

Textu je v dobrých obrázkových knihách skutočne málo. Je to práve preto, že najviac hovoria práve ilustrácie. Schopnosť čítať príbeh z obrázkov je nesmierne vzácna a pre dieťa dôležitá, no slovenské detské knihy častokrát “trpia” na priveľa slov. Priveľa vysvetľujú, primálo sa spoliehajú na dieťa.

Knižka pre rodičov

Ale jedným z najdôležitejších dôvodov prečo sme sa do knižného sveta pustili s touto knihou ste vy, rodičia. Teda, my rodičia. Vieme aké trápenie nám dokáže spôsobiť šesťsto čítaní jednej a tej istej knihy, špeciálne ak nie je napísaná veľmi dobre. Toto sa však netýka Marty s Jonatánom, ako som vysvetľovala jednej mojej kamarátke z časopisu .týždeň počas spoločných raňajok (Pizano to bola! Veronika Pizano to bola a tiež sa neschová!) (počas ktorých odrazu začala vyťahovať mikrofón a stojan na mobil). (No dobre, teraz som jej vďačná, pretože vám môžem pustiť toto video.) Článok v .týždni nájdete výmenou za email tuto.

Záver

Už teraz vieme, že kampaň bude úspešná. Hrozitánsky sa tešíme, že vás s knižkou budeme môcť potešiť. Najlepšie dokladuje naše nadšenie (sme späť pri nadšení!) trojička Jurko/Inka/Agátka. Takto si oni čítajú o dážďovkách, aha.

Našu kampaň nájdete na Startlabe na tomto linku.

Pod stromček vláčik, ponožky ale aj knihu! A tak musím povedať, že sme sa s Alžbetou aj v tomto roku veľmi rady zúčastnili veľkého knižného….knižkovania. Pod vedením Knižnice pre mládež mesta Košice sme opäť vyberali najlepšie detské knihy roka 2018. (Výber z roka 2017 nájdete kliknutím tuto.) Knižnica tieto Best of tvorí už ôsmy rok, a vždy je to v spojení s knihovníkmi, redaktormi, inovátormi vzdelávania, blogermi a podobne. Patríme medzi nich už druhýkrát aj my dve, už druhýkrát nám pomáha aj naša kamoška Zdenka z blogu Mimi malá knihomilka.

TOP 5 detských kníh v každej z piatich kategórií za rok 2018 zverejnil Martinus vo svojom veľkom katalógu Kniha roka 2018. Tam nájdete aj výber pre dospelých. Katalógy sa ešte stále dajú uchmatnúť na predajniach, prípadne ich nájdete aj v knižniciach. Výber nájdete nájdete v týchto kolekciách.

Každoročný výber Knižnice (teda Top 5, doplnený druhou skvelou päťkou) vo formáte .pdf nájdete na tomto linku.

Kategória 0 – 3 roky

Časť 1. predstavuje Mimi, presnejšie Mimi malá knihomilka, a jej mama Zdenka, blogerka a naša dobrá kamoška.

Časť 2. s Alžbetou z blogu Malý pampúch a zároveň s členkou nášho tímu.

Kategória 4 – 6 rokov

Výber robila Markéta Andričíková z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie FF UPJŠ v Košiciach a ja, Viki Marcinová, ako prekladateľka, blogerka a propagátorka čítania.

Kategória 7 – 10 rokov

Finálny výber robila dramatoterapeutka Martina Jánošíková z Edudramy.

Kategória 11 – 13 rokov

Časť 1. s Luckou Hlubeňovou, prekladateľkou a knižnou redaktorkou.

Kategória 14 – 16 rokov

Čítacia úderka z portálu Úlet s knihou: Vierka ako knihovníčka a všeobecná dobrá čarodejnica, Petra ako knihovníčka a biblioterapeutka a Lucia ako inovátorka vzdelávania.

Kategória Knihy pre všetkých rokov

Knižky vyberal a predstavuje Tibor Mrkvička Hujdič.

TOP 5 detských kníh, ktoré to dotiahli až do Martinus katalógu Kniha roka 2018 (spolu s dospeláckymi knihamij) nájdete v týchto kolekciách.

Katalóg Knižnice s TOP 10 za rok 2018 v plnom znení vo formáte .pdf nájdete na tomto linku.

Vianoce sa na nás valia. Aby sme vám uľahčili hľadanie vhodných knižných darčekov, ponúkame vám výsledky čerstvej národnej štúdie, ktorá sa robí každé dva roky v Spojených štátoch.

Ide o štúdiu What Kids Want in Books (tj. Čo deti chcú od kníh), ktorú podporuje Scholastic, svetová spoločnosť pre vydávanie kníh, vzdelávanie a médiá so zameraním na deti. Výskum sa opakuje každé dva roky od roku 2006. V tomto článku nájdete výsledky z roku 2015 – v každom dvojročí sa totiž Scholastic zameriava na trochu iné otázky,

Štúdia sa zameriava na deti vo veku 6 až 17 rokov vo viacerých podskupinách, a na ich rodičov. Zisťuje, aké sú hlavné dôvody, ktoré vedú k tomu, aby si deti vybrali knihu na čítanie pre zábavu. To teda znamená, že nejde o povinné čítanie alebo o knihy, ktoré potrebujú z nejakého dôvodu do školy. Ak sa začítate, uvidíte, že americké deti s tými našimi majú celkom veľa spoločného. Myslím, že nájdete viacero podobností.

A výsledky:

70% všetkých detí vo veku 6–17, tj. 70% všetkých detí, ktoré sa zúčastnili na štúdii, sa vyjadrilo, že ich prvou voľbou sú knihy, ktoré ich rozosmejú.

Ktoré sú najsmiešnejšie knižky sveta? Nedáme dopustiť na Špinušku, ktorá vám skvele sadne od troch rokov až do šiestich. Potom sú tu Smradi, neuveriteľný to komiks pre decká od siedmych do vari aj desať rokov (ale je to taká švanda, že sa budete dobre baviť aj vy a bude vám ľúto, že v slovenčine máme zatiaľ iba prvé dve časti série). Rozprávky po telefóne sú podobne bláznivé, ale tiež aj čudné, predivné, miestami nezmyselné, rozumzastavujúce. Štikút a jeho draci budú dobre baviť mládež od desiatich vyššie, no a tínedžerov rozplače (a rozosmeje) John Green a jeho Poučka o podstate predvídateľnosti Katherín.

A ďalej:

54% detí oceňuje príbehy, ktoré si vyžadujú predstavivosť

48% detí oceňuje vymyslené (teda nie realistické) príbehy

43% detí oceňuje postavy, ktorým by sa chceli podobať, pretože sú múdre, silné a odvážne

43% detí oceňuje príbehy, ktoré ich naučia niečo nové

41% detí má rado záhady a problémy, ktoré treba riešiť

a 73% všetkých detí sa vyjadrilo, že by čítali viac, ak by vedeli nájsť knihy, ktoré sa im páčia.

A ešte viac:

Deti vo veku 6-8 rokov viac než ostatné vekové skupiny prejavili záujem o knihy s postavami, ktoré „sú mi podobné“. To môže byť vlastne čokoľvek od Roalda Dahla, Pipi, Denník odvážneho bojka alebo napríklad Brata musíš poslúchať od Gabriely Futovej či O psovi, ktorý mal chlapca od Kláry Jarunkovej.

Deti vo veku 9-11 viac než ostatné vekové skupiny prejavili záujem o knihy „so záhadami a problémami, ktoré treba riešiť“. To je napríklad celá séria o krotení drakov, v  ktorej sa hrdinom stane ten, kto na hrdinu vôbec nevyzerá Harry Potter (v tomto veku vydržte do tretieho dielu) alebo možno aj Majster detektív Kalle Blomkvist. Už aj Hobit, áno, je to tak. A samozrejme Narnia, ďakujeme za pripomenutie!

Deti vo veku 12-14 viac než ostatné vekové skupiny prejavili záujem o knihy s postavami, ktorým by sa chceli „podobať, pretože sú múdre, silné a odvážne“. To je napríklad Hobit (aj keď tu by som skôr odporúčala českú verziu), Harry Potter, Hry o život (áno, veru tak) či Darca. Samozrejme Anna zo Zeleného domu alebo A tiež Brat mlčanlivého vlka od Kláry Jarunkovej alebo jej Jediná, ak ju ulovíte v nejakom antikvariáte.

Deti vo veku 15-17 viac než všetky mladšie deti vyhľadávajú knihy, ktoré „pomôžu na chvíľu zabudnúť na reálny život“. Znovu Harry Potter a Hry o život, a tiež Divergencia. Alebo Eleanor a Park, či Pán prsteňov. Tiež zvláštny Mark Haddon, alebo Jostein Gaarder.

Máte ďalšie odporúčania? Náš zoznam istotne nie je úplný. Dajte nám vedieť v komentároch.

Máte detiská pod šesť rokov? V tom prípade nazrite do Míľnikov detského čitateľa, ktorého sme vytvorili pre Martinus ešte v minulom roku alebo do našej megatutti série o čítaní s deťmi podľa veku.