Jeden z najväčších mýtov o čítaní s deťmi je, že potomok bude vzorne sedieť s úsmevom, bez pohybu a bez slova. Ha!
Pravda je ale úplne inde. Však, superrodičia? Dietko jednoročné vám bude knihu trhať z rúk. A po minúte zabudne, že sa s ňou hralo. A keď si spomenie, bude ju mať dolu hlavou a bude po nej skákať. Dietko trojročné tiež vydrží tak najviac päť minút. Dietko päťročné už vydrží aj tých desať minút – ale aj to len za predpokladu, že po vás práve nelezie jeho ročný súrodenec, prípadne že nevešiate prádlo, nevaríte treťou rukou ryžu a nestúpili ste na lego kocku.
Keďže pracujem z domu a moje deti neškôlkujú, zaviedla som v rodine nový poriadok: po raňajkách si zhruba hodinu čítame, aby sa potom mamina mohla do pracovne odobrať a tam sa hodinu nechať vyrušovať zase úplne iným spôsobom. Prvých pár dní nám to veľmi dobre fungovalo. Decká povyťahovali sto kníh z políc a listovali sme všetci spolu, dokonca ani káva sa nikam nevyliala.
Po pár dňoch sa to všetko začalo meniť a v súčasnosti sme niekde tu: mama číta a deti okolo nej poletujú. Slečna (3,5r) robí piknik, varí hračkársky čajík, ošetruje plyšáky a dojedá raňajky. Mladý (5,5r) rozbieha nejaký vlastný projekt, ktorý je po hodine skutočne aj funkčný, alebo kreslí. Viac-menej sú ticho, no každý z nich sa venuje vlastnej zábavke. Okrem mňa počuť hlavne nášho psa, ktorý verí, že všetko jedlo sveta je jeho a strašne sa chce dostať ku zvyšku praženice.
Pomyslíte si, že takto sa predsa nemôže dať čítať. Nie čítať tak, aby deti aj vnímali dej a dokázali ho sledovať.
A predsa: vždy, keď ma premôže frustrácia (z vlastných očakávaní), knihu zavriem a zdvihnem sa na odchod, deti protestne povstanú. Vždy presne vedia, kde v príbehu sme. Vedia prerozprávať aj hlavný zvrat a dokonca si pamätajú nejaké nové slová. Na týchto fotkách sme čítali O psovi, ktorý mal chlapca. Je to naša prvá zrelšia kniha, ktorú sme prečítali na jeden šup počas tejto rannej hodinky, a to prosímpekne v rámci robenia kĺzačky z toaletných roliek. Dokonca sme sa k niektorým pasážam vracali viackrát. Obe moje deti absolútne fascinuje časť, kde chlapčisko psíka ponúkne jablkom, a ten doň zo slušnosti zahryzne. V tej chvíli okolo nich svet prestane jestvovať, a Dana Zacharová ten moment ilustruje čierno-bielo, pričom farební sú iba pes s chlapcom a to jablko.
Chcem vás teda povzbudiť, aby ste brali všetko čo máte práve teraz doma. Čítanie hoci aj s praženicou, chorým macom, legom, kreslením a skučiacim psom. Strčte im do ruky plastelínu, voskovky alebo hoci pletacie ihlice, ak na to máte vek. Alebo viete čo? Nanuk! Calippo vydrží dobrých desať minút, to sú aspoň dve kapitoly.
Totiž najčastejšou škodnou sú naše vlastné očakávania. Ak čakáme, že v pozadí bude hrať Smetana, deti budú potichúčky čučať a my v spomalenom zábere otáčame listy kníh v zapadajúcom slnku, vydržia nám tie pokusy o čítanie tak dva dni – v tom lepšom prípade. Väčšina tých oslnivých momentiek z čítania, ktoré vedia rodiča na fotografiách iných rodičov vydesiť je totiž práve to: momentka.
Ale dôležitejšie než ako dostaneme slová do detských uší je že ich tam vôbec dostaneme.
Máte veselé/podivné/smiešne zážitky z čítania? Napíšte nám do komentárov. Alebo ešte lepšie: napíšte na spolucitajmesispolu.sk, pridajte fotku-dve, a my to zverejníme na povzbudenie ostatným.
U nas doma zatial pri knihe drobec sedí. Vydrží aj viac ako pol hodinu ale tych otázok je občas tooolko ze zaspavam pri odpovedani ?
Som si istá, že sú deti, ktoré vedia obsedieť. Nebude ich veľa, ale určite nejaké sú. :) Gratulujem, že jedno sa presne u vás doma objavilo.
Vdaka za tento clanok, je dobre vediet, ze je to tak u vsetkych :-D Ja niekedy citam v jednej miestnosti a drobkadlo je druhej :-D Ale ma este len 16m, tak do 3r sa mozno dopracujeme aj do tej istej izby :-)
:DDD Možno áno! A vďaka za vďaku – hlavne nech všetci vieme aká je pravda a že sme v tom všetci spolu. :)
Ano, presne :D Ale uplne. Mladsi sa stiha hrat s hasicskym autom alebo hocicim inym a starsi ma asi 130x prerusi, aby sa spytal na vysvetlenie nejakeho slova…, ale ked sa na druhy den spytam, ci si pamtaju, co sme citali, tak presne vedia, kde sme skoncili ;)
Co viac si priat??!? :D
Ďakaaa za komentár! :)))
Toto je fakt dobra tema. S pampuchom to sice mame vacsinou aj s tou hudbou v pozadi, ale uz som zvedava na mrne. Zatial to vyzera na ovela viac aktivne dieta.
Ale aj romanticke zapady slnka trvaju len par minut. A ked hovorim ze vydrzi kludna pri citani, myslim tym otazku za kazdou tretou vetou alebo nahlu potrebu povedat mi co si o tom mysli nejaka plysova hracka. A najnovsia moda: ked pampuch drzi knihu a ja sa pomedzi jej prsty snazim citat text. Lebo ved to je klud v detskej verzii, nie?