K novému roku zákonite patrí nejaký ten sumár, rebríček, nejaké uzavretie toho, čo bolo. Aj my s Alžbetou sme si sadli. Vznikol z toho tento článok. A ak sa v týchto dňoch nachádzate v Žiline, v žilinskom Artfore nájdete špeci poličku s detskými knižkami – a presne podľa nášho článku!

Juj, to sme nečakali. Veru, ani jedna z nás. Sme veľmi vďačné, a je to tiež veľký záväzok. Ďakujeme, že ste s nami!

Január je zvyčajne takým prestupným časom v roku: Nový rok sme už oslávili, no obdobie sviatkov ešte celkom nevyprchalo. Práve preto sa v tomto článku dívame na tie najzaujímavejšie tituly, ktoré sa na našom trhu objavili pre deti do troch rokov. Je to trochu komplikovaná veková skupina: keďže deti v tomto období sa iba učia hovoriť, vydavateľom sa častokrát zdá zbytočné investovať do kvalitného sprievodného textu, a snažia sa miesto toho deti zaujať ilustráciami. Častokrát aj skĺzavajú ku ukričaným a nevkusným knižkám, ktoré sa majú deťom iba “zapáčiť” na prvý pohľad.

A to je veľká škoda, pretože autori ako Eric Carle alebo Petr Horáček už dávno dokázali, že  knižka pre najmenšie deti môže byť hravá, ľúbivá, no pritom nemusí skĺzavať do priemernosti. Veď si len skúste s vašim drobcom čítať Nenásytnú húseničku a potom leporelo s medveďom a Mášou. Po úvodnom nadšení z Maše sa jednoznačne bude vracať k Húseničke, pretože tá sa s ním rozpráva ako so skutočným čitateľom – hoci on má iba necelý rok.

Nuž a zvyšok nájdete na Eduworld.sk. Klikajte tuto! 

Mohlo by sa zdať, že hovoriť s deťmi o slobode je strata času, že ešte tomu nebudú rozumieť. Pravdou ale je, že ak máte v rukách dobrú knihu, nie je to celkom tak. Dieťa nemusí chápať slová ako totalita, fašizmus alebo hoci obyčajná kontrola. Ale bude sa vzpriečať, ak ho budete nútiť kresliť jeho domčeky vašou farbou – to teda nie.

Ananás je hnedý, nie žltý, tvrdil mi raz môj syn. Ja som nesúhlasila. On sa postupne tak nazlostil, že žltú farbu potom celý týždeň odmietal používať. Vraj si vymýšľam, a on vymyslenou farbou ananásu maľovať nebude. Na Vianoce – o pár mesiacov po ananásovom incidente – si ma posadil k stolu, ukázal na ananás, a vraví, Vidíš, mami? Nepopletieš ma. Hnedý je.

Toto je našich päť úžasných kníh o neslobode podľa veku vašich detí. Do toho, rodičovia. Je to jeden z najväčších darov.

1. 1 až 3 roky (a viac): Eric Carle, The Artist Who Painted a Blue Horse

Modrý kôň je obraz, ktorý bol v Nemecku v čase, keď tam žil Eric Carle zakázaný. Ako vysvetľuje na poslednej strane, prvýkrát ho videl ako dvanásťročný: ukázal mu ho potajomky učiteľ, ktorý v ňom videl veľký talent. Ten obraz v ňom ostal, až kým sa nestal známym autorom detských kníh a nevytvoril toto.

Táto knižka (a formát A4 jej veľmi pristane) obracia naopak všetko čo naši maľuchovia vedia o zvieratách. Môžete mať zeleného leva? Fialovú líšku? Bodkovaného somárika? Modrého koníka? Môžete. Veď aj sneh občas vyzerá byť čierny a občas modrý. Zelená má milión odtieňov. Niekomu kečup chutí a inému nie. Niekto má rád Nohavicu a niekto zase Johnnyho Casha. A vďaka rozdielom medzi sebou môžeme rásť.

Pre nás táto kniha ukončila veľkú frustráciu môjho syna z kreslenia. Nechcel kresliť ak len nevedel zvieratko okopírovať z iného obrázka, čo sa mu ako štvorročnému samozrejme darilo len málo. Až tu pochopil, že má v rukách voľnosť, že môže tvoriť. A to je základ slobody.

2. 4 až 10 (a viac): Ľubomír Feldek, Zelené jelene

Naozaj, deti tento príbeh zvládnu. Tým menším možno bude treba niektoré pasáže zjednodušovať (tak ako to robíte s Mimi a Lízou, ktorú váš trojročník nevie pustiť z rúk, aj keď ničomu nerozumie) a niektoré básničky preskočiť, ale nespravodlivosť v príbehu ich nazlostí a koniec zase nadchne.

Zelené jelene sú vlastne veľmi vtipným – a veľmi slovenským – príbehom o básnikovi a maliarovi, ktorí spolu začnú umelecky kooperovať. (Keď sa ľudia spájajú, dejú sa veci.) Po dramatickom úspechu si ich povšimne aj vladár Aladár a príde na výstavu. Strašná škoda, že ho fotograf zle odfotí, totiž, ako to už u vladárov Aladárov býva, Aladár je vladár vzťahovačný a paranoidný a umelcov uvrhne do väzenia. Stane sa tak pekne po slovensky: vystúpia z vlaku a obstane ich čata ozbrojencov. Odrazu sú v cele a na večeru majú vajce. A keď doplačú, vytiahnu z vrecák náčinie a znovu idú maľovať, aj keď nemajú koho maľovaním potešiť. Koniec vám neprezradím, ale mňa dojme vždy znova.

Ľubomír Feldek zakódoval do Jeleňov všetko, čo teraz vieme o totalite, ale naše decká nepotrebujú rozumieť veľkému slovu totalita. Stačí im vedieť, že sú (či boli) krajiny s vladármi Aladármi, a že na to doplácajú ľudia, ktorí chcú tvoriť krásne veci. To nie je svet, v ktorom chceme žiť.

Kniha je vypredaná, takže ju nájdete v knižniciach a antikvariátoch.

3. 6 až 14 rokov (a viac): Peter Sís, Múr 

V tejto knižke budete s menšími deťmi niektoré odseky preskakovať, no keďže väčšina knihy je čierno-biela a odrazu sa zjaví plnofarebný obraz, deti jej rozumejú tak nejako intuitívne. Múr je o detstve Petra Sísa v krajine za hrubým múrom, teda vlastne o detstve väčšiny z nás. „Mami, prečo je všade rovnaká červená?“ „Mami, prečo tento ujko počúva z iného bytu, o čom sa oni rozprávajú?“ „Mami, prečo tento ujko maľuje ten farebný obraz v pivnici?“ „Mami, kam ich berú tí policajti?“ Peter Sís rozpráva cez ilustrácie a je to intenzívny zážitok – s textom a aj bez neho.

Ak ste v totalite vyrastali, listovanie touto knihou vo vás celkom dobre môže vzbudiť všelijaké pocity. Minulý rok som ju venovala na Vianoce môjmu takmer 70-ročnému otcovi. Pri stromčeku si ju len prelistoval, no neskôr si ju podrobne prečítal a zistil, že mi musí zavolať. „Pozrel som, bolo to zvláštne. Bolo to dobré. Tak to bolo,“ povedal. Čo je asi aj najpresnejšia výpoveď.

K tejto knihe môžete doložiť ešte Vojnu, ktorá zmenila Rondo. Je to rovnako intenzívna ilustrovaná výpoveď, no v tomto prípade o vojne a na prvý pohľad pôsobí ako rozprávka. Viac o nej sa dozviete napríklad u Miriam na Osem rúk doma alebo tu medzi knihami.

4. 10 až 14 rokov (a viac): Sid Jacobson a Ernie Colón, anne franková – komixový životopis

anne franková je už titul pre samostatného čitateľa, ale určite ho nenechávajte čítať si to samostatne. Tá komixová podoba príbehu o známom židovskom dievčati je skutočne efektná a myslím, že s dospievajúcimi naozaj dobre komunikuje. Vyšla len v češtine vďaka Paseke, no práve pri takýchto knihách blahorečím faktu, že som vyrastala v dvojjazyčnom štáte bez nejakého „učenia sa“ češtine. Vystavujte svoje decká češtine/angličtine/maďarčine naozaj od nízkeho veku. Vďaka tomu zvládnu aj náročnejšie knihy neskôr prakticky bez problémov. Nie, nebude im to ovplyvňovať slovenčinu (nie do miery do akej si myslíte, to je ale na iný článok).

Tento komix vkladá Annin príbeh do väčších historických súvislostí. Začína Nemeckom, do ktorého sa Anna ešte len šla narodiť a jej príbeh sa vyvíja súčasne s príbehom mladého Hitlera, ktorý sa v tom čase dostával k slovu. Od šťastných a optimistických prvých stránok, v ktorých sa narodí bábätko ako znak nádeje sa kniha presunie až k statiam z koncentračného tábora. Práve v nich je to komixové médium mimoriadne efektné – bez emócií a úplne až na kosť. Záver knihy ale patrí Anninmu otcovi Ottovi, ktorý koncentrák prežil a do rúk dostal denník svojej mŕtvej dcéry. Dostať jej príbeh do sveta bol vlastne spôsob akým sa s tragédiou a krivdou vyrovnať.

Niet čo dodať. Toto je príbeh, na ktorom naše deti potrebujú vyrastať a opakovane ho tráviť – ale potrebujú pri tom rodičov. Asi to nie je kniha, ktorú si chcete čítať raz do mesiaca, no je to určite téma, ktorú je potrebné otvárať.

Ku komixu o anne frankovej môžete priložiť ešte Dítě s hvězdičkou (Albatros 2012). Ide o príbeh dievčatka schovaného do skrine, ktorého rodičia boli odvedení, takisto v komixovej podobe, no určený ešte menším deťom (cca 7-8rokov). Opäť v češtine. Viac sa dozviete tuto alebo ešte aj tuto.

5. Od 10 rokov vyššie: Timothée de Fombelle, Tobiáš Lollness I., II. 

Tobiáš Lollness je čisté, nefalšované dobrodružstvo – ale temné. Kniha sa začína tým ako desaťročného chlapca v noci prenasleduje horda veľkých silných chlapov, ktorí už majú jeho rodičov. Zhruba do prvej štvrtiny vlastne ani neviete čo sa to deje, ale faktom je, že Tobiáš strávi tri roky života na úteku. Malý chalan, mal by chodiť do školy a obzerať dievčatá. On si zachraňuje život. Na vetve, pretože jeho národ má menej než milimeter. V zriedkavých chvíľkach šťastia sa kúpe v obrovskom jazere – v kvapke vody na liste stromu. Lienky sú predátorom. Modlivky ani nespomínajme.

Ako sa postupne ukáže, celým príbehom prechádza Jo Mitch, sprostý a násilnícky chlap, ktorý sa kombináciou peňazí, propagandy a hrubej sily stane vládcom celého stromu a keď má všetko pod palcom, začne rabovať. Všetko ostatné poznáte: ľudia so vzdelaním skončia vo väzení a na nútených prácach, základnou jednotkou štátu sa stanú policajné jednotky tupých a silných chlapíkov a každý prestane hovoriť s každým pretože každý na každého donáša. Miestami ma to čítanie až bolelo: toto je vlastne kniha o nástupe moci k moci. Bez ohľadu na trošku americký koniec by ju mal mať prečítanú každý miestny pubertiak (mimochodom, bude ho fakt baviť, je neodložiteľná). Moc sa treba učiť rozoznávať už v zárodkoch.

Znovu v češtine, vydal ju Baobab. (Ak máte doma úplne minidietko, vážne mu kúpte pod stromček Počítání – je to fenomenálna knižočka a zároveň sa ňou ľahučko budete učiť češtine.) Ak máte doma desať- a viacročného fanúšika fantasy, toto zje na posedenie. Zakúpiť viete tuto.

K Tobiášovi si môžete priložiť ešte Darcu, fantastickú dystópiu o svete, v ktorom boli pre istotu odstránené emócie, rodinné zväzky a zodpovednosť, čím sa dosiahlo svetové blaho. A vlastne aj piateho Harryho Pottera (Fénixov rád); všimli ste si, že Dolores Umbridgeová je stelesnením totality?

Všetkých týchto päť (sedem) kníh má spoločnú ľudskosť a odvahu. Všade v nich sa objavia hajzlíci a povedľa nich hrdinovia, pretože taký je tento náš svet. Tým, že s deťmi tieto príbehy prežívame, učíme ich, ktorý je ktorý a kým chceme byť.

Odvahu, rodičia, do ťažkých príbehov.

Máme za sebou prvý týždeň septembra, a je celkom dobre možné, že máte za sebou prvé pokusy privykania na škôlku. Možno to u vás prebieha hladko – pravdepodobnejšie však je, že to bude prebiehať ťažšie.

Ech, adaptácia je náročná. Nakoniec, odchod do škôlky znamená, že dieťa je väčšinu dňa bez nás, závislé na pani učiteľke, ktorú zatiaľ nepozná, a k tomu sa musí o jej pozornosť deliť s ďalšími deťmi. To je situácia, ktorej by sa rada vyhla aj väčšina dospelých.

Viete však, že čítanie s dieťaťom vám môže pomôcť? Vo svete sa totiž čítanie používa aj ako súčasť terapie pri mnohých problémoch: pri depresii, pri deťoch, ktoré nezvládajú hnev, pri deťoch ako obetiach násilia, alebo pri oneskorení vývinu. Je teda šanca, že čítanie môže trochu pomôcť aj vám.

Tento článok sa v žiadnom prípade nesnaží o magické riešenia. U nás doma napríklad sa vlastne na škôlku čakalo vcelku dlho: čítanie-nečítanie, po prvom pokuse (mladá pani 3 a pán vedúci 5 rokov) sme to veľmi rýchlo vzdali a dievčatko sa nám ešte celkom dlho potom strhávalo a kričalo zo sna. Až na druhý pokus v tomto roku (4 a 6) to prebieha relatívne ľahko, bez plaču a s tešením sa. No teraz sme v malinkej skupine detí a vo veľmi tichom prostredí.

Pre všetky škôlkoveci vám hlboko odporúčam prečítať si tento rozhovor s detskou psychologičkou. 

Každé dieťa je iné a inak prejavuje svoje emócie. Sú deti, pri ktorých je aj párdňový plač prejavom hlbokej traumy a strachu z opustenia a sú deti, u ktorých plač po čase prejde do zvyku a nie je sprevádzaný tak hlbokými emóciami. Rodičia by sa rozhodne nemali riadiť radami, ktoré vyplývajú z porovnávania ich dieťaťa s inými deťmi a mali by citlivo vnímať, čo dieťa plačom signalizuje a zvážiť nakoľko a či vôbec je vhodné tak výrazný emocionálny prejav bagatelizovať vetou že „každé dieťa si predsa spočiatku poplače“.

Čítanie je gumidžús

Či sa rozhodnete pre škôlkovanie alebo – ak vám to situácia umožňuje – ostanete s dieťaťom ešte doma, všetko môže výrazne ovplyvniť ranné a večerné čítanie. Dokonca aj keď škôlku milujete, treba hľadať spôsoby ako dobehnúť čas, keď je pre potomka autoritou niekto úplne iný. Bez čítania je to všetko podstatne zložitejšie než s čítaním. Toto dokazujú viaceré výskumy. Ale prečo je to tak?

Čítanie dieťaťu znamená, že sa na neho absolútne sústredíte. Má vašu úplnú pozornosť. 

1. Dieťa tak opätovne zažíva vašu podporu, a to napriek tomu, že musí tráviť mnoho času ďaleko od vás.
2. Cíti, že je pre vás stále dôležité a jedinečné.
3. Je ochotnejšie otvoriť sa vám…
4. …a preto sa navzájom k sebe dokážete priblížiť.
5. Po náročnom dni alebo pred náročným dňom umožní dieťaťu sústrediť sa na jeden stabilný bod.
6. Výber vhodnej knihy môže deťom pomôcť s jeho problémami (tzv. reading therapy alebo bibliotherapy). Vám zase umožní nahliadnuť do jeho vnútra a lepšie mu rozumieť.
7. Čítanie má relaxačný účinok (ďaleko výraznejší než počúvanie hudby, prechádzka, šálka čaju alebo ehm ehm, počítačové hry).

Aké knihy si čítať?

Tie, ktoré si vaše dieťa obľúbilo. No skúste priložiť aj knižku o riešení problému alebo o zmene. Áno, kníh o škôlke je na trhu asi tak milión – ich slabou stránkou však je, že väčšinu času sa sústredia iba na dianie v škôlke. Teda na spev, hru, obed, šmýkalku a podobne. Emóciám sa nevenujú vôbec. Nespomínajú ani krik, ktorý tam môže byť, bitkárov spolužiakov, a už vôbec nehovoria o tom, ako veľmi deťom môže chýbať mama. O oddelení od rodiča sa na trhu knižka nenájde, a  to by sa práve hodilo. Hodil by sa príbeh, s ktorým sa dieťa vie stotožniť, no ktorý zároveň nie je príliš idealistický.

Ak spracúvate škôlku (alebo vlastne akúkoľvek veľkú zmenu), dajte počas čítania omnoho väčší priestor rozhovoru o príbehu a postavách. Tým deťom otvoríte dvere, do ktorých môžu za vami vojsť.

Tri tipy na privykacie knižky

1. Na trhu nájdete knižku vydavateľstva Paseka o strachu z tmy Vlk a tma. Je to vydarená kniha s naozaj bláznivými šťavnatými ilustráciami, ktorá sa venuje strachu z tmy. Príbeh dáva zmysel: starý vlk rozumie mladým vlkom a ich strachu, teda ho vôbec nepopiera a ani nad ním nemávne tlapou. Nakoniec, aj on sa ako mladý vlk bál. Práve jeho vlastný príbeh z mladosti vĺčatám nakoniec dodá odvahu (čo je inak veľmi dôležitá lekcia rodičovstva, pamätať si vlastné strachy).

Tento veľmi rozumne vedený príbeh o pochopení v závere urobí kotrmelec: a síce, že vĺčkovia sa vyliečia za jedinú noc. Isto? Tak predsa skutočný život nefunguje: strachy nás opúšťajú v štýle jeden krok dopredu, štyri kroky späť. Čakala by som aspoň náznak toho, že vĺčatá sa so starým vlkom stretli viackrát, že tých príbehov bolo viac než len jeden. Keď ju budete s deťmi čítať, určite sa o rozprávajte o tom, že na všetko si vyžaduje čas, že každý z nás rastie deň za dňom.

2. Liek pre vĺčika z pera Daniely Olejníkovej je zase o vĺčkovi, ktorý jednoducho raz začal byť smutný. Bezdôvodne. (Už len to „bezdôvodne“ by malo dostať cenu; je v tom zakorenená hlboká pravda.) Sova sa  mu rozhodne pomôcť takto:

„Liečba je úplne jednoduchá: skúšať a skúšať, kým niečo nezaberie.“

Tak toto je veru bližšie našim životom! Po mnohých (neúspešných) pokusoch sa raz ráno vlk zobudí s chuťou niečo podniknúť. A to je koniec!

Je to úžasný záver. Presne takto to v našich životoch chodí – častokrát sa uzdravíme po mnohých neúspešných pokusoch. Mnohé mamy vám povedia, že v Lieku pre vĺčika je naozaj nejaké kúzlo, pretože na deti pôsobí zázračne a vzbudzuje v nich nesmiernu empatiu.

3. Tretia kniha zase pochádza od Erica Carleho. The House for Hermit Crab je o rakovi pustovníkovi, ktorý jedného dňa zistí, že jeho ulita je mu už tesná. Nastal teda čas vyliezť z nej von a nájsť si novú, väčšiu.

Avšak vonku v otvorenom mori to bolo naozaj strašidelné bez ulity, do ktorej by sa mohol schovať. „Čo ak pripláva veľká ryba a zaútočí?“ pomyslel si.

Ha! Vidíte to? V otvorenom mori to bolo bez ulity strašidelné. Lebo určite bolo, mal na to právo. Nad útočnou veľkou rybou sa nedá mávnuť rukou. Mojej dcére sa v tejto časti zreničky rozšíria o dve čísla. Chudák ráčik!

Rak si teda nájde ulitu a pomaly sa začína zabývavať. A trvá mu to celý celučičký ROK. Aj vašim deťom to môže trvať dlho. Rak na to však ide veľmi dobre, a v tomto môže poučiť aj vás: v  každom mesiaci roka stretne iného morského živočícha, ktorý sa stane jeho priateľom: morské veternice a hviezdice ulitu ozdobia, slimáky ju udržujú čistou a morskí ježkovia ho chránia. Aké malé ciele si viete s vašim škôlkárom klásť vy? Rak nakoniec dorastie tak, že znovu musí vyliezť zo svojej ulity a začať hladať novú. Záver?

Dno oceánu vyzeralo väčšie než si ho pamätal, ale rak pustovník sa nebál.

Ani vy sa nebojte. Ráčikovia a deti rastú, a rodičia s nimi. Držím vám palce, ak práve prekonávate v životoch veľké zmeny. Odvahu, rodičovia!

___
Photo Credit: Cheatara via Compfight cc

Ahojte v Prečítanom lete! Máme za sebou prvý týždeň, a veru sme doň vyrazili s gurážou.

Užili ste si to? Na viacerých spojených blogoch bojujeme proti Prázdninovému útlmu, ktorý sa vo svete volá Summer Slide. Vďaka zmene, ktorú prinesú prázdniny (menej pravidelných podnetov zo škôlky a školy, strata bežnej rutiny, a podobne) deti zabúdajú celkom veľa z jazyka, ktorý už bol pre nich bežný, a takisto sa im z hlavičky vytrácajú rozličné matematické zručnosti. Nuž a keďže vo svete je Summer Slide veľmi dobre zdokumentovaný, a vie sa už tiež ako proti nemu, začítaname my naše Prečítané leto. Stačí v ňom prečítať štyri až šesť kníh, aby hlavička ostala v pohotovosti.

Ak sa tešíte, v žiadnom prípade NEBEŽTE VYKÚPIŤ NAJBLIŽŠIE KNÍHKUPECTVO! Peniaze odkladajte na Chorvátsko, zmrzku a krátke sukne. Na intímnu večeru pánom vedúcim v indickej reštaurácii. Na balónovú fiestu alebo jazdu na poníkoch. Na kino bez detí – veď kedy ste boli naposledy v kine bez detí?

Náš zoznam odporúčaných kníh (nájdete ho tu) vôbec nie je záväzný, riaďte sa iba témou. Prelustrujte domáce zásoby a potom sa vyberte do knižnice. Vyskúšajte knihy kým ich kúpite alebo pohľadajte iné a zaujímavejšie.

Nuž a čo všetko sa v tomto týždni udialo?

Počas tohto prvého týždňa Prečítaného leta sme vám vymysleli dve úlohy:
꠸ naplánovať si s deťmi leto
꠸ a postaviť s nimi stan na ďalšie letné večery.

Takto prebiehalo hranie a všeobecné letnenie:

1. U Pampúchovcov sa postavil prvý letný stan, a že to išlo neuveriteľne ľahko.
2. Antimama spísala ako sa čo najlepšie pripraviť na letné výlety s deckami (aby následne všetci ochoreli).
3. Na Adamkovom ihrisku Marianna vymyslela asi tak milión hier na horúce popoludnia. (Zamrazené hračky? Fenomenálne!)
4. No a Ina so svojimi dievčatkami zase vytvorila papierovú tašku na knihy, pečiatkovali sa a všelijako tvorivo zotavovali po chorobe.

Čo sa v tomto týždni čítalo?

Od nás ste dostali dva základné slovenské a dva české tipy na knižky o lete. Avšak stále opakujeme to isté: nechajte sa len inšpirovať, nie zväzovať. Takže takto prebiehalo čítanie na všetkých našich skamarátených blogoch:

1. U Klokánkov došlo v hojdacej sieti k veľkému prekvapeniu (a je to o tom, že i keď deti na knihu nemusia vekovo postačovať, aj tak ju môžu milovať).
2. Pampúchovci do svojho nového stanu zaľahli s Dinosaurami.
3. U Antimamy si museli vystačiť s tým čo dala maličká miestna knižnica (pamätáte Macka Uška?).
4. Mimi malá knihomilka okrem Potuliek vytiahla veľmi peknú knihu o Zmrzline.
5. A o úplne inej Zmrzline (z rúk nášho milovaného Petra Sísa) napísala aj Lucie z Knihy dětem.

U nás doma sa čítal hlavne knižnicový Môj dedko Rýchly šíp, do ktorého sme sa tak zaľúbili, že si ho musíme zabezpečiť na doma na veky vekov.

Príbeh dievčatka u starých rodičov na dedine už bol povedaný tisíckrát, ale myslím, že ešte nikdy nikto v ňom na indiánsky pomaľovanú tvár nepoužil malinový džem!

Táto kniha je len séria najobyčajnejších letných zážitkov. Avšak hlas hlavnej hrdinky šesťročnice Srnky je taký presvedčivý, že skutočne vidíte všetko jej očami: rozpráva detsky čisto a celú indiánsku hru berie úplne vážne. Vďaka tomu každá jedna epizóda je vlastne veľké dobrodružstvo, a vy mu veríte. Knižku som začala čítať sama na rodinnom výlete, a chytila ma tak, že som sa zabudla v izbe – neklamný znak dobrej detskej knihy.

Kniha je krásna na dotyk, vytlačená na pevnom štruktúrovanom papieri. Plus jemné ceruzkové ilustrácie – neobyvklé, no naozaj pôsobivé.

Varovanie: časový sled je trochu rozdrobený, (hlavne v úvodnej časti: tri skoky od jesene do leta), s čím menšie deti môžu trochu zápasiť. Naša slečna štvorročná nás rada počúva, no miestami bola trochu popletená, že teda kam jej ušla taká veľká časť. Takisto škoda prirýchleho konca – príbeh končí spolu s koncom leta, i keď začínal ešte na jeseň a k letu sa prepracovával len pomaly.

Vybaviť to ráno

Zistila som, že ak teraz v lete nevybavím čítanie počas raňajok, cez deň to pôjde ťažko. Všetci sme ulepení, unavení a uvarení. Omnoho ťažšie sa mi dodržiava rutina (mama z domu pracujúca, pyžamo do pol jedenástej), a keď práve obedujeme melón, lebo šesťdesiatdva stupňov vonku, mám v sebe minimum pevnej vôle. O to viac som náchylná zapínať čosi na pozeranie.

A zistila som podobne, že ak nemám vopred pripravené somarinky na kreslenie/strihanie/lepenie, o to VIAC som náchylná zapínať čosi na pozeranie.

Nuž a preto sme si stiahli z Brány k dětem ich výborný zoznam letných zážitkov, a dnes ráno mohutne plánovali. Aha!

Toto bol týždeň letný. Majte sa dobre a nezabudnite brať so sebou knižky na cesty. Do leta!

Vitajte v dalšom článku do série pre oteckov. Ak ste sa teda rozhodli pustiť do čítania s deckami aspoň chvíľku každý deň, super! Vybrali sme pre extra dobré tituly, ktoré každého tata/brata/deda pobavia a deti nadchnú. Keď s nimi dočítate, pokojne sa nafúknite a prejdite po obývačke ako páv. Takých mužov je málo, hovoria výskumy – ale tí, ktorí sú, sa majú s deťmi omnoho radšej. Aj v puberte. Môže byť?

Varovanie: Tento článok nemá byť v žiadnom prípade polemikou na tému rodu, úloh rodičov vo výchove 
detí a podobne. Je jednoduchou zbierkou knižiek, ktoré vedia špeciálne zaujať a pobaviť otca, 
a to aj na dvanáste (stodvanáste?) prečítanie. 
Sú buď extra srandovné, extra dobrodružné alebo si jednoducho vyžadujú extra dávku 
nadsázky či humoru - a tá, priznávam, ide večer ockom o čosi lepšie. 

Tip 1: okolo jedného roka

1. Nenásytná húsenička je samozrejme úplný top. Húsenička je tvorená veľmi peknou kolážovou ilustráciou, navyše je o nenažranom hmyze, ktorý sa každý deň v týždni prejedá stále viac a viac. Až kým čárymáryfuk – motýľ.

Prečo sa hodí špeciálne k ockovi: K tejto knižke patrí hlasné CHRUM-CHRUM-CHRUMkanie, šteklenie, grganie, ochkanie a bruchabolenie. Ako sa do desiatich stránok vojde toľko srandy, múdrosti a ešte k tomu aj motýlie prekvapenie na záver, tomu ja stále nerozumiem. Kto by ju nemal rád? A kto by si neobľúbil večerné čítanie s tatom?

2. Milá Zoo ide s Húseničkou ruka v ruke. Trpezlivá ZOO vo vizuálne veľmi čistom príbehu opakovane odpovedá na žiadosť o zaslanie domáceho miláčika. Slon je ale priveľký, žirafa privysoká, ťava hundre…. až nakoniec si to vedenie ZOO poriadne premyslí, a pošle to správne zvieratko. Ktoré to tak môže byť?

Prečo sa hodí špeciálne k ockovi: Kľúčom ku knižočke – teda okrem interaktívnych okienok – je tato, ktorý húka ako slon, reve ako lev, skáče ako opica a sičí ako had. Zhruba po treťom čítaní čakajte, že dieťa vám bude strkať knihu do rúk a húkať:“Zóóó, tato! Tati, zóó!“

Tip 2: okolo troch rokov

1. Ako šlo vajce na vandrovku je slovenská klasika, ale neľakajte sa. Fenomenálne sviežo a moderne ilustrovaná (Vlado Král, jedna z najkrajších kníh za jeseň 2015). Dokonca aj slovensky írečitá so slovíčkami, ktoré ste naposledy počuli možno vo Svákovi Raganovi. Toto vydanie má ale tak dobre sádzaný text, že máte na všetky tie írečitosti čas, rozumiete každému slovku, a k tomu sa neviete vynadívať na sprievodné ilustrácie. Fakt, číta sa sama.

Prečo sa hodí špeciálne k ockovi: Vajce na vandrovke je príbeh menej známy zo slovenskej klasiky, zato je riadne uletený. Tata istotne ocení jeho bizarnosť. A bude ho to baviť, vrátane všetkých archaických perličiek a čo najčistejšej intonácie. Je pravdepodobné, že vytiahne aj najkrajšie slovenské Ľ! „Chodník sa stratil, hore pusto – dolu pusto, kde sa tu uchýliť?“ „Ba ešte čo“ – povie tetka. „Ja takým ošklbancom nič nedám!“

2. Kozliatka obojstranné sú knižka vydarená na úrovni ninja. Z jednej strany kozliatka neposlušné ako ich poznáme v podaní Márie Rázusovej-Martákovej. Z opačnej strany veľmi podarená moderná verzia Jaroslavy Blažkovej o kozliatkach poslušných. Tie prvé kozliatka si vlk dá na obed, tie druhé dostanú od mamky po hruštičke a vlk skončí u učiteľa spevu.

Prečo sa hodí špeciálne k ockovi: Kozliatka poslušné, presne túto časť si každý ocko poriadne vychutná. Vlk po sérii zúfalých pokusov vyzerať strašidelne a/alebo sa aspoň naučiť tú kozinu pesničku končí na hodinách spevu, lebo čo už mu iné ostáva. Pasáže, v ktorých sa kozliatka pučia za dverami, pretože on sa pokúša spievať, nedokáže si zapamätať jediný správny verš a je všeobecne smiešny sú na popukanie. Varovanie: nečítať pred zaspávaním, nezaspia. 

3. Maxipes Fík – prerastené šťeňa, ktoré rozpráva a ktorého rast zastavil až sud piva. Určite si Fíka pamätáte zo svojho detstva, možno v nesmrteľnom televíznom podaní Josefa Dvořáka. Bláznivé dobrodružstvá, ktorým miestami chýba korektnosť (Sud piva! V detskej knižke! Kam sme to dospeli!), no o to sviežejšie sú: flirtujúca pani suseda, miestna zadymená krčma, opitý Fík, policajti, húska autom prevalcovaná.

Prečo sa hodí špeciálne k ockovi: Ockovia sa pravdepodobne nad ničím nebudú pozastavovať, akurát sa dobre zabavia. A to je veru jedna z najlepších lekcií aké naše deti môžu dostať. A tie obrázky! Je to všetko, len nie uhladené, čisté, symetrické či nedajbože neutrálne. Nuž a okrem toho nie je Maxipes Fík vlastne ani tak o malej Ajke a Fíkovi, ale skôr o Ajkinom otcovi a jeho vzťahu k tomuto maxipsovi. To je druhý dobrý dôvod, pre ktorý táto kniha sadne práve im.

Tip 3: okolo piatich rokov – čas otvoriť Dahl-osvet

Roald Dahl je veru čudný chlapík a nedá sa celkom ľahko zaradiť. Dahlovky sú nesmierne originálne, otvoria deťom dvere do sveta, o ktorom dovtedy ani nechyrovali. Je v nich kadečo: od humorného cez komické, cez pojašené a cez groteskné smerom ku temnému, strašidelnému a nakoniec hororovému. Nedá sa od nich čakať, že vo vás vzbudia jeden pocit alebo jednu reakciu – a tým sa otvárajú dvere do sveta veľkej literatúry.

Dahlovky sa nedajú pustiť z rúk, a to napriek tomu, že jeho knihy pre deti majú v sebe veľa z krutosti nášho sveta. Detské postavy sú buď na pokraji chudoby alebo ich vychovávajú protivné staré mamy, protivné tety či protivní rodičia. Napríklad Jakubove dve tety z knihy Jakub a obrovská broskyňa sa k nemu správajú nesmierne zle, až kým mu pod stromom nenarastie broskyňa, s ktorou precestuje celý svet v úžasnej sérii dobrodružstiev (spolu s lienkou, pavúkom a iným hmyzom, ktorý ho bude chrániť). Rodičom dievčatka z knižky Matilda zase prekáža, že ich dcéra si neustále číta, a chceli by, aby len pozerala telku. Keď sa ukáže, že je geniálna, z podvádzania ju obvinia rodičia aj riaditeľka školy – na jej strane stojí len láskavá pani učiteľka. Alebo Čarodejnice sú plné prívetivých starých dám, ktoré sú v skutočnosti krvilačné čarodejnice, neznášajú deti a hlavného hrdinu premenia na myš. A už nikdy sa nepremení späť! A aj tak má kniha dobrý koniec!

Prečo sa Roald Dahl hodí špeciálne k ockovi: lebo tatovia sú v tomto majstri. Oni nebudú riešiť nespravodlivosť sveta (ktorú ale vnímate v deji iba vy ako dospelí), zamerajú sa na na dej, akciu, dobrodružstvo. Dahlovky sú akčné, dramatické, zábavné. Ukazujú, že detská literatúra je väčšia než len rozprávky so sladkým „žili až kým nepomreli.“

Dôležitá vec: Roald Dahl je vhodný naozaj okolo piatich rokov, podľa toho ako zrelý je váš domáci čitateľ. Žirafa, Pelly a ja je perfektný úvod do Roalda Dahla. Je menej bláznivá, tiež kratšia, viac ilustrovaná. Je epizodickejšia a hodí sa tak k nižšiemu veku. Matilda, Danny alebo Charlie majú textu o dosť viac, ilustrácií o dosť menej. Hodia sa tak skôr k prvým ročníkom základnej školy. Svoje deti si poznáte najlepšie, podľa toho vyberajte.

Tip 4: …a väčšie deti – a stále deti

Čo ďalej? Čím abstraktnejšie deti dokážu uvažovať, tým viac začínajú dumať nad tým, čo znamená byť dobrý kamarát, či sa môže klamať rodičom, a či vôbec rodičia sú naozaj takí múdri ako si to deti doteraz mysleli. K tomu sa pridávajú prvé skutočné priateľstvá, otázka lojálnosti a toho, čo je správne. Sú to veľké VEĽKÉ témy, a v dnešnom našom svete nie celkom populárne. O to viac musíme chcieť, aby tieto témy rozoberali s nami a v bezpečnom prostredí.

Toto je čas kedy nevyhnutne smerujú k puberte a rodič prestáva byť jediným navádzačom v ich svete. Vtedy treba vážne tvrdo pracovať na tom, aby sme s nimi trávili zmysluplný čas, a aby dôvera voči nám mala kde rásť. Uf. Aby si po odpovede nechodili (iba) za spolužiakmi a na internety.

Kroniky Narnie (od cca 8 rokov, menej či viac podľa vášho dieťaťa) sú dnes už klasikou detskej fantasy, a sú tiež veľmi dobrou prípravou na svet Stredozeme – ešte len tam sa bude riešiť odvaha a lojálnosť. (Nie, prosím, neriaďte sa tým ako bola Narnia sfilmovaná.) Narnia pozostáva zo siedmych dielov, ale podľa môjho názoru Kôň a jeho chlapec je jeden z najlepších. Je to čisté, dobre vylúhované akčné dobrodružstvo. Odohráva sa iba vo fantastickom svete Narnie a hlavných hrdinom je miestny chlapec Šasta. Ten uteká pred otroctvom spolu so svojim hovoriacim koňom, a po ceste stretáva dievča Aravis, ktoré zase so svojim hovoriacim koňom uteká pred dohodnutým manželstvom s krutým mužom. Aj oba kone sú vlastne na úteku, sú to jediné hovoriace kone v krajine a hrozí im preto nebezpečenstvo. Kôň a jeho chlapec je teda v podstate iba príbehom ich cesty do bezpečia Narnie cez púšť.

Historie svorné sedmy je jeden z klasických domácich kúskov autora Rychlých šípov. Je to veľmi dobrý nekomoplikovaný úvod do celého sveta klubov, skautov a dobrodružstiev (od približne 8 rokov). Ide v nej o skupinu siedmych susedov/kamarátov, ktorí hľadajú spôsob ako spolu tráviť čas napriek (nie celkom spravodlivému) hnevu svojich rodičov. Treba povedať, že v podstate čokoľvek čo Foglar vytvoril sa venuje dospievaniu, komplikovaným vzťahom v skupine, otázke ega, celému tomu hormonálnemu mixu. Jeho knihy sú zaujímavé vďaka skupine, v ktorej sa odohrávajú, pretože práve v skupine, v rozhovore a v zážitku sa podľa Foglara najlepšie ukazuje vnútro človeka. Toto je vlastne jadro zážitkovej pedagogiky, ktorú svojimi knihami razil: dajte chlapčisko do skupiny, až vtedy pochopí, že jeho konanie má následky. A dozrie.

Bratia Levie srdce od Astrid Lindgrenovej (od cca 10 rokov). Keď príde na Astrid Lindgren, o Pipi alebo o Emilovi sa ani nemusíme baviť. Patria k základnej výbave každého čitateľa, a je to skvelá literárna sranda. Avšak Bratia Levie srdce je čosi úplné iné – je to vážna, intenzívna a dojímavá fantasy, v ktorej sa postavy postavia – okrem tyranovi – aj smútku, depresii, smrteľnej chorobe a smrti. Dej sa odohráva v krajine Nangijala, kam odchádzame po smrti. Je to Narnia v temnejšej verzii. Takéto knihy si asi nebudú chcieť čítať každý mesiac, ale raz za čas by mali. Všetko menia.

Prečo sa tieto hodia špeciálne k ockovi: prvý dôvod je, že urobia dobre tatovi. Popri každodennej rutine väčšina otcov ocení možnosť stať sa na chvíľu drakobijcom či cestovateľom v čase. Druhý dôvod je, že tieto veľké príbehy sú cestou k dospievaniu, a otec jednoducho musí byť pri tom. Musí vidieť ako sa mu deti menia pred očami, aby si navzájom lepšie rozumeli.

Tip 5: kedykoľvek si nájdete pár minút času

Táto časť je jednoduchá: ide o akúkoľvek príručku, atlas (detský alebo aj nie), encyklopédiu (detskú alebo aj nie) či slovník. Hodia sa na tie krátke chvíle, keď dietko sedí na nočníku a vy ho tam chcete udržať, keď sa deti kúpu alebo keď je rodič večer strašlivo unavený a zvládne akurát tak s deťmi čosi prelistovať.

Prečo sa tieto hodia špeciálne k ockovi: pretože ako ukázal jeden nedávny výskum, otcovia pri čítaní kladú iný druh otázok než mamy. A ten, ako sa ukázalo, rozvíja rečové zručnosti dieťaťa úplne iným smerom než mamine otázky. Takže pri listovaní atlasom môže tato spomínať na svadobnú cestu k moru, pripomínať dieťaťu minuloročnú dovolenku alebo predstavovať si aké to na tom mieste asi môže byť – všetko samá uspávacia procedúra.

Tip bonusový: nežná polovička

Ak čítanie prehlbuje vzťahy medzi nami a deťmi, prečo prestať čítať jeden druhému? Aby sme citovali zo známeho filmu Spoločnosť mŕtvych básnikov, poézia je tu na to, aby muži dvorili ženám. Tak nech sa páči, ponúknite sa bardom vo fenomenálnom a cenami zahrnutom preklade Martina Hilského. (Odporúčame v kombinácii s nasledovnou formulkou: „Mojko, choď si dať vaňu, ja zatiaľ uložím deti.“ Shakespeare vtedy zaberá najlepšie.)

A súťaž! (súťaž uzavretá)

Nenásytná húsenička je opäť na svete! Vydavateľstvo Zelený kocúr vypočulo všetky prosby a dalo dotlačiť Nenásytnú Húseničku Erica Carleho. My sme pre vás dostali dva výtlačky, a k tomu ešte jednu Milú Zoo. To všetko preto, aby ste mohli naštartovať svojich oteckov, prípadne manželov a partnerov vašej tehotnej kamošky, sesternice alebo dobrej susedy.

Ako na to? 

Súťaž budeme opäť robiť cez jednoduchú aplikáciu Rafflecopter, ktorá na konci vyžrebuje troch z vás. Do Rafflecopterového okienka sa stačí prihlásiť pod „Log in“ vašou emailovou adresou alebo cez FB konto. Zúčastniť sa môžete viacerými spôsobmi, a nazbierať tak postupne viac “prihlášok” do súťaže. Komentovať sa dá aj opakovane, čím si môžete zarobiť bodíky každý deň do ukončenia súťaže.

Komentár nechajte na túto otázku:

Čo u vás doma čítajú s deťmi ocinovia? A kedy? (a do zátvorky pripíšte, či by ste si želali Zoo alebo Húseničku.)

Súťaž pobeží celý týždeň a skončí o polnoci z nedele na pondelok. Veľa šťastia!

UPDATE: Rafflecopter nám vyžreboval Annu a Martinu H, ktorým pocestuje Húsenička. ZOO zase zašle prekvapko Zuzane K. Blahoželáme! Ozveme sa na mail, aby sme dohodli dalšie detaily.

Ostatným ďakujeme za účasť! Čítajte nás aj naďalej, buďte tvoriví a vracajte sa k nám na web. Ešte raz, vďaka!

a Rafflecopter giveaway

Prečítajte si aj ďalšie články zo série pre ockov.