K novému roku zákonite patrí nejaký ten sumár, rebríček, nejaké uzavretie toho, čo bolo. Aj my s Alžbetou sme si sadli. Vznikol z toho tento článok. A ak sa v týchto dňoch nachádzate v Žiline, v žilinskom Artfore nájdete špeci poličku s detskými knižkami – a presne podľa nášho článku!

Juj, to sme nečakali. Veru, ani jedna z nás. Sme veľmi vďačné, a je to tiež veľký záväzok. Ďakujeme, že ste s nami!

Január je zvyčajne takým prestupným časom v roku: Nový rok sme už oslávili, no obdobie sviatkov ešte celkom nevyprchalo. Práve preto sa v tomto článku dívame na tie najzaujímavejšie tituly, ktoré sa na našom trhu objavili pre deti do troch rokov. Je to trochu komplikovaná veková skupina: keďže deti v tomto období sa iba učia hovoriť, vydavateľom sa častokrát zdá zbytočné investovať do kvalitného sprievodného textu, a snažia sa miesto toho deti zaujať ilustráciami. Častokrát aj skĺzavajú ku ukričaným a nevkusným knižkám, ktoré sa majú deťom iba “zapáčiť” na prvý pohľad.

A to je veľká škoda, pretože autori ako Eric Carle alebo Petr Horáček už dávno dokázali, že  knižka pre najmenšie deti môže byť hravá, ľúbivá, no pritom nemusí skĺzavať do priemernosti. Veď si len skúste s vašim drobcom čítať Nenásytnú húseničku a potom leporelo s medveďom a Mášou. Po úvodnom nadšení z Maše sa jednoznačne bude vracať k Húseničke, pretože tá sa s ním rozpráva ako so skutočným čitateľom – hoci on má iba necelý rok.

Nuž a zvyšok nájdete na Eduworld.sk. Klikajte tuto! 

Áno, čítanie s našimi deťmi je úžasná vec. Áno, spôsobuje všetko možné, šikovnú hlavičku a dobré známky. Ale predovšetkým sme spolu. Nič nie je väčšie. Špeciálne dnes, keď z každej strany počujete, že treba hľadať väčšie a viac.

Často hľadáme ako byť lepšími rodičmi a čo urobiť lepšie, efektívnejšie a výkonnejšie. Ale stromy rastú pomaly, a časťou toho rastu je aj tajomstvo. Procesy, do ktorých nevidíme. Žiaden počet kníh, aktivít a hračiek to neurýchli. Môžeme len obohacovať zem, z ktorej vyrastajú. Prečítané leto nemá byť v žiadnom prípade súťažou o viac prečítaného alebo zažitého – sú to malé a drobné darčeky – či už nás svet vidí alebo nie. Ďakujeme, že v tom idete s nami.

A teraz odporúčania podľa veku.

• do dvoch rokov
• tri až päť rokov
• šesť až osem
• pre starších (a pre rodičov)

do dvoch rokov

Tak ako po minulé týždne, aj teraz treba začať Veľkou knihou môjho sveta. Okrem povinných dopravných prostriedkov aj jedna morská dvojstrana v ericocarlovskej kolážovej ilustrácii Kali Stileman. Čo je dobré na kolážových ilustráciach: aj vyzerajú aj nevyzerajú ako predmety skutočného sveta. Toto je pre dieťatko celkom veľká vec pri poznávaní. Tiež ho tým učíte čo všetko môže byť pekné (že teda nie iba obrázky, ktoré realitu kopírujú dokonale).

Pridávame samozrejme krtka. Keď sa dá, treba ho určite použiť (aj keď nie každý krtko je krtko, Malý pampúch to povedal jasne). Krtko a medvede – drobný príbeh o macoch, ktorí krtkovi na drzovku zjedia koláč a vypijú mlieko. A potom ho, plačúceho a vyľakaného, obdarujú živým kaprom. Ktorého potom Krtko vráti späť do jazierka a prihodí pár jahôd. Správne krtkovský príbeh s mierne bizarným koncom, perfektný na lekcie o požičiavaní, na rozoznávanie emócií, na pestovanie empatie….a tiež že kapre majú radi jahody.

A Eric Carle po tretíkrát, Rooster’s Off to See the World. Kohút chce vidieť kus sveta, no veľmi skoro začne byť osamelý. Pridávajú sa k nemu zvieratá, rýchlo ho zase opúšťajú, pretože kohút cestu nenaplánoval veľmi dobre – nemajú čo jesť a ani kde spať. A keďže v závere kohút ostane sám, aj on sa vráti domov. Toto nie je typická carleovská kniha: je v nej pomerne veľa textu, ktorý sa neopakuje. Avšak presne carleovsky si precvičia pripočítavanie a odpočítavanie.

tri až päť rokov

Nuž, tu sa nám to zahusťuje.

Najprv spomeňme jednu z najkrajších kníh za jeseň minulého roka, Ako šlo vajce na vandrovku. Vydavateľstvu Buvik sa orientácia na zaujímavých domácich ilustrátorov veruže opláca.

Nasleduje Calvin! K tejto knihe sme už povedali všetko, najviac v článku o čítaní s deťmi okolo troch rokov. To je jedna z tých, ktoré s nami pôjdu všade.

V knižke Richarda Scarryho, ktorú sme spomínali aj počas minulého týždňa Čo robíme celý deň Kvičkovci cestujú vlakom (aj s pánom kuchárom, ktorému palacinky vyletúvajú oknom von), a takisto celé mestečko (aspoň odhadom) cestuje loďou. Všetko v humore a detaile pána Scarryho, ako to len on vie v týchto príbehovo-informačných kúskoch.

Richard Scarry patrí do historických análov, a hneď vedľa nich nájdete aj Artúra Buchtu. Pamätáte na jeho čokoládovú diétu? Ako chúďa takmer neodletel do teplých krajín, lebo ani vláčik, ani lietadlo, a sotva-sotva loď? Pom-Pomove rozprávky patria k tomu najlepšiemu z detských rozprávok, a právom aj vďaka bláznivým akvarelovým ilustráciám.

No a kľúčová kniha našej slečny v tomto týždni Chrochtík a Kvikalka. Ako kniha je to vcelku úkaz. Príbeh o hľadaní nejakého toho „blýskavého prasátka“ tu bol už toľkokrát (jeden z tých podarenejších napísal Janosch) – a je úžasné, že ešte stále autor dokáže vymyslieť nečakaný zvrat.

Okrem toho, prasiatka nie sú iba nejakou postavičkou, ktorá slúži deju: teda že hľadajú, hľadajú, až napokon nájdu, bum, šťastný koniec. Práve naopak. Na rozdiel od iných detských kníh Ester Stará vykreslila Chrochtíka a Kvikalku ako dve výrazné postavy. Kvikalka je taký ten tragicko-romantický typ, túži po vzletných veciach a realita ju potom prekvapuje. Chrochtík sa zdá byť spočiatku obyčajné usadené a spokojné prasiatko, ale pánabeka, ako sa chlapčisko postupne otvorí! Ako vyrastie! Zo strany na stranu je z neho odvážnejší a dobrodružnejší živočích! Keď v závere vytrieska vlka, ani vás to vlastne neprekvapí, lebo Chrochtík bol očividne Avenger od začiatku, len o tom sám netušil. Čo je na tom najvzácnejšie: Ester Stará ho po tejto bitke nenechá od strachu v noci zažmúriť oka. Lebo vie, že byť Avenger neznamená nebáť sa. Znamená to iba pobiť sa, keď treba. Veľká lekcia pre malých chlapcov.

Nuž a nakoniec, ilustrácie Martiny Matlovičovej zahltia všetku vašu pozornosť srandovnými detailami, tajnými šiframi a výraznou farebnosťou zo strany na stranu. Vydavateľ citlivo skombinoval výrazné obrázky s trochou textu na každú stranu. Nechávame si ho v češtine a teda čítame pomaly. Deti nechcú otáčať listy, skúmajú každučký detail. Stránky na ne nepôsobia rušivo či hlučne ale hypnoticky. To, čo sa u nás doma deje v tomto týždni odkedy som na slečnu štvorročnicu vybalila Chrochtíka a Kvikalku sme tu nemali od čias Miffy. (Môj syn ma zvykne budievať klopkaním na čelo, láskavé, však? Nuž dnes ráno mi klopkali Chrochtíkom a Kvikalkou.)

šesť až osem rokov

Medvedíko PÚ ide na expidéciu, a treba pri tom byť. (Ako som písala minule, PÚ si od poslucháča vyžaduje už zmysel pre humor a tiež láskavosť, a nie je preto zďaleka taký vhodný ku trom, štyrom rokom ako zvykne byť uvádzaný.)

Rozprávky po telefóne. Gianni Rodari je môj hrdina z detstva. Keď som mala osem rokov, dostala som od mamy Pohrajme sa s rozprávkami. Každý príbeh tam má tri konce, a vy si máte vyberať. Prišlo mi to vtedy ako strašný hriech voči poslušnému čitateľovi – kto som tu ja, aby som dokončovala nejaké príbehy? Čo ak sa pomýlim? Čo ak vyberiem zle??? Dnes viem, že to bola tá najlepšia škola dobrej literatúry. Okrem toho, nedalo sa to nedalo nečítať. Nedalo sa to odložiť! Odvtedy je Gianni Rodari na zozname vecí povedľa prsteňa po babičke a povedľa mojich svadobných šiat (áno, stále ich mám). Mrknite na recenziu Zuzky Štelbaskej, ktorá počas čítania takmer odletela, a mrknite na jednu z týchto rozprávok. Alebo čo to vlastne je.

O chvíľu sme späť, len si odskočíme od Afriky je knižočka, ktorú som pôvodne plánovala na tento týždeň pre nášho šesťročníka. Klasický príbeh o sloníkovi, ktorý utečie zo ZOO a pomáhajú mu dvaja súrodenci. Autor má mnoho vtipných nápadov (napríklad slon, ktorý sa zakamuflážuje ako pomaľovaný plot, a hľadajúci hasiči ho preto obídu), vďaka čomu sa knižka nezapadá do davu. Avšak keď sme otvorili Rozprávky po telefóne, slonom, Afrikám a klasickým príbehom bol koniec. Nabudúce.

Velké putováni Vlase a Brady je nezvyčajný titul, komix, o ktorom som nepočula kým ho Alžbeta nenavrhla do zoznamu. Deti ho zatiaľ nevideli, pretože na tento týždeň máme čítania dosť – je to však čítanie pre mňa, a môžem povedať, že perfektne nespadá do bežného detského čítanie. Aj keď ním vlastne je.

…pre starších a pre rodičov.

Máme tu samozrejme pána Šaška s jeho sprievodcami.

A máme tu Raketu pre deti od 5 do 10 rokov! Siedme číslo je celé venované lietaniu. Na prvé prelistovanie je človeku ľúto, že vychádza len štyrikrát za rok. A keď sa začítam, začnem postupne cítiť úľavu – ako dobre! Toto sa za mesiac spracovať nedá!

V tomto týždni niekoľko kultových titulov pre starších a dospelých: máme tu Hobita, ktorý je jedným z najsilnejších príbehov o ceste. A keď spomíname Hobita, musíme spomenúť aj Narniu – buď Kôň a jeho chlapec o úteku cez púšť, alebo naozaj prekrásna Plavba Jitřního poutníka. No a povedľa Hobita a Narnie musíme rýchlo spomenúť aj Zeměplochu, teda fantasy svet Terryho Pratchetta. Na cestovateľský týždeň sú ideálne Čarodějky na cestách alebo Barva kouzel. Budete plakať, tak sa budete smiať.

Ak nemáte chuť na fantasy, ja som začala vlastne náhodou čítať Cestujúceho z vlaku o 6:27. Som len na treťej kapitole, a zatiaľ veľa povedať neviem. Zároveň mám však v rámci letného čítania rozpočúvanú Time Traveller’s Wife (do češtiny preložené ako Zakletý v čase), a to je teda veľmi chytľavá vec.

A v sobotu večer si zapnite Judy Garland. Lebo čo lepšie než Čarodejník z krajiny Oz?

Hm. Čojaviem.

Možno Prázdniny v Ríme?

Vitajte v druhom týždni Prečítaného leta a sme vďační, že hráte s nami. V tomto týždni budeme záhradkárčiť: u nás doma sa budú sadiť redkwiczky balkonowe, sušiť rasztlinky lukowe a v sobotu zájdeme na trh. Lebo džem domáci, deti v jahodách až po lakte! Nuž a keď príde na knihy, rastlinkový týždeň je naozaj bohatý na úrodu v každej vekovej kategórii.

do dvoch rokov

Krista Bendová Odtrhni si básničku. Ide o jedno nesmierne retro leporelo (tj. budú ho  mať aj v tej najzapadnutejšej knižnici), avšak je to národný poklad. V ňom krátka básnička ku takému a onakému ovociu: vždy krásne melodická pre ušká dvojročníka, no zároveň nikdy ohlupujúca. Práve naopak!

V interaktívnej otváracej knižke Voľný deň s Miffy zajačiatko Miffy po daždi pomáha ockovi v záhrade: otvára okienka, ráta včely, húsenice a slimáky. Na rastlinkový týždeň ako stvorené.

Eric Carle a jeho Tiny Seed – Malinké semienko. Stále nerozumiem prečo je tak málo jeho kníh v slovenčine. Tiny Seed je príbeh jedného zo semiačok, ktoré vietor v skupine s inými nesie cez celý svet. Niektoré padnú na púšť, iné do mora, iné na vysoký vrch do ľadu, a tie teda nevyrastú. To naše malinké semienko však nájde úrodnú zem. Premení sa na velikánsky kvet a mnohých urobí šťastnými – až kým neuvädne a jeho semienka znovu nevezme vietor. Zimomriavky? Eric Carle.

Nuž a tak ako minulý týždeň, aj v teraz sa hodí Moomin’s Touch and Feel Playbook kvôli záhradkárskym motívom, a aj Veľká kniha môjho sveta. V nej je parádny obrázok farmy so zvieratkami, a ten vás môže doviesť až ku zaujímavým diskusiám o tom prečo je to hovienko na zeleninke taká vzácna vec.

tri až päť rokov

Dobrodružstvá Zajačika Petríka sú anglickou historickou klasikou. Na prvý pohľad sa v nich toho vlastne veľa nedeje, iba anglický vidiek a pomalý život zvieratiek na ňom. Pani Potterová rozpráva obyčajné príbehy o zvieratkách a láskavo ich ilustruje. Dokonca deti ani nepoúča, ani nekára. Všetko necháva necháva na ne (vie, že nie sú hlúpe), a možno aj preto zvieratká medzi sebou hovoria parádnou sofistikovanou rečou ako sa patrí na vzdelaný ľud (vo fenomenálnom preklade do slovenčiny). Je to však obraz nášho sveta: Petríkov otec napríklad skončí v mäsovom koláči pani McGregorovej. Alebo hlúpa kačička naletí sexy gentlemanovi, ktorý je zhodou náhod lišiak a chce si ju vlastne dať na večeru – dokonca mu aj nazbiera tie správne bylinky na pečenú kačku. Našťastie ju zachráni partia loveckých psov z jej dvora. Poučí sa kačička? Nepoučí, a také kačičky sú všade naokolo. Naháňačka (lov?) pána McGregora za neposlušným zajacom Petríkom cez celú záhradu patrí ku najzapamätateľnejších sekvenciám. Moja dcéra si vždy zakrýva oči a zadržiava dych. Mám podozrenie, že aj autonaháňačky v modernej filmovej tvorbe sa inšpirovali týmto príbehom.

Ptáček a lev je jednou z tých obrázkových kníh, ktoré sa neobmedzujú na vek. Ospevujeme ju prakticky odkedy vyšla v pôvodine, a tešíme sa z nej o to viac, že jestvuje už aj v českom preklade (textu je tam pramálo, takže čeština skutočne neprekáža.) Písali sme o nej už aj na našom Instagrame, nazrite. Aj preto je v tomto týždni, a prakticky je to kniha povinná. Do každej rodiny, prosím!

A Seed is Sleepy je nečakaná krása, ktorú som náhodou objavila včera na Amazone. Keďže Ptáček a lev, ktorý mal byť tohtotýždňovou knihou pre slečnu štvorročnú je požičaný za siedmymi horami a dolami, táto bude náhradou. Je nádherná! Stiahli sme si ju nášej Kindle aplikácie na tablete (keďže je plnofarebná), ale už je mi jasné, že ju budeme chcieť v papierovom formáte. Sú mi nesmierne vzácne detské knihy, ktoré sú poetické, čím u detí vzbudzujú lásku ku kráse a ku tajomstvu v prírode. Semienka sú ospalé, semienka sú tajnostkárske. Semienka sú smädné. Sú hladné, a túžia po dobrodružstve. No ak takáto kniha má v sebe aj technické informácie naviac, sto bodov! Sme bilingválna rodina, angličtina nás trápiť nebude – názvy jednotlivých rastlín asi áno.

Čo robíme celý deň napísal Richard Scarry, a ten náš výtlačok si listoval ešte náš tati. Jedna z kapitol opisuje starostlivosť o kukuricu úplne od zrniečka so všetkým čo ku životu hospodára patrí.

O strome, ktorý mal tajomstvo zo zbierky Danka a Janka v rozprávke je len kratučký príbeh o javore, ktorý sa bál, že ho pán horár vytnú. Danka a Janka mu ale poskytli útočisko v ich záhrade, a milý javor sa tam teda presťahoval. Jeho tajomstvom totiž bolo, že bol mimoriadne agilný, ale psssst!

Kvak a Čľup vyskúšali asi naozaj všetko, a v časti Kvak a Čľup sú spolu aj starostlivosť o záhradku. Čľup v túžbe po rastlinkách totiž kvietkom spieval, hral na husliach, recitoval a nechával im na noc aj horiace sviečky. To všetko len aby sa nebáli a začali už konečne rásť.

šesť až osem rokov

Medvedík PÚ je klasik. A aj keď ho najčastejšie stretnete v Tescu na oddelení novorodencov, vážne tam nemá čo robiť. Na Medvedíka PÚ už musíte mať zmysel pre humor, a k tomu musíte byť láskaví voči hlupáčikom.

Do tejto vekovej skupiny veľmi dobre padne aj Zornička od Zuzany Štelbaskej. Zaradila som ju pre deti trochu staršie, pretože je miestami pomerne abstraktná, a s dlhšími textovými pasážami. Ilustrácie si samozrejme vychutnajú aj maľuchovia, sledovanie deja im však nemusí ísť tak dobre. Kniha je však jednoducho prekrásna, a určite by ste ju nemali vynechať.

Mimi a Líza sú slovenským fenoménom. Tak ako Zornička, aj Mimi a Líza a ich príbeh o tieňostrome je určite pre vyššie vekové skupiny: má nesmierne dlhé pasáže textu, dlhé predlhé kapitoly, a niektoré sekvencie skutočne veľmi abstraktné. Alebo nájdete také, ktorých zámerom je jednoducho hrať sa s jazykom. Aj keď to robia krásne, už to knihu predurčuje pre vyšší vek a abstraktnejšie uvažovanie. Je však neuveriteľne ilustrovaná, a práve preto s ňou dlho-predlho vydržia aj podstatne menšie deti. Ak im dej prerozprávate, ste za vodou.

Sem môžeme zaradiť aj Jakuba a obrovskú broskyňu, známe dobrodružstvo Roalda Dahla. Čítajte spolu aspoň úvod: dve tyranské tetky sú veľmi temnými postavami. Deti si možno budú žiadať nejaké vysvetlenia.

Nuž a Rostlinopis, knižka neuveriteľná (Baobab, ako inak). Neviem ani čo k nej povedať: je to filozofia rastu rastlín spolu s ich najtajnejšími príbehmi. Je pre vás, rodičov, a pre deti na dlhé a pomalé chvíle.

pre rodičov

Ak sa chcete pridať v tomto týždni k deťom s vašim vlastným rastlinkovým čítaním, odporúčam Tobiáša Lolnessa: Život ve větvích / Elíšiny oči. Ech, má to cez 500 strán, Baobab totiž vydal dve časti v jednej megabuchli. No zároveň vás povzbudím tým, že som ju začala listovať len tak v knižnici, a potom som zistila, že ha, strana 92. V skutočnosti mi na ňu bolo treba len trochu viac než 24 hodín (lebo viete, i spať treba). Pretože tak sa číta.

Tobiáš je z národa ľudkov, ktorí žijú na strome vo vyvinutej a pokročilej spoločnosti, pričom sú menší než milimeter. Ich predátormi sú lienky a húsenice, krotia si vošky a lúčne koníky. Bláznivé, že? Jednoznačne v žánri fantasy, oficiálne YA, teda kniha pre mládež. Spoznáte to na trochu skratkovitom – trochu americkom konci, a potom na pátose, ktorý sem-tam na vás zamáva. Avšak zvyšok je zamyslenie nad otázkou moci, sily, agresie, a to platí bez ohľadu na to, v akom vymyslenom svete sa ocitnete. Nie je to ľahká kniha ani pre štrnásťročných (oficiálna cieľová skupina). Bude vás baviť a tiež prekvapí.

No a na záver si pozrite Starcov na chmelu.

Ahojte v Prečítanom lete! Máme za sebou prvý týždeň, a veru sme doň vyrazili s gurážou.

Užili ste si to? Na viacerých spojených blogoch bojujeme proti Prázdninovému útlmu, ktorý sa vo svete volá Summer Slide. Vďaka zmene, ktorú prinesú prázdniny (menej pravidelných podnetov zo škôlky a školy, strata bežnej rutiny, a podobne) deti zabúdajú celkom veľa z jazyka, ktorý už bol pre nich bežný, a takisto sa im z hlavičky vytrácajú rozličné matematické zručnosti. Nuž a keďže vo svete je Summer Slide veľmi dobre zdokumentovaný, a vie sa už tiež ako proti nemu, začítaname my naše Prečítané leto. Stačí v ňom prečítať štyri až šesť kníh, aby hlavička ostala v pohotovosti.

Ak sa tešíte, v žiadnom prípade NEBEŽTE VYKÚPIŤ NAJBLIŽŠIE KNÍHKUPECTVO! Peniaze odkladajte na Chorvátsko, zmrzku a krátke sukne. Na intímnu večeru pánom vedúcim v indickej reštaurácii. Na balónovú fiestu alebo jazdu na poníkoch. Na kino bez detí – veď kedy ste boli naposledy v kine bez detí?

Náš zoznam odporúčaných kníh (nájdete ho tu) vôbec nie je záväzný, riaďte sa iba témou. Prelustrujte domáce zásoby a potom sa vyberte do knižnice. Vyskúšajte knihy kým ich kúpite alebo pohľadajte iné a zaujímavejšie.

Nuž a čo všetko sa v tomto týždni udialo?

Počas tohto prvého týždňa Prečítaného leta sme vám vymysleli dve úlohy:
꠸ naplánovať si s deťmi leto
꠸ a postaviť s nimi stan na ďalšie letné večery.

Takto prebiehalo hranie a všeobecné letnenie:

1. U Pampúchovcov sa postavil prvý letný stan, a že to išlo neuveriteľne ľahko.
2. Antimama spísala ako sa čo najlepšie pripraviť na letné výlety s deckami (aby následne všetci ochoreli).
3. Na Adamkovom ihrisku Marianna vymyslela asi tak milión hier na horúce popoludnia. (Zamrazené hračky? Fenomenálne!)
4. No a Ina so svojimi dievčatkami zase vytvorila papierovú tašku na knihy, pečiatkovali sa a všelijako tvorivo zotavovali po chorobe.

Čo sa v tomto týždni čítalo?

Od nás ste dostali dva základné slovenské a dva české tipy na knižky o lete. Avšak stále opakujeme to isté: nechajte sa len inšpirovať, nie zväzovať. Takže takto prebiehalo čítanie na všetkých našich skamarátených blogoch:

1. U Klokánkov došlo v hojdacej sieti k veľkému prekvapeniu (a je to o tom, že i keď deti na knihu nemusia vekovo postačovať, aj tak ju môžu milovať).
2. Pampúchovci do svojho nového stanu zaľahli s Dinosaurami.
3. U Antimamy si museli vystačiť s tým čo dala maličká miestna knižnica (pamätáte Macka Uška?).
4. Mimi malá knihomilka okrem Potuliek vytiahla veľmi peknú knihu o Zmrzline.
5. A o úplne inej Zmrzline (z rúk nášho milovaného Petra Sísa) napísala aj Lucie z Knihy dětem.

U nás doma sa čítal hlavne knižnicový Môj dedko Rýchly šíp, do ktorého sme sa tak zaľúbili, že si ho musíme zabezpečiť na doma na veky vekov.

Príbeh dievčatka u starých rodičov na dedine už bol povedaný tisíckrát, ale myslím, že ešte nikdy nikto v ňom na indiánsky pomaľovanú tvár nepoužil malinový džem!

Táto kniha je len séria najobyčajnejších letných zážitkov. Avšak hlas hlavnej hrdinky šesťročnice Srnky je taký presvedčivý, že skutočne vidíte všetko jej očami: rozpráva detsky čisto a celú indiánsku hru berie úplne vážne. Vďaka tomu každá jedna epizóda je vlastne veľké dobrodružstvo, a vy mu veríte. Knižku som začala čítať sama na rodinnom výlete, a chytila ma tak, že som sa zabudla v izbe – neklamný znak dobrej detskej knihy.

Kniha je krásna na dotyk, vytlačená na pevnom štruktúrovanom papieri. Plus jemné ceruzkové ilustrácie – neobyvklé, no naozaj pôsobivé.

Varovanie: časový sled je trochu rozdrobený, (hlavne v úvodnej časti: tri skoky od jesene do leta), s čím menšie deti môžu trochu zápasiť. Naša slečna štvorročná nás rada počúva, no miestami bola trochu popletená, že teda kam jej ušla taká veľká časť. Takisto škoda prirýchleho konca – príbeh končí spolu s koncom leta, i keď začínal ešte na jeseň a k letu sa prepracovával len pomaly.

Vybaviť to ráno

Zistila som, že ak teraz v lete nevybavím čítanie počas raňajok, cez deň to pôjde ťažko. Všetci sme ulepení, unavení a uvarení. Omnoho ťažšie sa mi dodržiava rutina (mama z domu pracujúca, pyžamo do pol jedenástej), a keď práve obedujeme melón, lebo šesťdesiatdva stupňov vonku, mám v sebe minimum pevnej vôle. O to viac som náchylná zapínať čosi na pozeranie.

A zistila som podobne, že ak nemám vopred pripravené somarinky na kreslenie/strihanie/lepenie, o to VIAC som náchylná zapínať čosi na pozeranie.

Nuž a preto sme si stiahli z Brány k dětem ich výborný zoznam letných zážitkov, a dnes ráno mohutne plánovali. Aha!

Toto bol týždeň letný. Majte sa dobre a nezabudnite brať so sebou knižky na cesty. Do leta!

Milujte časopisy! Sú na nezaplatenie! Dnes píše Dana, mamina malej Zarky.

Naša malá čitateľka Zarka má teraz 1 rok. V knihách a časopisoch si listuje od rána do večera. Mám z toho obrovskú radosť.

Časopisy máme položené na stolíku v obývačke, tak sa k nim dostala prirodzene a zbožňuje si v nich listovať. Má úžasne natrénovanú jemnú motoriku a listuje si stranu po strane. V obývačke ju vždy nájdem pri časopisoch. Až je mi to ľúto, lebo milujem časopisy ešte keď voňajú novotu. No kým sa ku nim dostanem ja tak sú dokrčené a zamazané od jedla. :)

Samozrejme sú vynikajúce aj na upútanie pozornost počas jedla, pretože Zarka spapá viac, keď si „číta.“

Časopisy sú výborný nástroj na hranie sa s písmenkami. Totiž dietko mnohokrát vidí, že vy sami sa od nich neviete odtrhnúť. (To moje svojho času raz vylialo päťlitrovú fľašu oleja, pretože mamina si práve doniesla domov nové Apetito, ehm.) Čosi zaujímavé v nich určite musí byť! Tak po vás bude opakovať.

No a čo sa učí? Začneme tým, že otáčať strany, presne ako píše Dana. A k tomu otáčať ich správnym smerom a postupovať dovnútra. Viete aké je toto nárocné pre budúceho čitateľa?

Okrem toho učí, že všetky riadky – ktoré v časopisoch zvyknú byť všelijako sádzané a zaujímavo graficky riešené – zodpovedajú slovám, ktoré vravíme, keď čítame. Učí sa, že medzi slovami na papieri a slovami, ktoré počuje je spojenie. Keď mama číta (hoci len názvy článkov či slová v reklame), díva sa na tie srandovné riadky a nie na obrázky.

Vaše dieťa sa učí, že slová na papieri majú význam, že sú usporiadané celkom špeciálnym spôsobom a že tam platia nejaké pravidlá. Sledujte svoje decká medzi tretím a piatym rokom, vtedy totiž napredujú extrarýchlosťou – skúste im ukázať bodku na konci vety alebo veľké písmeno na začiatku. Hneď to pochopia. Toto všetko sú náročné čitateľské zručnosti a vy práve pripravujete svoje dieťa na Oxford.

Časopismi prebúdzate citlivosť voči písmenkám. Apetito si nosíte domov dvanásťkrát v roku (a ktorý rok to bude? Tretí?) Skúste, či vám ukáže, ktoré všetky časopisy v kope majú podobné písmeno v názvoch. Alebo či zistí, ktoré sú Apetito a ktoré Mamina.

Najlepšia vec: že písaný text je má kadejaké funkcie. Je užitočný! Pomáha nám! Veď len ten tvarohový dezert alebo pečené rebierko! Mama nakukne do časopisu, vyberie múku a položí na váhu. Znovu nakukne, doplní to niečim iným sypkým. Znovu nakukne a teraz mieša. Inokedy sa pozrie na tabuľku na ulici a odbočí do správnej uličky. A inokedy nazrie do menu a objedná tie najlepšie palacinky. Tak príde čas, keď dietko pochopí, že úplne rovnako nám vedia pomôcť aj knihy s príbehmi a nie s receptami.

Všetky tieto vymenované veci sú súčasťou tzv.print awareness, teda uvedomovania si tlačeného textu. To je základným predpokladom toho, že potomok raz bude vedieť čítať, a pravdepodobne skôr než neskôr. A veda vraví, že čím skôr to bude, tým lepšie budú jeho výsledky vo vzdelávaní. Ňu-ňu!

Ale aby bolo jasné, Zarka dostáva aj porcie kvalitnej detskej literatúry. Podľa maminých slov ju hltá od malička.

Od cca 6 mesiacov si čítame každý deň a hneď od začiatku ju to zaujalo. Sama sa vracia ku knihám počas celého dňa. Knihy má dostupné v izbičke atak, aby na ne dočiahla. Máme aj kútik na čítanie kde si sadneme či už my alebo starí rodičia a čítame si krátke rozprávky. Zarka si to vyžaduje aj počas hrania a sama nás ťahá ku knihám.

V podstate, keď to zhrniem, žiadna hračka ju nezaujme natoľko, aby pri nej trávila toľko času ako pri knihe. Veľakrát si sedí sama a ja ju potajme pozorujem, ako si pri knihe sama rozpráva.

Na záver: je jasné, že časopismi nenahradíme dobrú knihu. Ale ako píšem v úvode, je to veľmi užitočný nástroj. Akurát sa uistite, že na každej tretej strane nie je premaľovaná teta s váhou 43kilogramov a obvodom pásu 17centimetrov. Aj to sú veci, ktoré naše deti vnímajú.