Čítanie je najlepší spôsob relaxu –  už šesť minút čítania dokáže znížiť hladinu stresu o dve tretiny. Zároveň podľa tohto prieskumu zaberajú knihy na stres lepšie než iné upokojovače: lepšie než počúvanie hudby, prechádzka alebo šálka dobrého čaju. A lepšie než počítačová hra. Psychológovia predpokladajú, že je to preto, lebo ľudská myseľ sa musí sústrediť na čítanie. Keď sa začína sústrediť na literárny svet, ostatné veci prestávajú byť dôležité – a to zase uvoľní svalstvo a srdce. Výsledkom je vyrovnanejší, spokojnejší jedinec, tj. vy. Ktorý rodič toto nepotrebuje? Aha.

Testovania sa zúčastnilo šestnásť dobrovoľníkov. Všetci nešťastníci si najprv absolvovali bežné testy a cvičenia, ktorými sa v rámci takýchto testovaní zvyšuje srdcová činnosť a napätie (napríklad dostávali aj mierne elektrošoky). No a potom sa ich zase rozličnými spôsobmi pokúšali upokojovať. Výskumný tím si vzal na pomoc monitorovanie srdcovej činnosti a tiež sledovanie elektrodermálnej aktivity (je to vlastne sledovanie elektrických zmien na povrchu kože, čo zase umožňuje sledovať psychologické procesy v ľudskom tele).

Čítanie bolo najefektívnejšie, pretože napätie znížilo až o 68 percent. Testovaným stačilo iba potichu čítať, a už po šiestich minútach začal tep klesať a napätie vo svaloch sa uvoľnilo. Dokonca sa dostali na nižšiu úroveň stresu než boli pred začiatkom testovania.

Počúvanie hudby znížilo stresové hodnoty o 61 percent, šálka čaju o 54 percent a prechádzka o 42 percent. Hranie videohier ich znížilo úplne najmenej, iba o 21 percent. No v tomto prípade stresové hodnoty napriek miernemu zníženiu ostávali nad pôvodnou hladinou. David Lewis, neurolingvista, ktorý zabezpečoval testovanie, vyhlásil:

Najlepším relaxom je ponoriť sa do knihy. Platí to osobitne v ekonomicky neistých časoch, keď každý z nás túži po nejakej forme úniku. Nezáleží pritom veľmi na tom akú knihu čítate. No keď sa ponoríte do absolútne strhujúcej knihy, utekáte pred obavami a stresmi každodenného sveta. Strávite tak zopár chvíľ skúmaním sveta, ktorý vytvorila autorova predstavivosť.“

Je to viac než iba nejaké rozptýlenie. Je to aktívne zapojenie predstavivosti. Slová vytlačené na papieri stimulujú predstavivosť. Tým vám v podstate umožňujú vstúpiť do pozmeneného stavu vedomia.

Dôležitá poznámka: ide naozaj iba o zaujímavý pilotný výskum, ktorý by potreboval dobrý krok ďalej, a potom aj zverejniť v kvalitnom časopise psychológie. Šestnásť testovaných je pekná vzorka, no ďalšia fáza by si už vyžadovala košatejšiu skupinu. V tomto prípade totiž šlo o ľudkov, ktorí boli knihomoľmi, a mali teda dobre utvrdený zvyk vracať sa ku knihám – teda ľudkovia ako vy, rodičovia premilí. To vám by klesal tep a uvoľnovalo sa svalové napätie. Určite to otestujte najbližšie, keď v detskej izbe vypukne nejaký ozbrojený konflikt: namiesto zvýšeného hlasu na deti nasaďte Austenku na seba. Alebo Maya. Alebo čo už máte rozčítané.

Bolo by ale zaujímavé sledovať čo by sa dialo s tepom u detí, ktoré vyrastali na videohrách a ktoré si voči knihám nevypestovali žiaden vzťah. Do akej miery by ich kvalitný – (to treba zdôrazniť: naozaj kvalitný) – príbeh dokázal uvoľniť a zrelaxovať? Trochu či vôbec?

A ak by ich tie videohry upokojovali tak ako iných upokojujú knihy, čo potom? Ako sa s takouto informáciou dá pracovať a ako by sme takéto deti vedeli motivovať ku knihám? (Lebo vieme, že existuje obrovské množstvo výskumov, ktoré už teraz dokazujú, že rozčítané decká sa vedia lepšie sústrediť, sú motivovanejšie, viac si pamätajú. A tiež vieme, že práve toto videohry nerobia.)

Čo vy na to? Napíšte nám do komentárov.

___

Tlačovú správu k tomuto výskumu nájdete na tomto linku k časopisu Telegraph.
Photo Credit: Hindrik S Flickr via Compfight cc