Tak ja neviem čo je to vo vzduchu, asi september. Podivne nostalgicky bolo v skupine Prečítaného leta, všetci sa tam lúčili, spomínali, dobre im bolo. Alžbeta potom do sveta vypustila taký post, že som sa najprv smiala a potom sa rozplakala.

No ale vážne. Toto sa stane na internetoch, keď na začiatku neopatrne lajknete nejakú tú fotku. Aby som vás varovala: o dva týždne spolu budete vyrábať letný megaprojekt, a to pomedzi deti, ktoré vám budú počas skypovania liezť chrbtoch, kývať na seba zo Slovenska do Čiech, posielať si pohľadnice a všeobecne si to užívať. Ech, čo si to tu navrávam. Nočné skajpovačky s nemenovanou boli jedna z najlepších vecí leta 2016. Čítajte ďalej „A konečná. (9. týždeň Prečítaného leta)“ →

Takže ôsmy týždeň. Osem týždňov beží naše Prečítané leto, a to znamená, že keď čítate toto zhrnutie, beží už posledný, finálový. Po ňom udrie plnou silou september, začne zase zvoniť, o pol ôsmej sa znovu nebuda dať nastúpiť do autubusu, a vôbec. Listy sa budú červenať. Tento sumár je teda predposledný. A neviem ako u vás, ale mne sa zdá, že už vari aj stačí, zase je čas žiť trochu inak. Čítajte ďalej „Červený šátečku, kolem se toč (8. týždeň Prečítaného leta)“ →

 

Skončili sme piaty týždeň Prečítaného leta. Tento bol o hradoch a bol …hmmm…nebyčajný. Totiž, začal sa tým, že mnohé maminy nevedeli čo čítať so svojimi deťmi: v súčasnej detskej knihe o rytierov nejako nie je záujem. A ak aj nejaký hrad objavíte, väčšinou v ňom býva moderný superzločinec (Moriarty, Red Skull, barón Strucker. Alebo Gargamel.)

Avšak jadrom knižných výziev je práve to, že vás podnecujú k tvorivosti. Takže si poviete, že ostanete v téme, no zároveň hladáte ako z nej von. To sa stalo aj v našom Hradnom týždni, a tak z neho vznikol jeden z najdobrodružnejších týždňov Prečítaného leta doteraz. Čítajte ďalej „Nie je leto ako leto, nie je hrad ako hrad (5.týždeň Prečítaného leta)“ →