Úvodná poznámka: nebudeme vás posielať do obchodov a nútiť kupovať toho ešte viac. 
Máme namiesto toho zopár lepších (a overených) nápadov. 
I keď zároveň priznávam, že túto tradíciu u nás doma opakujeme šiesty rok, 
a je z roka na rok jednoduchšia.

Vianoce idú a s nimi darčeky, vôňa perníka a sacharidové horúčky. A tiež lacné čokoládové adventné kalendáriky, ktoré mnohokrát čokoládu nevideli ani po ceste vlakom na miesto dodania. Počuli o nej, to áno, v legendách, ktoré im mamy cukrovinky rozprávajú na Vianoce.
Ale to je všetko.

Lepší nápad pre vás máme – zabaľte deckám do kalendárika knižky. No dobre, prihoďte aj cukrovinku, salónku alebo somarinku, ale zabaľte im knižočky. A zadržte – kým vás vydesím ďalšou povinnosťou, ktorej sa vraj máte ako superrodič venovať – zadržte. Zadržte a vyčkajte. Vieme ako na to, veď aj my máme doma detí dosť a po šiestej večer ešte asi trikrát viac.

Knižný adventný kalendár NEznamená, že máte kupovať 23 nových kníh.

Vašim cieľom nebude deti knihami udláviť. Vašim cieľom je nájsť spôsob ako spomaľovať, ako počas hektického decembra nájsť každý večer jednu normálnu chvíľku, ktorú strávite spolu.

Čo je dôležité – treba si na to  nájsť spôsob, ktorý sa hodí vašej, jedine vašej, vašej špecifickej jedinej a neopakovateľnej rodinke. Ak máte iba jedno dieťa, môže to ísť podstatne jednoduchšie než s dvojčatami. A bude to zase iné v rodine, kde sa malé deti miešajú s dospievajúcimi alebo tam, kde je iba jeden rodič.

Tak pozrite tieto tipy a vyskúšajte čo sa hodí vám:

1. Každé čítanie nech automaticky znamená aj kakavko a stískačku. Špeciálne ak sa doma u vás zatiaľ nečítalo, na knižky deti len tak nenachytáte. Kakavko a relax už majú väčšie šance, kniha sa popri nich stratí. :)
2. Do kalendára stačí vložiť knižku sem-tam. Aj to sa počíta. Lepšie menej kníh sem-tam na ozvláštnenie kalendára než žiadna (toto bol zámer u nás doma počas prvého roka knižného kalendára). Alebo si ich nechajte len na posledné tri/štyri/päť dní pred Vianocami. Alebo PO nich! (Ak poriadne neviete čo s deťmi čítať, pretože sa o tento zvyk iba snažíte, pýtajte sa, odporučíme veci pre nečítavcov.)
3. Možno stačí (hlavne pri väčších deťoch) knižka iba jedna, pričom do kalendára vkladajte iba lístočky s označením kapitol, ktoré sa v daný večer budú čítať. Ak je to už naozaj veľký samostatný čitateľ a nechce vás pri sebe, môžete čítať jednu knihu každý vo vlastnom čase a potom sa o tom len zhovárať (tak to robia u Mrkvičkovcov, ako Tibor Hujdič prezradil).
4. Netreba kupovať. Prehľadajte, čo už máte doma. Prečo by nemohli v kalendári byť aj knihy, ktoré ste už dlhší čas nevytiahli? Deťom toto naozaj prekážať nebude – ide im o čas s nami.
5. Rovnako môžete kadečo napožičať z knižnice.
6. Môžete sa rozhodnúť kalendárik točiť okolo jednej témy: Vianoce, zima, zimné športy. Pečenie. Alebo akváriové rybičky, antistresové omaľovanky či vaše obľúbené knihy z detstva. My sme sa svojho času pokúsili o vianočnú tému. Avšak napriek veľkej snahe (takej veľkej, že z toho maminka v noci nespávala) to naše deti veľmi neocenili. Nečudo, jedno z nich malo menej než dva roky, nevedelo poriadne ani čo s vianočným stromčekom. Odvtedy energiu investujeme do pohody, nie kalendárika.
7. Môžete sa rozhodnúť nechať tému tak a jednoducho tam v rozumnom množstve a intervaloch naklásť knižky, ktoré ste počas roka naškrečkovali.
8. Alebo to celé vyriešte Vianočným mystériom. Vianočné mystérium je jedna neuveriteľná, naozaj popletená a čudná, čudne-krásna kniha od autora Sofiinho sveta. Na každý deň máte práve jednu kapitolu, a tak ďalej až do Štedrého večera. Je fantasticky ilustrovaná, a obrázkové obzeračky zvládne už aj päťročník. Kapitoly v nej sú však pomerne dlhé a textovo je celkom náročná, takže si vyžaduje sústredenejšieho a trpezlivejšieho čitateľa (i keď predčítať, následne vysvetľovať a spoločne zhŕňať môžete už aj šesť-sedem ročníkom). Na samostatné čítanie… — ech, my neodporúčame samostatné čítanie Vianočného mystéria. My odporúčame spoločné čítanie pri večeri. Tuto o ňom viac, aha.

A teraz, kam s tým?

• Nuž, kde už nájdete miesto. Napríklad do fúrika s nimi.

• Pod stromček, ak ho staviate skôr než 23. decembra. (My áno, milujeme vianočný stromček. Staviame ho prakticky v prvý deň, keď sa začína predaj.)

• Na policu, ak na to máte miesto.

• Schovajte ich niekam, a do kalendárika len šupsnite mapu alebo indície. Náš 4-ročný syn každé ráno so sklamaním vyťahoval gumených medvedíkov. „A mapa nebude?,“ pýtal sa.

• A čo poviete na vianočný rebrík?

Najdôležitejšia pripomienka zo všetkých:

Nebláznite. Vážne. Ani najkrajší a najvypiplanejší adventný kalendárik nevyváži nervóznu a nevyspatú mater, ktorá je úplnou zhodou náhod aj perfekcionistka (moje horké poučenie). Keď si budete určovať priority, dumajte nad tým čo chcete, aby si vaše deti pamätali. Má to byť schovka a hľadanie pokladov? Alebo pokrikovanie či opatrné vyhýbanie sa vystresovanej mame?

Žiaden superhrdina ešte svet bez raňajok nezachránil. Takže keď je vo vašom živote práve teraz čas iba na to, aby ste toho robili nedokonalo a k tomu pomalšie, robíte to dobre.

___
Pozývam vás do našej Pin nástenky, ktorá sa venuje práve vianočným nápadom. Opatrne s ňou, nie aby ste sa vrhali do temných vôd dokonalých šibnutých rodičov. Má byť iba inšpiráciou!
Sledujte na Pintereste nástenku Vianočné dumky, adventné kalendáre s knihami a podobne pinnera čítajme si.

Ste na Pintereste? Napíšte nám správu tam alebo na FB a my vás radi pridáme medzi prispievateľov do ktorejkoľvek nástenky.

___

Link na tie prepekné číselné tabuľky na odratávanie. Ale sľúbte si, že zachováte zdravý rozum.

Vianoce sa blížia. Všetko okolo sa začína zrýchľovať – aj keď desať bodov všetkým obchodným reťazcom, že je koniec októbra a ešte stále nikde nepočuť White Christmas (iba ak u nás doma).

Spolu s Dagmar z Farebných prstov sme pre vás vymysleli čosi čo vám pomôže spomaľovať.

Obe sme mamy malých detí a máme menej času než by sme chceli. O to viac by sme chceli čas s nimi tráviť aspoň trochu zmysluplne – ja som navyše aj mater bez štipky výtvarného talentu, a aby som nakreslila žirafu, musím si pozrieť Matýska a Jáju.

Chceme vás povzbudiť, aby ste spolu s nami začali hľadať čas na krátke chvíle, počas ktorých s deťmi spolu niečo vytvoríte. A aj keď na konci možno budete mať v rukách iba papierovú somarinku (a vyliate farby všade vôkol), medzi vami budú nové veci. Viac spomienok. Lepší rodič a spokojnejšie dieťa.  

Nemáte talent? Super, vy ste naša cieľovka! Stačí vám odhodlanie a jedna Dagmar, ktorá všetko pripravila za vás. Čítajte ďalej.

Dagmar pre vás pripravila Tvorivú výzvu: od 7. 11. do 11. 11. 2016 máte na každý deň pre vás a deti jednoduchú aktivitu. Nepotrebujete žiadne skúsenosti s umením a pokojne buďte aj úplné drevo. 

Viac informácií a prihlasovanie nájdete na blogu Farebné prsty.

Ako na to? 5 základných pravidiel

Pravidlo č. 1: Proces, nie produkt

Zabudnite na pekné štylizované fotky „detskej tvorby.“ S tým, čo doma vznikne sa nemusíte s nikým porovnávať. Dôležité je, že si to užijete a zabavíte sa pri tom. Uprednostnite pritom aktivity, pri ktorých môže dieťa voľne tvoriť. Projekty, pri ktorých musíte nad dieťaťom stáť a usmerňovať ho, kde má čo prilepiť a ako má vyfarbovať, si nechajte na moment, keď budete mať na ne naozaj chuť. 

Deň má iba 24 hodín. My matky dobre vieme, že aj keby sme sa potrhali, jednoducho nestihneme všetko, čo sa od nás očakáva. Dovoľme si odložiť na chvíľu všetko nabok a užiť si pokojný tvorivý moment s deťmi. To je predsa to, na čom v živote záleží. Navyše hocijaká tvorivá činnosť znižuje hladinu stresu, aj keď nie sme bohvieakí umelci.

Pravidlo č. 2: Každý deň trošku

Začnite jednoduchými projektmi na pár minút, po malých kúskoch. Základ je v pravidelnosti a vo vytrvalosti. Keď sa čas a priestor na tvorenie stane pravidelnou súčasťou vašich dní, začnú sa u vás diať veľké veci.

Nemusíte si tvorenie odkladať na víkendy. Pár minút si pravidelne nájdete aj cez týždeň. Ak urobíte každý deň malý kúsok, časom si zvyknete a trúfnete si aj na väčšie výzvy.

Pravidlo č. 3: Neprežeňte to

Keď ste s deťmi doteraz doma netvorili, nechcite dobehnúť všetko naraz. Začnite zvoľna, aby si na nový prvok vášho dňa zvykli nielen deti, ale hlavne vy sami. Nebuďte na seba príliš tvrdí. Vyberte si tie najjednoduchšie projekty a pokojne opakujte dookola to, čo vás baví. Tvorte s ľahkosťou, netlačte na pílu. Vydržíte pri tom dlhodobo jedine vtedy, ak vás to bude baviť a prinesie vám to niečo pozitívne do života.

Pravidlo č. 4: Zabudnite

Mnohí z nás vyrastali v dobe umenia socialistického realizmu. Výtvarná výchova bývala otrasná a často dosiahla presný opak toho, čo mala: zanechala v nás traumu, že sme grambľaví a nemáme talent. Prezradím vám tajomstvo. Môžete byť grambľaví, nemusíte mať talent, a predsa si môžete tvorenie užívať. Tvorte (a tancujte) ako keby sa nikto nepozeral. Deti to pochytia od vás.

Pravidlo či. 5: Cvičenie robí majstrov

S tvorením je to tak trochu ako s behaním. Najdôležitejší moment na celom behaní je obuť si bežecké tenisky a vyjsť pred dom. Aj keby ste mali blok obehnúť iba päťkrát. Akonáhle sa začnú vyplavovať endorfíny, domov sa nevrátite. S tvorením je to podobné. Keď bude vonku materiál a deti budú aspoň trochu v stave tvoriť, vyhrali ste.

Čo budete potrebovať

Na začiatok nemusíte vykradúť banku. Určite ale budete potrebovať:

• jednu dobrú sadu ceruziek, ktoré budete udržiavať ostré
• kvalitné detské nožnice 
• vyprateľné lepidlo
• papierovú lepiacu pásku (deti sa s ňou naučia samy pracovať skôr ako s igelitovou a dá sa odstrániť bez stôp. Krásna je washi páska, ekonomická zasa maliarska krycia páska)
• rôzne druhy papiera: výkres, kancelársky papier, farebné papiere, akvarelový papier
• kvalitné vodovky
• farby
• štetce
• modelovaciu hmotu
• a určite nezabudnite tácku (alebo plech na pečenie), maliarsku zásterku a gumený obrus

Ak venujete trochu energie príprave, tieto základné pomôcky v kombinácii s pár recyklovanými materiálmi vám vystačia na množstvo rôznorodých projektov. Ak však v papiernictve zbadáte niečo zaujímavé, neváhajte. Pokojne využite aj hotové sady na tvorenie.

Potrebujete aj jeden dobrý samooblužný stôl

Na to, aby deti tvorili, potrebujú priestor, aj keď by to mal byť len kuchynský stôl. Ešte lepšie je mať vyčlenenú špeciálnu zónu na kreativitu, umenie, pokusy a majstrovanie – ale na začiatok sa tým netrápte. Keď deti pochytí chuť tvoriť, mali by mať na dosah ruky všetky potrebné materiály a nástroje.

Základnou vlastnosťou dobrého priestoru pre tvorbu je, že by sa v ňom deti mali vedieť samy obslúžiť. Mali by mať možnosť zhmotniť svoje vlastné predstavy. Mali by dostať slobodu, aby mohli testovať a krok po kroku uskutočňovať svoje veľké nápady. Samozrejme by tiež mali vedieť, kde všetko nájdu a kam to môžu odložiť, keď dokončia ďalší zo svojich projektov.

Kedy si nájsť čas

Času naozaj netreba veľa. Mne najviac vyhovuje urobiť si s dcérou krátku tvorivú session ako úvod nášho spoločného času. Po príchode zo škôlky sa jej aj sebe postarám o základné pohodlie. Kým sa začne kolotoč povinností, na štvrť hodinku si s ňou sadnem a niečo si vytvoríme. Pekne sa na seba naladíme a dozviem sa, čo sa celý deň dialo. Niekedy sa z toho stane hodina a ona si veselo vyrába, kým ja pracujem v domácnosti.

Pozvania tvoriť

Pozvanie tvoriť som už rozoberala aj na svojom blogu: je to najľahší spôsob, ako deti inšpirovať k niečomu novému, no zároveň na to nemrhať časom. Za pár minút nachystáte deťom lákavú a premyslenú kombináciu materiálov.

Kôpka by ich mala inšpirovať k voľnému tvoreniu. Môžete mať dopredu predstavu, ako by deti mali materiály použiť, no netrvajte na svojich očakávaniach a nechajte ich objaviť si to po svojom. Je na nich, aby určili, aký bude výsledok.

Keďže ide o jednoduché kombinácie materiálov, najlepšie urobíte, ak si pozvania nachystáte do zásoby, povedzme na týždeň dopredu. Ak nastane vhodná chvíľa, iba vytiahnete hotové pozvanie zo šuflíka a hotovo. Úplne si vystačíte s pár plastovými nádobkami s prichystanými materiálmi.

Pozor, pozor – novembrová výzva!

Na týždeň od 7. do 11. novembra 2016 Dagmar pripravila parádnu výzvu pre vás a vaše deti. Všetky informácie nájdete na jej webe Farebné prsty a vo FB skupine Klub farebných prstov. 

A tak do spomaľovania, rodičovia – Vianoce sú za rohom!

Tak ja neviem čo je to vo vzduchu, asi september. Podivne nostalgicky bolo v skupine Prečítaného leta, všetci sa tam lúčili, spomínali, dobre im bolo. Alžbeta potom do sveta vypustila taký post, že som sa najprv smiala a potom sa rozplakala.

No ale vážne. Toto sa stane na internetoch, keď na začiatku neopatrne lajknete nejakú tú fotku. Aby som vás varovala: o dva týždne spolu budete vyrábať letný megaprojekt, a to pomedzi deti, ktoré vám budú počas skypovania liezť chrbtoch, kývať na seba zo Slovenska do Čiech, posielať si pohľadnice a všeobecne si to užívať. Ech, čo si to tu navrávam. Nočné skajpovačky s nemenovanou boli jedna z najlepších vecí leta 2016.

Posledný týždeň sme zámerne venovali zmene. Nakoniec, končí leto, nie? A všetky možné naše blogovacie deti nastupovali do škôlok klasických či lesných, dopoludňajších či celodenných. Veronika sa po materskej vracia do práce a Aďa prácu mení (s presne popísaným mixom obáv a nadšenia). Marianne rastie bruško a Alžbete zase chalanisko čo sa narodilo včera a dnes to má šesť mesiacov. Ostatné mamy žijú tak ako sa to práve dá, stále však ostávajú mamami a pomáhajú deťom rásť.

Tento posledný týždeň bol hlavne o výberoch. Klokani sa zamerali na cyklus života a smrti, veľmi dobrá zbierka. Adamkovci sa zase s knižkami pripravovali na škôlku, a rovnako sa na škôlku pripravovali aj Karin a Aďka Bodka. Zdenka má s Mimi škôlku rozbehnutú, a tak sa zamerala na vytŕčanie/nevytŕčanie z davu, čo je teda pre bežné slovenské inštitucionálne škôlkovanie veľmi veľká téma. Nuž a Lenka zakončila vyberanie zmenami počasia a zmenami pri prechode z vidieku do mesta.

Nepriamo, no predsa ruka v ruke ide so škôlkovaním či prváčikovaním ide aj téma toho ako ostať samým sebou (Veronikina kniha Nechcem byť žabou) a jednoznačne téma postupného naberania odvahy (Zuzana a knižka Mizící hmyzíci so série ilustrovanej Evou Chlupíkovou).

My sme pre prvákov vytiahli výborné veršovačky Gabriely Dittelovej zo Štrbavej knižky, čo je vlastne taká prehliadku bežného života prváčika. Zaspávanie do školy, desiata, machule a lastovičky v zošitoch, šalátové knižky, všetko čo potomok počas prvého roka školy dobre spozná.

No ale mojim osobným favoritom pre tento týždeň je The Other Side, kniha o zmene uhla pohľadu. Je to zvláštna kniha, ktorá vás možno trochu zneistí. Pochádza z rúk ilustrátora maďarského pôvodu Istvana Banyaiho, no a v tomto týždni sa jej venoval Pampúch. Nenechajte si to ujsť.

Keď príde na hranie v tomto poslednom prázdninovom týždni, u Zuzany vymenili pozeračky videa za divadlo – a to teda nie je hocaká zmena.  Adamko sa zase učil o jabĺčkach, o tom ako sa z jednej kôstky stane celý strom a z neho zase jablkový kompót.  U Lenky sa húsenička menila na motýľa pomocou cestovín, to musíte vidieť. Veronikine deti si zase vyskúšali príjazd sanitky v hlbokej noci, pretože jednému z nich včielka kompletne zmenila tvár – to už je aké dobrodružstvo! No a Ina zamenila domovinu za centrum Banskej Štiavnice, a týmto postom v hornej časti škály tvorivého zemetrasia defintívne posunula Štiavnicu na prvé miesto našich najbližších destinácií. (Hneď po Barcampe, teda.)

Ani už nie je čo povedať. Všetko povedala Alžbeta vo svojom článku o zmene. Bolo to Prečítané leto ako sme dúfali a pre mňa osobne jedno z najlepších odkedy som mama. Ďakujem všetkým ostatným supermamám, ktoré sa na toto dali nachytať, nevediac do čoho idú, a odrazu museli každý týždeň blogovať, fotiť a inšpirovať. (Na budúci rok to bude ešte zaujímavejšie.)

Ďakujem, a krásnu jeseň!

(Ale čoby, ešte tento krátky dotazník vás poprosíme vyplniť. Vďaka nemu bude Prečítané leto 2017 – lebo bude – o dosť lepšie. A že teda bude. Vďaka.)

Takže naozaj ďakujem, a krásnu jeseň! Samé šťastné prekvapenia prajem.

Takže ôsmy týždeň. Osem týždňov beží naše Prečítané leto, a to znamená, že keď čítate toto zhrnutie, beží už posledný, finálový. Po ňom udrie plnou silou september, začne zase zvoniť, o pol ôsmej sa znovu nebuda dať nastúpiť do autubusu, a vôbec. Listy sa budú červenať. Tento sumár je teda predposledný. A neviem ako u vás, ale mne sa zdá, že už vari aj stačí, zase je čas žiť trochu inak.

Nádielka knižná prebohatá

Tento týždeň sa týkal knižiek, v ktorých sa objaví hudba alebo spev. Objavili sa skutočné skvosty súčasné a aj tie, ktoré nám ešte čítavali naše babičky. Zuzana napríklad povedľa Kašpárka v rohlíku s deťmi listovala aj pôvabným leporelom Běží liška k táboru, ktoré Albatros vydal ešte v roku 1960. Eda zase s deťmi čítala českú legendu Anička a flétnička (ktorá v slovenčine vyšla len toť) a k tomu počúvali Svěráka s Hradištěm.

Zdenka sa zase zamerala na sériu príbehov (zatiaľ štyroch) Strado&Varius o veľkých osobnostiach hudobných dejín (zatiaľ Mozart, Vivaldi alebo Bach) a na niektoré ich diela. Knižky tak robia prostredníctvom nie celkom obyčajnej dvojice: husličiek a starého huslistu, ktorí vlastne prežívajú príbehy spojené s veľkými umelcami.

U Zdenky doma to ale očividne hudobou žije, pretože okrem tohto vypustila ešte článok o knižke Petra Sísa (we love our Peter Sís, very much!) Hrej, Mozarte, hrej. Peter Sís píše tieto životopisy zaujímavých ľudí pre deti ako nikto iný na svete, a to platí aj o Mozartovi. Moja osobná posadnutosť Petrom Sísom spočíva vo fakte, že netvorí tieto knihy so zámerom naučiť deti. On len jednoducho porozpráva a nakreslí: má cit pre rozvíjajúci sa vkus dieťaťa a verí, že dieťa nie je hlúpe. Fakt, že sa potomok čosi naučí je vlastne len taký vedľajší produkt, nie prvotný zámer. Ak chcete, obzrite si ich: okrem Mozarta sa Peter Sís venoval aj Darwinovi a Exupérymu (Pilot a Malý princ je moja srdcová záležitosť), hodia sa približne pre vek od asi 7-8 rokov. Avšak na pozeračky omnoho skôr a aj omoho neskôr – jeho Múr o detstve v totalitárnom Československu kupujem zásadne ako darček mojim dospelým známym.

O Petrovi Sísovi spieva aj Alžbeta v článku o Šťastnom skřítkovi. Tak ako v Mozartovi (alebo v Pilotovi), aj tu vidieť aký cit má autor pre farby, ako premyslene ich dokáže používať a tvoriť nimi atmosféru. Toto je jedna z jeho prvých kníh, a i keď jeho kresba sa medzitým zmenila, jeho používanie farieb je nezameniteľné.

Môj osobný favorit tohto týždňa je ale kniha, na ktorú Zdenka upozornila iba v rámci diskusie vo Facebookovej skupine Prečítaného leta. Ide o knihu The Bear And the Piano o macovi, ktorý zistil, že mu hra na klavíri ide vynikajúco. Stane sa známym, opustí rodný les a väčšinu života prežije v domnienke, že sa doma za to na neho všetci po celý čas hnevajú. Až kým sa nepokúsi vrátiť. A veru, chce to skutočné majstrovstvo vložiť do ilustrácií silnú emóciu bez toho, aby ste to nepresladili. Presne taký je The Bear and the Piano. Ten moment návratu, keď sa maco ocitne na domácej pôde a uvidí ako na neho všetci čakali, vložený do troch ilustrácií, jednej veľkej a dvoch menších, pánabeka, k tomu speje celá knižka. Koľkí z nás žijú v podobných nesprávnych domnienkach a premrhajú celé životy na domnelé krivdy a nešťastia? Záverečné stránky, keď medvedisko s ledabolo rozviazaným motýlikom džezuje rodine sú už len titulky. Juj.

Nádielka hravá prehravá

S krásnymi knihami sa skutočne roztrhlo vrece, a keď príde na hry, je jasné, že trieskačky a pískačky nebudú zaostávať. U Edy vyrástol bubnovací plot. U Adamkov sa hralo na všetko od hrebeňov cez plastové škatuľky až po ryžu. Ina s dievčatami vyrábali gitary a la Picasso, Mimi zase s rodinkou vyrobila špagátový telefón a ním prenášali zvuky-šuchy.

Samozrejme sa hralo s pohármi, to musí byť.

A dva bonusy

No a keby toto všetko ešte nestačilo, tak pribudli ešte dva články akoby vlastnej kategórie. Jedným z nich je Miriam z Osem (alebo dvanásť?) rúk doma, ktorá na tento týždeň pripravila pre deti pieseň a k tomu knižočku. Taká je Miriam: ona všetko vidí cez trochu iné svetlo ako my ostatní. Ich skrine doma. Alebo ich detská. Alebo ich knižnica.

Tým druhým je článok od Dagmar z Farebných prstov. Tá vás zase pozýva tvoriť s deťmi: každý deň trošku, každý deň po troške viesť deti smerom ku tvoreniu a ku aktivite (od telky, tabletu a od pasivity). Najlepšia vec na tom je, že na to stačia asi tak tri minúty prípravy (naozaj kuknite jej článok), a neprekáža ani ak ste na výtvarke mali vždy najmenej podarené výkresy, čo je presne môj prípad. Je možné, že vaše deti budú sprvu prekvapené a vzdajú to po piatich minútach. Ale každý deň trošku je viac ako v sobotu veľa. 

A to je všetko. Hudobný týždeň mal rozprávkový úspech…ale nech sa deje čo sa deje, vláčik sa už hýbe z predposlednej stanice. Ideme do finále.

S istotou môžeme povedať, že týždeň o počasí sa vydaril nad naše očakávania: zabezpečili sme toľko dažďa a vetra (v Košiciach až strhávalo strechy), že na slnko takmer ani nezvýšil čas. Svedčia o tom mnohé komentáre z našej Facebookovej skupiny. Dokonca až do Rakúska siahajú naše vplyvy, pretože Veronika Pizano, ktorá si tam zašla s rodinou na dovolenku mala toho slnka zo všetkých dní presne jeden. Prepáčia, pani! 

Prečítané leto je oficiálne v druhej polovici, a vonku sa aj skôr stmieva. August zvykne byť kekešný čo sa počasia týka, a tak Robo a Edit vyrobili pre vás domácu meteostanicu na stiahnutie a vymaľovanie. V tomto rozmanitom týždni sa teda náramne hodila. Videli sme ju potom na Facebooku v rozličných verziách a srdce nám plesalo, pretože sme vás očividne potešili. U nás doma sa k tejto meteostanici viaže asi osemnásť detí, dve mamy a jeden Čarodejník z krajiny Oz: staršie kreslili, strihali a lepili, mladšie sa hralo s lotom značky Djeco na štyri ročné  obdobia. Všetci kričali a jedli jablká, spolu veľmi príjemný deň s kamošmi.

Počasie v domácej knižnici

V knižkách sa to prejavmi počasia len tak hemžilo. Dúhu deti objavili v Boribonovi (Veronika má doma osobného Boribona!), hurikán samozrejme v Calvinovi a tornádo v spomínanom Čarodejníkovi. Dážď sa vyskytol pri praní Psíka a mačičky. No a asi milión dobrých hier spojených s prírodou a teda aj počasím v 365 aktivitách v prírode, ktoré objavila Zdenka.

Hitom minulého týždňa boli ale jednoznačke Cvrček a mravenci v kombinácii s Blexbolexom. To prvé je klasikou našej detskej literatúry (výrezy Vojtecha Kubašty sú rozprávka sama osebe), to druhé je dnes súčasťou moderného kánonu detskej knihy. Cvrčkovi sa venovali Zuzana, Eda, Marianna aj Lenka, Blexbolexa zase čítali Zdenka s Alžbetou. O Svrčkovi sa ani nemusíme rozprávať, tento titul jednoducho nestarne.

Keď príde na Roční období od Blexbolexa, je zaujímavé, ako veľmi mu deti vedia prísť na chuť napriek tomu, že pre rodiča to na prvý pohľad nemusí byť láska. Faktom však je, že ide o nebyčajnú knihu, ktorá vydrží omnoho viac než jedno prelistovanie.

Alžbeta ešte pridala k počasiu prekrásnu novinku vydavateľtva Baobab, Větrné počasí. V tomto článku beží aj súťaž o spomínanu knihu, tak navštívte, Pampúch má v ňom pre vás jednu hádanko-otázku. A keď sme už pri tom Větrnom počasí, obzrite si aj nedávno vydanú Odkiaľ fúka, ktorá je nesmierne zaujímavá, a vyšla vďaka podpore startovac.cz.

Hry na počasie

Zdenka pri listovaní Blexbolexom zistila, že počasie spojené s vodou jej Mimi priťahuje najviac. Že je to tak? Aj vaše decká pri zmočení ponožiek vyhlásia, že teraz už nič nebráni tomu, aby sa ponorili do mláky po členky? Myslela som si. A tak práve dážď a búrka sa najčastejšie objavovali v tohtotýždňových hrách.
U Iny sa dážď maľoval tušom do vody, a veru prekrásne veci z toho vznikali. Dažďové mračná sa skúšali (okrem kadečoho iného) aj u Marianny na Adamkovom ihrisku. Dagmar zase vyrábala mraky: skutočný – a inak veľmi ľahký – fyzikálny pokus pre decká, z ktorého budú paf.  Jej pokus potom testovala aj Zdenka s Mimi a vyšiel im parádne. Lenka s chlapcami vyrábala dúhu. No a Veronika – na tej upršanej dovolenke v zahraničí – elektrinu. Ide o vedecké zábavné centrum Welios v meste Wels, a ak budete na rakúskej strane, určite zájdite.

Dagmer okrem toho s deťmi vyrábala aj blesky (a dozvedeli sme sa, že veru nevie letovať, čo nám prišlo ako značné sklamanie potom, ako ukázala, že s deťmi štandardne v rámci hier zapája elektrické obvody.) Detaily prezradiť nemôžeme, pretože sú z našej FB skupiny, ale keď sa do nej necháte pozvať, možno sa dozviete.

Na záver toto

Tieto naše skamarátené mamuše robia s deťmi kadečo. Vy možno stíhate menej, možno viac. Ale v žiadnom prípade od vás nechceme súťaženie, porovnávanie a iné jedovaté huby. Snažíme sa vás len povzbudiť byť viac s deťmi a vedieť o tom – bez zvoniaceho telefónu a bez YouTube v pozadí. Eda so svojimi vyrobila okrem iného aj jednoduchý veterník, a pozrite akú radosť to vie vyvolať. Ak je dobré, stačí aj málo, milí rodičovia. Nenechajte si nahovoriť nič iné.

Ďalší týždeň knižky o najlepšom zvieracom priateľovi. Tešíme sa na vás!