Moja štvorročná dcéra si v týchto dňoch vo svojej imaginárnej reštaurácii kompletne navarí, vezme niekoľko objednávok od zákazníkov, obslúži ich – a to všetko zatiaľ čo spokojne sedí na wecku. Potom sa spokojne prezlečie, objedná si nejaký ten chod na večeru (už skutočnú), po večeri sa poďakuje a odkráča umyť si zuby. (Pravda, väčšinou do kúpeľne nedôjde, zabudne sa niekde po ceste.)

Základná schopnosť troj- a viacročníkov: kúzla kde len pozriete

Pozrite si toto video.

Takúto nejakú má vaše dieťa predstavivosť. Dieťa po treťom roku zhruba do toho piateho má takú živú fantáziu, že občas nedokáže realitu odíšiť od prestáv. Svet vidí doslovne. Veľmi intenzívne.

Ak sa vyhrážate, že ho tam necháte, absolútne to prežíva. Ak poviete, že ho za uši zavesíte do prievanu, nerozumie, že ste len nahnevaní a neviete čo so sebou. Ak sa mu zdá, že v izbe je divný tieň, je to pre neho naozaj. NAOZAJ.

(Nikdy, naozaj nikdy ho nestrašte tým, že ho niekomu dáte, niekoho na neho zavoláte, niekam ho zavriete. On nevie, že sa len hneváte – vaše slová berie za absolútnu realitu. A ak ste to doteraz robili, dnes večer si k nemu sadnite a povedzte, že je len vaše a patrí len k vám, a že to bol zlý spôsob ako sa hnevať a že sa budete učiť robiť to inak.) (Nie, nebude poslušnejšie, ak sa budete takto vyhrážať. Poslúchne – to áno, ale jeho strach z opustenia bude skutočný, skutočnejší ako si viete predstaviť. Taký skutočný ako búrka, láva a superman v tom videu.)

Čo už vie váš troj-a-viac-ročník?

Hýbe sa

Takže okrem toho, že jeho predstavivosť v podstate nevojde do žiadnych tabuliek, vyzlieka sa a oblieka sa sám, na ihrisko pravdepodobne dorazíte na odrážadle, a čím staršie dieťa, tým divokejšie bude visieť z preliezok dolu hlavou. Po schodoch lieta. S nožničkami a ceruzkami švihá do všetkých strán, rovnako aj so zložitejšími puzzle a stavebnicami. A s rastúcim vekom sa dokáže hrať stále dlhšie a sústredenejšie. Vydrží už 8 až 10 minút (ak sa hráte s ním, vydrží dlhšie), pričom už dokáže pozornosť presunúť z hry ku vášmu pokynu, aby sa prezlieklo a zase naspäť ku hre.

Cíti

Pomalinky (a stále viac ku piatim rokom) začína prežívať stále rôznorodejšie emócie. Už to nie je len hnev a radosť. Pridávajú sa aj ich odtiene: krivda alebo urážka (verzie hnevu), spokojnosť či víťazstvo (verzie radosti). Troj či štvorročné deti ale ešte nevedia dobre zvládať svoj hnev, takže môžu chcieť udierať či hrýzť. Vtedy je na nás viesť dieťa ku zdravému hnevu. „Keď chceš udierať, môžeš tuto do paplóna, nie do mňa,“ povie mamka pokojne (alebo tak pokojne ako sa to dá). „Ak chceš kopať, skús skákať, môžeš si riadne zadupať. Alebo sa choď sa prebehnúť na koniec lúky a späť, a bež čo najrýchlejšie.“ (Viete, jedna po zadku ho síce zastaví, ale nič nenaučí. Je iba dôvodom pre ďalšiu krivdu: Ja nemôžem biť a ty môžeš?)

Pomáha čupnúť si k nemu – naozaj si vyskúšajte čupnúť namiesto nahnevaného státia oproti nemu s rukami vbok. Skúste dietku pomenovať čo asi zažíva. „Si nahnevaná, že už nemôžeš viac pozerať?“ „Ty si asi smutný, že odchádzam, áno?“ Robíte tým veľkú vec: ak dieťa dostane slová, začne ich postupne používať namiesto rúk. Ak práve vreští na raty, nebude vás samozrejme počúvať a ani vám nebude rozumieť – jeho hlavička ešte nedokáže urobiť miesto záchvatu emócií a zároveň rozumnému uvažovaniu. Ale môžete ho aspoň držať a počkať kým sa upokojí. Prípadne môžete s láskou (s láskou) povedať, že keď dokričí, čakáte ho vedľa v izbe.

Zhruba po štvrtom roku tak už deti dokážu mnoho svojich pocitov vyjadriť aj slovami, čo je vec, ktorá aj nám rodičom občas robí problémy. Začínajú tiež rozumieť pocitom iných. Takže začínajú chápať vás ak poviete, že sa hneváte a potrebujete chvíľu na upokojenie. A takisto vedia vyjadriť ľútosť nad ukrivdeným či smutným iných. Vďaka tomuto sa s nimi už celkom dobre dajú hrať ľahšie spoločenské hry – začínajú totiž chápať pravidlá.

Rozpráva príbehy

Tomuto obdobiu sa občas vraví aj magické obdobie: dietko stále lepšie dokáže odpovedať na otázky, okolo štvrtého roka už vie formulovať celé vety, celé state za sebou, a začína s príbehmi. 

Už vám porozpráva príbeh. Dokáže fantazírovať a vymýšľať si. Tak je možné, že sa bude navliekať do kostýmov alebo sa hrať s hračkami či vami kadejaké rolové hry. U nás sa stále niekto ošetruje, od maca cez psa až po imaginárne kamošky menom Šaga a Zoe. (Nepýtajte sa ma, netuším.) Práve preto sa tak veľmi dokáže zľaknúť, že za dverami je naozajstné strašidlo. Práve preto sa tak dôrazne a vydesene dokáže pýtať, či ho NAOZAJ NIKDY NIKOMU nedáte.

Príbeh už aj prerozpráva. Na ceste od tretieho ku piatemu roku už naozaj dobre dokáže opisovať ilustrácie a spájať ich do celistvého príbehu.

Čo z toho vyplýva?

Čítať si s troj-až-päťročníkom je labúžo. Už teraz žnete to, čo ste zasievali doteraz: vydrží aj dlhšie príbehy a s pribúdajúcim vekom ich stále lepšie skladá do súvisu. Dokáže prežívať bolesť a strach o postavy, vo vtipných pasážach sa bude smiať do popuku a chcieť, aby ste ich opakovali. Už sa v ňom začína vyvíjať schopnosť vyvodiť nejaký záver. Stále lepšie si vie príbeh poskladať aj z obrázkov (vyvíja sa schopnosť chápať príčinu a dôsledok, mňam).

Čo môžete robiť popri čítaní

1. Skúmajte ilustrácie ešte pred tým než začnete čítať. Aby ste rozumeli, rozoznávanie detailov je jedna z dvoch základných zručností magického čítania s porozumením. Teraz rozoznávate obrázky, ale čoskoro to už budú len slová, a na tie sa vy dnes pripravujete. Ak sa na obrázku kúpe Špinuška, pýtajte sa na detaily. Čo sa to tam deje? Prečo je celá vyzlečená? Smeje sa? Prečo sa smeje? Prečo je spokojná? A čo tam robí ten psík? Pokojne si vymyslite vlastný príbeh len na základe obrázkov v knihe a dobre sa na tom zabavte.

2. Nech vaše dietko na základe obrázkov skúsi predpokladať čo sa ide stať. Predpokladanie je druhá základná zručnosť pre to, aby dietko jedného dňa čítalo s porozumením. A keď bude čítať s porozumením, je veľmi malá šanca, že raz podpíše nevýhodnú splátkovú zmluvu alebo že sa nechá obabrať nejakým neovereným článkom na internetoch. Keď bude Špinuška ostrihaná dohola, bude jej menej teplo? A dostane svoj nanuk? A čo spravia hasiči s tou penovou povodňou? Budú sa na ňu zlostiť? Čo sa bude diať?

Navyše, také obyčajné skúmanie obrázkov a predpokladanie je rozhovor. A rozhovor kedy ono hovorí a vy počúvate je presne to miesto, kde sa o našich deťom dozvedáme najväčšie veci. Vidíme si ich z úplne nových uhlov. Poznávame ich inak – už to nie je iba ten zurvalec, ktorý sa večne odmieta obliecť. Jeho zurvalstvo má odrazu druhú stranu – vrúcnosť, keď vidí v príbehu krivdu. Konečne nemusíme dávať pokyny. Nemusíme hovoriť Nie, teraz nie je čas, Nie, teraz urob tamto. Teraz je čas hovoriť Áno, máš pravdu, Áno, popísala si to úplne presne, Áno, som vďačná, že si moja. Teraz je čas uvoľniť sa, súhlasiť alebo nesúhlasiť, užívať si jeden druhého.

Takto vy za dvadsať minút nalejete do potomka celý vagón pozitívnej pozornosti. Pozitívna pozornosť (teda súhlas, ocenenie, pochvala, spoločný čas) robí divy. Veď aj my, dospelí, rastieme vo vzťahoch kde sú iní voči nám láskaví napriek chybám, a horkneme/utekáme z tých kde je to naopak. Ak budete takto nalievať do potomka pozitívnu pozornosť denne, pestujete dieťatko, ktoré vie kam patrí a nepotrebuje nič dokazovať. Je trpezlivejšie, ochotnejšie spolupracovať. Takíto ľudia sú v našom svete potrební.

3. Hrajte sa. Dieťa môžete nechať kresliť jednotlivé časti príbehu, ktorý ste si čítali a potom ho podľa obrázkov s ním prerozprávať. Ak kreslenie nie je u vás obľúbené, skúste z plastelíny či Lega postaviť jednu scénu, napríklad príchod hasičov do zabublinkovaného mesta. Alebo ešte lepšie, vezmite Lego hasičov do vane do skutočných bubliniek! Jednoducho, spôsobom , ktorý je vám milý trénujte u potomka schopnosť pamatať si a prepájať jednotlivé sekvencie príbehu.

10 knižných tipov, ktoré môžete doplniť do detskej knižnice.

Toto je našich desať tipov pre troj až päťročníka.

1. Jeden dobrý atlas….

… pretože sa ukazuje, že už štvorročné deti dokážu na mape správne rozoznať cesty, rieky a jazerá, veľké a malé mestá. Dokonca rozoznajú aj kruhový objazd! Ešte by sa podľa mapy nevedeli orientovať v priestore (priestorová orientácia je zručnosť, ktorá sa vyvíja pomaly), ale ak im urobíte mapu s pokladom u vás doma alebo na ihrisku (teda v známom priestore), pravdepodobne podľa nej už ako štvorročné budú vedieť postupovať. Každopádne, skúmaním detailov máp svojmu dieťaťu hovoríte aký veľký je svet, že siaha ďaleko za hranice našej krajiny, a to je veľmi dôležitá vec.

Atlas na fotografii je Usborne Children’s Picture Atlas, a je to naše takmer šalátové vydanie. Ide vyslovene o úvod do chápania máp: polovica tejto útlej knihy sa venuje každej farbe mapy a tomu čo znamená (modrá farba – voda, zelená – lesy, žltá – púšte, atď.). Zároveň v ňom nájdete aj ilustrácie zvierat a pamiatok v rozličných častiach sveta. V slovenčine ho nemáme, vyšiel iba jeho podobne vydarený bratranec Obrazový atlas zvierat, ktorý sa miesto máp venuje skupinám a podskupinám zvierat podľa kontinentov. Príjemný Atlas sveta pre deti aj vydal Albatros – od ostatných sa odlišuje tým, že každá mapa na ňom sa dá rozložiť na veľkoformátovú. Ale ak vám pod stromčekom na tieto Vianoce pribudli Mapy, ste v podstate za vodou.

K atlasu priložte aj jednu dobrú detskú encyklopédiu. Ak doma čítate od raného veku, vaše dieťa sa už pýta na písmená a pravdepodobne aj nejaké rozoznáva. Encyklopédie a atlasy sú ako stvorené na rozoznávanie písmen. Okrem toho sú dverami do veľkého sveta literatúry faktu, teda medzi knihy, ktorých úlohou je učiť nás. Môžete siahnuť po Malej dětskej encyklopedii (v slovenčine musíte hľadať v bazároch), po Encyklopedie Larousse pro nejmenší (v slovenčine nejestvuje, škoda), alebo po Veľkej obrázkovej knižke pre malé deti.

2. Jedného pána Šaška.

Aby ste rozumeli, nemusí to byť práve pán Šašek – ide skôr ide o kombináciu obrázkovej knihy a literatúry faktu. Takéto knihy sú dôležité: deti sa vďaka nim učia o svete okolo nás, no ilustrácie dokážu vyjadriť emócie a atmosféru a teda všetky pusté fakty dostávajú život. Hneď tam počuť skutočných ľudí. Čo v normálnej reči znamená, že je jedna vec vedieť, že Paríž má Eiffelovku a pamätať si ju z dovolenky, ale druhá je zistiť, že Parížania majú radi čerstvé bagety rovnako ako váš junior a že stoja na zastávkach rovnako ako my.

Pán Šašek stojí presne na pomedzí turistického sprievodcu a obrázkovej knižky. Celá séria To je… sa venuje takmer výhradne dôležitým mestám sveta (Londýn, Paríž, Benátky, Hong kong, New York), a opisuje tie najkrajšie pamiatky v nich. Zároveň však zachytáva atmosféru každého z týchto miest, čo nie je pri turistických sprievodcoch celkom bežné. No a typická retro kresba pána Šaška – okrem toho, že je príjemná a neukričaná – bude vaše dietko vizuálne vzdelávať. Juj!

Podobné kvality majú aj rozliční ilustrovaní sprievodcovia pre deti, ktorých už začína byť na našom trhu konečne viac než málo. Napríklad Lumír včelaří od Labyrintu sa venuje životu včiel v úli a tomu ako vzniká med, pričom jeho prvými čitateľmi majú byť deti. Čosi podobné platí aj o svetovo známej The Book of Bees (prípadne verzia v slovenčine nazvaná prosto Včely, ktorú čoskoro vydá Slovart). Obe sú prekrásnym ilustrovaným sprievodcom ladeným do zlatavých medových farieb, ktorého si už v tomto veku môžete len tak obzerať a rozprávať sa. Do rovnakej kategórie sa radí napríklad aj uspávacia knižka Jak zvířata spí od Baobabu či Veľká kniha o malých tvoroch z prekladovej dielne Slovartu. Pre trochu väčšie deti je tu potom dobre známy Hávedník či Rostlinopis. Oba prepájajú spomienkové anekdoty zo života autora s trochou faktografického záznamu.

Samozrejme, v týchto knihách nečakajte kompletné informácie. Ich úlohou nie je suplovať učebnice a príručky. Všetky ale plnia jednu úlohu, ktorú takmer žiadna naša učebnica nedáva: vzbudzujú chuť vedieť viac. Howgh.

3. Jednu zbierku básničiek.

Na stránkach Čítajme si spolu znovu a znovu píšeme o tom aké dôležité sú básničky pre hlávky malých detí. Rým a rytmus sú tak dôležite fenomény pre rozvoj jazyka našich detí, že prehltnite horkú slinu spomienok zo základnych škôl a doneste domov aspoň jednu zbierku. Fakt. Jedna z najšikovnejších na trhu je Veľké Bum a malé bum, ilustrovaná Ľubom Paľom a napísaná Danielom Hevierom, z dielna Buvika.

Ale nemusíte recitovať, pánabeka, nie. Recitovanie – tak ako za temných čias Čo-tým-chcel-autor-povedať – sa zameriava iba na formu. Pamätáte ako ste memorovali Mor ho! a chceli mať prednes pred triedou čím skôr za sebou? Och, toto vážne nie.

Naopak – blbnite! Nech vám raňajkové cornflakesy lietajú cez celý stôl. Aha tu.

Sliepkáč a kohútica chytavky daždili.
Čižmovi do dediek robky z nich šnúrili.
Poplie to riadnili, zmochu to trochali,
tak básno tútičku pončime komaly.

Budete to skúšať vysvetľovať vášmu trojročníkovi? Kdeže! Nechajte tak. Skúste to všetci po sebe opakovať a skúste to bez smiechu. Mnoho z tých básničiek je presne o tom, o zvuku a smiechu. Niektoré (o líške, ktorá v daždi hrdzavie) budú aj potrebovať vysvetlenie (že teda hrdza je oranžová a aj líška, a že to sa len ujo Hevier tak hrá), ale to neznamená, že to je balvan na vašej hrudi. Je to také isté vysvetlenie ako prečo vysávač hučí a odkiaľ sa v dupe berie kaka.

Alebo Básnička ti pomôže, na ktorú nedáme dopustiť, tiež vydaná Buvikom. Už nám písalo celkom veľa mamiek, že bez tejto by to počas odchodu z domu v zdraví neprežili.

Prvý gombík: ujko Bombík. Druhý gombík: strýčko Jombík.
Už sme celí gombíkatí, nestratia nás naše šaty.

Výber je stále lepší. Napríklad Papučky od Jany Necpalovej sú citlivou zbieročkou s tichými ilustráciami, ideálnou pre deti okolo troch. Buvik nedávno vydal hravé Čáry-máry fuk! Zdenky Kulíškovej a v minulom roku veľmi vydarené Zažmúr očká Tomáša Janovica s ilustráciami našej milovanej Marie Neradovej. Snehuliačik šepol mame Františka Rojčeka takisto, a táto zbieročka vydrží až ku šiestim rokom.

4. Jednu zbierku klasických rozprávok.

Draci vymierajú, všimli ste si? Aspoň keď príde na príbehy, viachlavé draky na stíhanie už nejako nie sú zaujímavé. Miesto nich letí Elza, trollovia a potom….strašne veľa víl. Víly sú všade, ale úplne všade. Ak sá má niečo dobre predávať, rátajte s vílami a škriatkami.

Avšak klasické rozprávky sú niečo z čoho tie moderné vyrastajú, navyše Soľ nad zlato alebo Dvanásť mesiačikov v súčasnej detskej knihe už takmer nenájdete. To je škoda – klasické rozprávky nie sú iba o čakaní na princov a o stínaní hláv, ako sa občas zdá. My odporúčame dnes už kultovú zbierku Richarda Bambergera s minimom ilustrácií (a teda skôr asi pre deti od piateho roka). Mohli by ste siahnuť aj po nejakej zbierke z dielne Svojtka and Co., ale i keď tie sú na prvý pohľad veľmi pekné, väčšina z nich je skracovaná tak, aby sa ich vošlo do zbierky čo najviac. Preto mnoho rozprávok po násilnom skrátení na pár odstavcov stráca buď zmysel alebo väčšinu príbehu (Pinocchio, napríklad), navyše sú vo veľmi škaredej slovenčine. Vážne, Svojtka potrebuje dobrého slovenského editora.

5. Klasickú neklasickú rozprávku.

Kozliatka ospevujeme odkedy vyšli, a nie len tak zadarmo má táto kniha cien plnú izbu. Je fakt vydarená. Stretlo sa v nej toľko talentu, že sa v nej iskrí prakticky odkedy ju otvoríte. Klasická rozprávka versus táto moderná a neskutočne vtipná úprava sú na zjedenie.

Toto je jeden z dôvodov, prečo sa oplatí deckám čítať klasické rozprávky: ak im potom prečítate nejakú prerobenú modernú verziu, veľmi dobre sa bavia. Kritické myslenie totiž! Navyše dokážu hľadať rozdiely a podobnosti, pestujete v nich zmysel pre humor a hlavne sa nepriamo učia, že príbehy majú svoje zákonitosti.

Dobrých prerábok na trhu nie je ale veľmi veľa. Môžete siahnuť po Mačkách vo vreci od Jaroslavy Blažkovej, alebo potom po Osmijankovi a po všetkých jeho princeznách, ktoré miesto vydaja trénujú atletiku, po rozprávkových krajinách, ktoré sú naopak a po úplne uletených zvieratkách, po celej kombinácii najrozličnejších žánrov v jednej krátkej rozprávke. Skúste. Lebo inak sa vám slivkové knedle rozvaria.

6. Obrázkovú knižku, inými slovami bilderbuch.

Obrázkové knihy sú tie knihy, kde ilustrácia má výraznú prevahu nad textom – no pozor, v tomto veku detí už nemyslite na Krtečka. V Krtkovi ilustrácie v podstate len popisujú dej. Naopak, v kvalitnom bilderbuchu je ilustrácia samostatným prvkom. Text rozvíja, presahuje ho. Napríklad aha, Haló, haló, pani Mačka je poriadne strašidelnou knižkou – ale všetko jej napätie a hrôza je v ilustráciách, samotný príbeh je vlastne neutrálny. Strach do nej pridali obrázky: zlovestný tieň s dvomi ušami nad spiacimi myškami, veľké oči spoza veľkého červeného hrnca, no a samozrejme tma pod ním.

V zahraničí má žáner bilderbuchu dlhú tradíciu, aj keď u nás akoby obrázkové knihy patrili do rúk iba batoliatkam. Dospelým sa často zdá, že bohatý príbeh a hlboké rozprávanie nájdeme iba v knihách s textom, že ilustrácie nedokážu takýto zážitok sprostredkovať. Nie je to ale tak, a práve preto s obrázkovými knihami v žiadnom prípade neprestávajte.

Liek pre vĺčika je zvláštna kniha o úplne obyčajnom vĺčikovi, ktorého ale zničoho nič prestal baviť život. Dokonca si aj vysmiatu masku na tvár vymyslel, aby nemusel nikomu vysvetľovať, že je vlastne smutný. Sova sa rozhodla mu pomôcť – a po niekoľkých pokusoch všetko dospeje ku zdárnemu koncu. Myslím, že túto knihu Daniela Olejníková neplánovala pre deti okolo troch rokov – ale neverili by ste koľko mám mi už napísalo/povedalo, že patrí u nich doma k najobľúbenejších (v tomto článku sa tak stalo prvýkrát). Deti od prvého momentu prekvapí svojou výraznou ilustráciou. Príbeh je v podstate obyčajný (až na to kiwi v ňom), ale práve ilustrácie z nej robia poklad aký v nej deti rozoznajú. Kniha je v podstate vypredaná, ale videli sme ju v Kompote, u pána Mrkvičku, no a vo vašich knižniciach určite.

Do tejto kategórie môžeme zaradiť aj: bezslovnú sériu Journey (Pampúch o nej píše tuto) alebo tiež bezslovné Kytičky z ulice (jedna z najkrajších kníh minulého roka). Tiež môžete vyskúšať Na útěku! o pobláznenej ovečke, ktorá hľadala kde je vlastne doma (Zdenka o nej píše zase tuto), čokoľvek od Daisy Mrázkovej alebo tichú, no dobrodružnú Cestu domov od Egreša. 

7. Jedneho Lobela.

Arnolda Lobela sme spomínali aj v predchádzajúcej časti série pre nižší vek, a je to tak, tento pán je univerzálny – a parádne vám vydrží do prvého ročníka, keď si na ňom junior začne trénovať vlastné čítanie. Arnold Lobel píše veľmi obyčajným neemotívnym jazykom bez pátosu, a také niečo v detskej literatúre treba hľadať. Nijako deti neovplyvňuje a ani sa ich nesnaží podplatiť lacnými trikmi. Je plný krátkych príbehov: niektoré sú smiešne, niektoré smutné, niektoré strašidelné a iné zase láskavé.

Niet čo viac dodať, o pánovi Lobelovi píšeme v podstate bez prestávky od začiatku Čítajme si spolu. Naposledy sme rozberali jeho Myšaciu polievku na portáli Eduworld.sk. Už len posledný komentár: ja osobne si veľmi vyberám čo kupujeme domov, zväčša nám vystačia knižnice. Lobelovky ale musíme mať doma.

8. Jedneho Dahla.

Roald Dahl tvorí v detskej literatúre vlastnú kategóriu. Toto som o ňom napísala v úplne inom článku (o knižkách špeciálne pre tatov):

Dahlovky sú nesmierne originálne, otvoria deťom dvere do sveta, o ktorom dovtedy ani nechyrovali. Je v nich kadečo: od humorného cez komické, cez pojašené a cez groteskné smerom ku temnému, strašidelnému a nakoniec hororovému. Nedá sa od nich čakať, že vo vás vzbudia jeden pocit alebo jednu reakciu.

A ešte aj toto: 

Dahlovky sa nedajú pustiť z rúk, a to napriek tomu, že jeho knihy pre deti majú v sebe veľa z krutosti nášho sveta. Detské postavy sú buď na pokraji chudoby alebo ich vychovávajú protivné staré mamy, protivné tety či protivní rodičia.

Avšak okolo piateho roka už je na Dahla aj celkom čas. Asi najlepšie je začať knižkou Žirafa, Pelly a ja – nie je vôbec strašidelná, je epizodická a nestretnete v nej nič krvilačné. Obrovský krokodíl je už trochu iný prípad – krokodíl totiž chce zožrať deti z blízkej dedinky, a takmer sa mu to podarí. Krokodílovo vyjadrovanie je v nej veľmi expresívne, takže ak jeho jazyk zjemníte, deti sa budú báť výrazne menej. Jakub a obrovská broskyňa si pri menších deťoch asi vyžaduje trochu skrátiť pomerne smutný úvod a zamerať sa rovno na úžasné dobrodružné cestovanie po svete v broskyni.

9. Jednu dobrú sviežu slovenskú rozprávku

Och, v posledných rokoch vychádza u nás stále viac dobrých, originálnych vecí. O koníčkovi Budíčkovi je síce trošku postaršia vec, ale jednoznačne z tých najvydarenejších (teta Lenka, už vám musíme vrátiť tú vašu!).

Hlavnou témou tejto superknižky je prejedóza sladkóza, veľmi vážna vec, pretože aj koníček Budíček na ňu veľmi vážne ochorel. Ako dobre, že ho svetovo známy pán doktor vyliečil (liečil aj pirátovho papagája, aj zaklínačovho hada) (vyhľadal ho dokonca vraj aj akýsi vlk, čo si chcel vyladiť hlas, aj dievčatko s korytnačkou). Ak by to nezvládol, kto by Jožkovu rodinu budieval „každé ráno presne o siedmej, na sekundu presne, presnejšie ako rádio“? A kto by Jožka nosil do školy na kraj lesa, kde na obrovskom školskom parkovisku postávali limuzíny, karavany a vrtuľníky bohatých rodičov?

A tak keď Budíčka prepadla neznáma choroba, keď mamke od úľaku vypadol z rúk chlebík a na zem padol maslovou stranou a keď sa rozhodli, že nádej v každej dobre knihe umiera posledná a teda až po koníkovi, rozhodli sa konať – to jest nájsť najlepšieho doktora.

Koníček Budíček je neobyvklý fenomén. Má jednoduchý príbeh s ponaučením, ktoré vám ani deťom nespôsobí kožnú reakciu (ako väčšina kníh s ponaučením robí), autor na vás, rodičov-čitateľov, po celý čas žmurká a vie, že budete rozumieť, a je celý celučičký od prvej po poslednú ilustráciu SVIEŽI. Svieži a zábavný, neopozeraný, okamžite obľúbený. Vďaka ilustráciám a rámcovému príbehu „chorý koník potrebuje pomoc“ deju veľmi dobre rozumejú už aj deti okolo dvoch rokov, ak im trochu zjednodušíte niektoré pasáže. Naplno si ho užijú deti okolo štyroch, no a vy samozrejme.

Okrem Koníčka Budíčka ešte môžete vyskúšať napríklad Svetozára. Pre päťročníkov sa môžete obrátiť na už trochu viac textový príbeh Zo škrupiny od Jany Necpalovej v prekrásnej intímnej grafickej úprave. 

10. No a nejakú dobrú zahraničnú rozprávku.

My sme tuto jednoznačne za Špinušku, ako sme už na mnohých miestach povedali (napríklad aj tuto). Európske knihy zvyknú byť ilustrované trochu inak než tie americké a inak ako tie naše domáce, aj ich príbehy sa vyvíjajú trochu inak – no deti po celom svete zvyknú prekonávať vlastne celkom podobné obtiaže. Napríklad rodičov, ktorí im nerozumejú, keď sa úplne BEZ VLASTNEJ VINY SAMOZREJME zafarbia na fialovo či spôsobia penovú potopu väčšej časti mesta.

Špinuška je sériou príbehov, ktoré sú krátke, bohato (a vtipne) ilustrované a majú v sebe nesmiernu energiu. Vďaka ilustráciám sa veľmi dobre čítajú aj deťom okolo troch rokov, ktoré ešte len začínajú jednotlivé udalosti spájať do väčšieho celku (teda príbehu). Zároveň však svojim vtipom a originalitou výborne bavia aj päťročné decká, ktoré tento text už zhltnú ako malinu.

V tomto prípade môžete knižnicu doplniť hoci aj o: pána Guľôčku, láskavého pána so svojimi zvieracími spolubývajúcimi (celkom čerstvá knižočka z o.z.Slniečkovo), Skôr než som prišla na svet z Verbaria o detskom premýšľaní kde je bábo, kým príde na svet, či o svetovú klasiku Zajačika Petríka. Alebo tiež o Daniela Rušara a jeho Kamzíkův velký skok, veľkú knihu o smrti a strate pre deti – ak teda radíme české knižky medzi zahraničnú produkciu.

Záver

Tak. Tento článok mi trval vyše pol roka. Ale je vonku. Čo by ste ešte doložili do zoznamu vy? A čo sa u vás doma najčastejšie číta? Napíšte nám do komentárov.

A ešte pozrite sem.

___

Séria Ako si čítať s našimi deťmi

Ako si čítať s našimi deťmi – novorodenec (1. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – prvý rok (2. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – medzi prvým a druhým rokom (3.časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – do tretieho roka (4. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – tri až päť rokov (5. časť)

Zapíšte sa na odber nášho newslettera, aby ste dostávali info aj o nasledujúcich článkoch. Ďakujeme!

Vianoce sa blížia. Všetko okolo sa začína zrýchľovať – aj keď desať bodov všetkým obchodným reťazcom, že je koniec októbra a ešte stále nikde nepočuť White Christmas (iba ak u nás doma).

Spolu s Dagmar z Farebných prstov sme pre vás vymysleli čosi čo vám pomôže spomaľovať.

Obe sme mamy malých detí a máme menej času než by sme chceli. O to viac by sme chceli čas s nimi tráviť aspoň trochu zmysluplne – ja som navyše aj mater bez štipky výtvarného talentu, a aby som nakreslila žirafu, musím si pozrieť Matýska a Jáju.

Chceme vás povzbudiť, aby ste spolu s nami začali hľadať čas na krátke chvíle, počas ktorých s deťmi spolu niečo vytvoríte. A aj keď na konci možno budete mať v rukách iba papierovú somarinku (a vyliate farby všade vôkol), medzi vami budú nové veci. Viac spomienok. Lepší rodič a spokojnejšie dieťa.  

Nemáte talent? Super, vy ste naša cieľovka! Stačí vám odhodlanie a jedna Dagmar, ktorá všetko pripravila za vás. Čítajte ďalej.

Dagmar pre vás pripravila Tvorivú výzvu: od 7. 11. do 11. 11. 2016 máte na každý deň pre vás a deti jednoduchú aktivitu. Nepotrebujete žiadne skúsenosti s umením a pokojne buďte aj úplné drevo. 

Viac informácií a prihlasovanie nájdete na blogu Farebné prsty.

Ako na to? 5 základných pravidiel

Pravidlo č. 1: Proces, nie produkt

Zabudnite na pekné štylizované fotky „detskej tvorby.“ S tým, čo doma vznikne sa nemusíte s nikým porovnávať. Dôležité je, že si to užijete a zabavíte sa pri tom. Uprednostnite pritom aktivity, pri ktorých môže dieťa voľne tvoriť. Projekty, pri ktorých musíte nad dieťaťom stáť a usmerňovať ho, kde má čo prilepiť a ako má vyfarbovať, si nechajte na moment, keď budete mať na ne naozaj chuť. 

Deň má iba 24 hodín. My matky dobre vieme, že aj keby sme sa potrhali, jednoducho nestihneme všetko, čo sa od nás očakáva. Dovoľme si odložiť na chvíľu všetko nabok a užiť si pokojný tvorivý moment s deťmi. To je predsa to, na čom v živote záleží. Navyše hocijaká tvorivá činnosť znižuje hladinu stresu, aj keď nie sme bohvieakí umelci.

Pravidlo č. 2: Každý deň trošku

Začnite jednoduchými projektmi na pár minút, po malých kúskoch. Základ je v pravidelnosti a vo vytrvalosti. Keď sa čas a priestor na tvorenie stane pravidelnou súčasťou vašich dní, začnú sa u vás diať veľké veci.

Nemusíte si tvorenie odkladať na víkendy. Pár minút si pravidelne nájdete aj cez týždeň. Ak urobíte každý deň malý kúsok, časom si zvyknete a trúfnete si aj na väčšie výzvy.

Pravidlo č. 3: Neprežeňte to

Keď ste s deťmi doteraz doma netvorili, nechcite dobehnúť všetko naraz. Začnite zvoľna, aby si na nový prvok vášho dňa zvykli nielen deti, ale hlavne vy sami. Nebuďte na seba príliš tvrdí. Vyberte si tie najjednoduchšie projekty a pokojne opakujte dookola to, čo vás baví. Tvorte s ľahkosťou, netlačte na pílu. Vydržíte pri tom dlhodobo jedine vtedy, ak vás to bude baviť a prinesie vám to niečo pozitívne do života.

Pravidlo č. 4: Zabudnite

Mnohí z nás vyrastali v dobe umenia socialistického realizmu. Výtvarná výchova bývala otrasná a často dosiahla presný opak toho, čo mala: zanechala v nás traumu, že sme grambľaví a nemáme talent. Prezradím vám tajomstvo. Môžete byť grambľaví, nemusíte mať talent, a predsa si môžete tvorenie užívať. Tvorte (a tancujte) ako keby sa nikto nepozeral. Deti to pochytia od vás.

Pravidlo či. 5: Cvičenie robí majstrov

S tvorením je to tak trochu ako s behaním. Najdôležitejší moment na celom behaní je obuť si bežecké tenisky a vyjsť pred dom. Aj keby ste mali blok obehnúť iba päťkrát. Akonáhle sa začnú vyplavovať endorfíny, domov sa nevrátite. S tvorením je to podobné. Keď bude vonku materiál a deti budú aspoň trochu v stave tvoriť, vyhrali ste.

Čo budete potrebovať

Na začiatok nemusíte vykradúť banku. Určite ale budete potrebovať:

• jednu dobrú sadu ceruziek, ktoré budete udržiavať ostré
• kvalitné detské nožnice 
• vyprateľné lepidlo
• papierovú lepiacu pásku (deti sa s ňou naučia samy pracovať skôr ako s igelitovou a dá sa odstrániť bez stôp. Krásna je washi páska, ekonomická zasa maliarska krycia páska)
• rôzne druhy papiera: výkres, kancelársky papier, farebné papiere, akvarelový papier
• kvalitné vodovky
• farby
• štetce
• modelovaciu hmotu
• a určite nezabudnite tácku (alebo plech na pečenie), maliarsku zásterku a gumený obrus

Ak venujete trochu energie príprave, tieto základné pomôcky v kombinácii s pár recyklovanými materiálmi vám vystačia na množstvo rôznorodých projektov. Ak však v papiernictve zbadáte niečo zaujímavé, neváhajte. Pokojne využite aj hotové sady na tvorenie.

Potrebujete aj jeden dobrý samooblužný stôl

Na to, aby deti tvorili, potrebujú priestor, aj keď by to mal byť len kuchynský stôl. Ešte lepšie je mať vyčlenenú špeciálnu zónu na kreativitu, umenie, pokusy a majstrovanie – ale na začiatok sa tým netrápte. Keď deti pochytí chuť tvoriť, mali by mať na dosah ruky všetky potrebné materiály a nástroje.

Základnou vlastnosťou dobrého priestoru pre tvorbu je, že by sa v ňom deti mali vedieť samy obslúžiť. Mali by mať možnosť zhmotniť svoje vlastné predstavy. Mali by dostať slobodu, aby mohli testovať a krok po kroku uskutočňovať svoje veľké nápady. Samozrejme by tiež mali vedieť, kde všetko nájdu a kam to môžu odložiť, keď dokončia ďalší zo svojich projektov.

Kedy si nájsť čas

Času naozaj netreba veľa. Mne najviac vyhovuje urobiť si s dcérou krátku tvorivú session ako úvod nášho spoločného času. Po príchode zo škôlky sa jej aj sebe postarám o základné pohodlie. Kým sa začne kolotoč povinností, na štvrť hodinku si s ňou sadnem a niečo si vytvoríme. Pekne sa na seba naladíme a dozviem sa, čo sa celý deň dialo. Niekedy sa z toho stane hodina a ona si veselo vyrába, kým ja pracujem v domácnosti.

Pozvania tvoriť

Pozvanie tvoriť som už rozoberala aj na svojom blogu: je to najľahší spôsob, ako deti inšpirovať k niečomu novému, no zároveň na to nemrhať časom. Za pár minút nachystáte deťom lákavú a premyslenú kombináciu materiálov.

Kôpka by ich mala inšpirovať k voľnému tvoreniu. Môžete mať dopredu predstavu, ako by deti mali materiály použiť, no netrvajte na svojich očakávaniach a nechajte ich objaviť si to po svojom. Je na nich, aby určili, aký bude výsledok.

Keďže ide o jednoduché kombinácie materiálov, najlepšie urobíte, ak si pozvania nachystáte do zásoby, povedzme na týždeň dopredu. Ak nastane vhodná chvíľa, iba vytiahnete hotové pozvanie zo šuflíka a hotovo. Úplne si vystačíte s pár plastovými nádobkami s prichystanými materiálmi.

Pozor, pozor – novembrová výzva!

Na týždeň od 7. do 11. novembra 2016 Dagmar pripravila parádnu výzvu pre vás a vaše deti. Všetky informácie nájdete na jej webe Farebné prsty a vo FB skupine Klub farebných prstov. 

A tak do spomaľovania, rodičovia – Vianoce sú za rohom!

Vitajte v dalšom článku do série pre oteckov. Ak ste sa teda rozhodli pustiť do čítania s deckami aspoň chvíľku každý deň, super! Vybrali sme pre extra dobré tituly, ktoré každého tata/brata/deda pobavia a deti nadchnú. Keď s nimi dočítate, pokojne sa nafúknite a prejdite po obývačke ako páv. Takých mužov je málo, hovoria výskumy – ale tí, ktorí sú, sa majú s deťmi omnoho radšej. Aj v puberte. Môže byť?

Varovanie: Tento článok nemá byť v žiadnom prípade polemikou na tému rodu, úloh rodičov vo výchove 
detí a podobne. Je jednoduchou zbierkou knižiek, ktoré vedia špeciálne zaujať a pobaviť otca, 
a to aj na dvanáste (stodvanáste?) prečítanie. 
Sú buď extra srandovné, extra dobrodružné alebo si jednoducho vyžadujú extra dávku 
nadsázky či humoru - a tá, priznávam, ide večer ockom o čosi lepšie. 

Tip 1: okolo jedného roka

1. Nenásytná húsenička je samozrejme úplný top. Húsenička je tvorená veľmi peknou kolážovou ilustráciou, navyše je o nenažranom hmyze, ktorý sa každý deň v týždni prejedá stále viac a viac. Až kým čárymáryfuk – motýľ.

Prečo sa hodí špeciálne k ockovi: K tejto knižke patrí hlasné CHRUM-CHRUM-CHRUMkanie, šteklenie, grganie, ochkanie a bruchabolenie. Ako sa do desiatich stránok vojde toľko srandy, múdrosti a ešte k tomu aj motýlie prekvapenie na záver, tomu ja stále nerozumiem. Kto by ju nemal rád? A kto by si neobľúbil večerné čítanie s tatom?

2. Milá Zoo ide s Húseničkou ruka v ruke. Trpezlivá ZOO vo vizuálne veľmi čistom príbehu opakovane odpovedá na žiadosť o zaslanie domáceho miláčika. Slon je ale priveľký, žirafa privysoká, ťava hundre…. až nakoniec si to vedenie ZOO poriadne premyslí, a pošle to správne zvieratko. Ktoré to tak môže byť?

Prečo sa hodí špeciálne k ockovi: Kľúčom ku knižočke – teda okrem interaktívnych okienok – je tato, ktorý húka ako slon, reve ako lev, skáče ako opica a sičí ako had. Zhruba po treťom čítaní čakajte, že dieťa vám bude strkať knihu do rúk a húkať:“Zóóó, tato! Tati, zóó!“

Tip 2: okolo troch rokov

1. Ako šlo vajce na vandrovku je slovenská klasika, ale neľakajte sa. Fenomenálne sviežo a moderne ilustrovaná (Vlado Král, jedna z najkrajších kníh za jeseň 2015). Dokonca aj slovensky írečitá so slovíčkami, ktoré ste naposledy počuli možno vo Svákovi Raganovi. Toto vydanie má ale tak dobre sádzaný text, že máte na všetky tie írečitosti čas, rozumiete každému slovku, a k tomu sa neviete vynadívať na sprievodné ilustrácie. Fakt, číta sa sama.

Prečo sa hodí špeciálne k ockovi: Vajce na vandrovke je príbeh menej známy zo slovenskej klasiky, zato je riadne uletený. Tata istotne ocení jeho bizarnosť. A bude ho to baviť, vrátane všetkých archaických perličiek a čo najčistejšej intonácie. Je pravdepodobné, že vytiahne aj najkrajšie slovenské Ľ! „Chodník sa stratil, hore pusto – dolu pusto, kde sa tu uchýliť?“ „Ba ešte čo“ – povie tetka. „Ja takým ošklbancom nič nedám!“

2. Kozliatka obojstranné sú knižka vydarená na úrovni ninja. Z jednej strany kozliatka neposlušné ako ich poznáme v podaní Márie Rázusovej-Martákovej. Z opačnej strany veľmi podarená moderná verzia Jaroslavy Blažkovej o kozliatkach poslušných. Tie prvé kozliatka si vlk dá na obed, tie druhé dostanú od mamky po hruštičke a vlk skončí u učiteľa spevu.

Prečo sa hodí špeciálne k ockovi: Kozliatka poslušné, presne túto časť si každý ocko poriadne vychutná. Vlk po sérii zúfalých pokusov vyzerať strašidelne a/alebo sa aspoň naučiť tú kozinu pesničku končí na hodinách spevu, lebo čo už mu iné ostáva. Pasáže, v ktorých sa kozliatka pučia za dverami, pretože on sa pokúša spievať, nedokáže si zapamätať jediný správny verš a je všeobecne smiešny sú na popukanie. Varovanie: nečítať pred zaspávaním, nezaspia. 

3. Maxipes Fík – prerastené šťeňa, ktoré rozpráva a ktorého rast zastavil až sud piva. Určite si Fíka pamätáte zo svojho detstva, možno v nesmrteľnom televíznom podaní Josefa Dvořáka. Bláznivé dobrodružstvá, ktorým miestami chýba korektnosť (Sud piva! V detskej knižke! Kam sme to dospeli!), no o to sviežejšie sú: flirtujúca pani suseda, miestna zadymená krčma, opitý Fík, policajti, húska autom prevalcovaná.

Prečo sa hodí špeciálne k ockovi: Ockovia sa pravdepodobne nad ničím nebudú pozastavovať, akurát sa dobre zabavia. A to je veru jedna z najlepších lekcií aké naše deti môžu dostať. A tie obrázky! Je to všetko, len nie uhladené, čisté, symetrické či nedajbože neutrálne. Nuž a okrem toho nie je Maxipes Fík vlastne ani tak o malej Ajke a Fíkovi, ale skôr o Ajkinom otcovi a jeho vzťahu k tomuto maxipsovi. To je druhý dobrý dôvod, pre ktorý táto kniha sadne práve im.

Tip 3: okolo piatich rokov – čas otvoriť Dahl-osvet

Roald Dahl je veru čudný chlapík a nedá sa celkom ľahko zaradiť. Dahlovky sú nesmierne originálne, otvoria deťom dvere do sveta, o ktorom dovtedy ani nechyrovali. Je v nich kadečo: od humorného cez komické, cez pojašené a cez groteskné smerom ku temnému, strašidelnému a nakoniec hororovému. Nedá sa od nich čakať, že vo vás vzbudia jeden pocit alebo jednu reakciu – a tým sa otvárajú dvere do sveta veľkej literatúry.

Dahlovky sa nedajú pustiť z rúk, a to napriek tomu, že jeho knihy pre deti majú v sebe veľa z krutosti nášho sveta. Detské postavy sú buď na pokraji chudoby alebo ich vychovávajú protivné staré mamy, protivné tety či protivní rodičia. Napríklad Jakubove dve tety z knihy Jakub a obrovská broskyňa sa k nemu správajú nesmierne zle, až kým mu pod stromom nenarastie broskyňa, s ktorou precestuje celý svet v úžasnej sérii dobrodružstiev (spolu s lienkou, pavúkom a iným hmyzom, ktorý ho bude chrániť). Rodičom dievčatka z knižky Matilda zase prekáža, že ich dcéra si neustále číta, a chceli by, aby len pozerala telku. Keď sa ukáže, že je geniálna, z podvádzania ju obvinia rodičia aj riaditeľka školy – na jej strane stojí len láskavá pani učiteľka. Alebo Čarodejnice sú plné prívetivých starých dám, ktoré sú v skutočnosti krvilačné čarodejnice, neznášajú deti a hlavného hrdinu premenia na myš. A už nikdy sa nepremení späť! A aj tak má kniha dobrý koniec!

Prečo sa Roald Dahl hodí špeciálne k ockovi: lebo tatovia sú v tomto majstri. Oni nebudú riešiť nespravodlivosť sveta (ktorú ale vnímate v deji iba vy ako dospelí), zamerajú sa na na dej, akciu, dobrodružstvo. Dahlovky sú akčné, dramatické, zábavné. Ukazujú, že detská literatúra je väčšia než len rozprávky so sladkým „žili až kým nepomreli.“

Dôležitá vec: Roald Dahl je vhodný naozaj okolo piatich rokov, podľa toho ako zrelý je váš domáci čitateľ. Žirafa, Pelly a ja je perfektný úvod do Roalda Dahla. Je menej bláznivá, tiež kratšia, viac ilustrovaná. Je epizodickejšia a hodí sa tak k nižšiemu veku. Matilda, Danny alebo Charlie majú textu o dosť viac, ilustrácií o dosť menej. Hodia sa tak skôr k prvým ročníkom základnej školy. Svoje deti si poznáte najlepšie, podľa toho vyberajte.

Tip 4: …a väčšie deti – a stále deti

Čo ďalej? Čím abstraktnejšie deti dokážu uvažovať, tým viac začínajú dumať nad tým, čo znamená byť dobrý kamarát, či sa môže klamať rodičom, a či vôbec rodičia sú naozaj takí múdri ako si to deti doteraz mysleli. K tomu sa pridávajú prvé skutočné priateľstvá, otázka lojálnosti a toho, čo je správne. Sú to veľké VEĽKÉ témy, a v dnešnom našom svete nie celkom populárne. O to viac musíme chcieť, aby tieto témy rozoberali s nami a v bezpečnom prostredí.

Toto je čas kedy nevyhnutne smerujú k puberte a rodič prestáva byť jediným navádzačom v ich svete. Vtedy treba vážne tvrdo pracovať na tom, aby sme s nimi trávili zmysluplný čas, a aby dôvera voči nám mala kde rásť. Uf. Aby si po odpovede nechodili (iba) za spolužiakmi a na internety.

Kroniky Narnie (od cca 8 rokov, menej či viac podľa vášho dieťaťa) sú dnes už klasikou detskej fantasy, a sú tiež veľmi dobrou prípravou na svet Stredozeme – ešte len tam sa bude riešiť odvaha a lojálnosť. (Nie, prosím, neriaďte sa tým ako bola Narnia sfilmovaná.) Narnia pozostáva zo siedmych dielov, ale podľa môjho názoru Kôň a jeho chlapec je jeden z najlepších. Je to čisté, dobre vylúhované akčné dobrodružstvo. Odohráva sa iba vo fantastickom svete Narnie a hlavných hrdinom je miestny chlapec Šasta. Ten uteká pred otroctvom spolu so svojim hovoriacim koňom, a po ceste stretáva dievča Aravis, ktoré zase so svojim hovoriacim koňom uteká pred dohodnutým manželstvom s krutým mužom. Aj oba kone sú vlastne na úteku, sú to jediné hovoriace kone v krajine a hrozí im preto nebezpečenstvo. Kôň a jeho chlapec je teda v podstate iba príbehom ich cesty do bezpečia Narnie cez púšť.

Historie svorné sedmy je jeden z klasických domácich kúskov autora Rychlých šípov. Je to veľmi dobrý nekomoplikovaný úvod do celého sveta klubov, skautov a dobrodružstiev (od približne 8 rokov). Ide v nej o skupinu siedmych susedov/kamarátov, ktorí hľadajú spôsob ako spolu tráviť čas napriek (nie celkom spravodlivému) hnevu svojich rodičov. Treba povedať, že v podstate čokoľvek čo Foglar vytvoril sa venuje dospievaniu, komplikovaným vzťahom v skupine, otázke ega, celému tomu hormonálnemu mixu. Jeho knihy sú zaujímavé vďaka skupine, v ktorej sa odohrávajú, pretože práve v skupine, v rozhovore a v zážitku sa podľa Foglara najlepšie ukazuje vnútro človeka. Toto je vlastne jadro zážitkovej pedagogiky, ktorú svojimi knihami razil: dajte chlapčisko do skupiny, až vtedy pochopí, že jeho konanie má následky. A dozrie.

Bratia Levie srdce od Astrid Lindgrenovej (od cca 10 rokov). Keď príde na Astrid Lindgren, o Pipi alebo o Emilovi sa ani nemusíme baviť. Patria k základnej výbave každého čitateľa, a je to skvelá literárna sranda. Avšak Bratia Levie srdce je čosi úplné iné – je to vážna, intenzívna a dojímavá fantasy, v ktorej sa postavy postavia – okrem tyranovi – aj smútku, depresii, smrteľnej chorobe a smrti. Dej sa odohráva v krajine Nangijala, kam odchádzame po smrti. Je to Narnia v temnejšej verzii. Takéto knihy si asi nebudú chcieť čítať každý mesiac, ale raz za čas by mali. Všetko menia.

Prečo sa tieto hodia špeciálne k ockovi: prvý dôvod je, že urobia dobre tatovi. Popri každodennej rutine väčšina otcov ocení možnosť stať sa na chvíľu drakobijcom či cestovateľom v čase. Druhý dôvod je, že tieto veľké príbehy sú cestou k dospievaniu, a otec jednoducho musí byť pri tom. Musí vidieť ako sa mu deti menia pred očami, aby si navzájom lepšie rozumeli.

Tip 5: kedykoľvek si nájdete pár minút času

Táto časť je jednoduchá: ide o akúkoľvek príručku, atlas (detský alebo aj nie), encyklopédiu (detskú alebo aj nie) či slovník. Hodia sa na tie krátke chvíle, keď dietko sedí na nočníku a vy ho tam chcete udržať, keď sa deti kúpu alebo keď je rodič večer strašlivo unavený a zvládne akurát tak s deťmi čosi prelistovať.

Prečo sa tieto hodia špeciálne k ockovi: pretože ako ukázal jeden nedávny výskum, otcovia pri čítaní kladú iný druh otázok než mamy. A ten, ako sa ukázalo, rozvíja rečové zručnosti dieťaťa úplne iným smerom než mamine otázky. Takže pri listovaní atlasom môže tato spomínať na svadobnú cestu k moru, pripomínať dieťaťu minuloročnú dovolenku alebo predstavovať si aké to na tom mieste asi môže byť – všetko samá uspávacia procedúra.

Tip bonusový: nežná polovička

Ak čítanie prehlbuje vzťahy medzi nami a deťmi, prečo prestať čítať jeden druhému? Aby sme citovali zo známeho filmu Spoločnosť mŕtvych básnikov, poézia je tu na to, aby muži dvorili ženám. Tak nech sa páči, ponúknite sa bardom vo fenomenálnom a cenami zahrnutom preklade Martina Hilského. (Odporúčame v kombinácii s nasledovnou formulkou: „Mojko, choď si dať vaňu, ja zatiaľ uložím deti.“ Shakespeare vtedy zaberá najlepšie.)

A súťaž! (súťaž uzavretá)

Nenásytná húsenička je opäť na svete! Vydavateľstvo Zelený kocúr vypočulo všetky prosby a dalo dotlačiť Nenásytnú Húseničku Erica Carleho. My sme pre vás dostali dva výtlačky, a k tomu ešte jednu Milú Zoo. To všetko preto, aby ste mohli naštartovať svojich oteckov, prípadne manželov a partnerov vašej tehotnej kamošky, sesternice alebo dobrej susedy.

Ako na to? 

Súťaž budeme opäť robiť cez jednoduchú aplikáciu Rafflecopter, ktorá na konci vyžrebuje troch z vás. Do Rafflecopterového okienka sa stačí prihlásiť pod „Log in“ vašou emailovou adresou alebo cez FB konto. Zúčastniť sa môžete viacerými spôsobmi, a nazbierať tak postupne viac “prihlášok” do súťaže. Komentovať sa dá aj opakovane, čím si môžete zarobiť bodíky každý deň do ukončenia súťaže.

Komentár nechajte na túto otázku:

Čo u vás doma čítajú s deťmi ocinovia? A kedy? (a do zátvorky pripíšte, či by ste si želali Zoo alebo Húseničku.)

Súťaž pobeží celý týždeň a skončí o polnoci z nedele na pondelok. Veľa šťastia!

UPDATE: Rafflecopter nám vyžreboval Annu a Martinu H, ktorým pocestuje Húsenička. ZOO zase zašle prekvapko Zuzane K. Blahoželáme! Ozveme sa na mail, aby sme dohodli dalšie detaily.

Ostatným ďakujeme za účasť! Čítajte nás aj naďalej, buďte tvoriví a vracajte sa k nám na web. Ešte raz, vďaka!

a Rafflecopter giveaway

Prečítajte si aj ďalšie články zo série pre ockov.

Dobrý deň, chlapčisko veliké, a kto si ty? Ešte včera si meral 51 centimetrov a spával si mi krížom cez hrudník. Dnes si v zľave v H&M vyberieš to jediné správne tričko so Spidermanom, odnesieš k pokladni a autonómne zaplatíš svojimi našporenými tridsiatimi centami.

Tak je.

Keď máte doma dvojročníka, spoľahlivo už dokáže rozlíšiť knihu od lega, od tabletu, od maminho mobilu a od výbavy do kuchynky. Tiež už dokáže poskladať menšie puzzle, ovláda približne 50 slov (fakt iba pribižne) a rozumie omnoho väčšiemu množstvu. Toto je čas, kedy sa už aj pohráva s príčinou a následkom – napríklad vie, ktorý gombík stlačiť na práčke, aby začala blikať alebo že ten velikánsky gombík na wecku spustí vodopád.

Ak ste s knižkami doteraz čakali, celkom veľa príležitostí ste už aj premrhali. Ak ste dietko v rade na pošte učili čakať tak, že dostalo do ruky mobil, trochu ste si to skomplikovali.

Nič však nie je stratené – treba sa sústrediť na to, že váš potomok bude z čítania v malom veku profitovať celé roky (skutočne, celé roky, nie iba pár mesiacov, ako píšeme o jednom z najznámejších výskumov ohľadom čítania) a potom sa do toho poriadne pustiť.

Čím myslíme, pravdaže, začať smiešne malými cieľmi.

Tajomstvo všetkých dvojročníkov

Viete čo? S príčinou a následkom v príbehoch sa ešte iba hrajú. Ešte ju iba objavujú ako ten správny gombík na práčke. Na jednu aktivitu sa pritom dokážu sústrediť približne okolo 5 až 8 minút. No a čo to znamená pre náš praktický život?

Deti v tomto veku jednotlivé časti príbehu ešte nespájajú do jedného celku. A tak nebudú ešte nutne otvárať knihu na prvej strane a postupovať ku koncu. Práve naopak. Bude sa im páčiť ako na jednej strane Calvin číta knižky o všetkom možnom, a ako na ďalšej všetky ostatné škorce priviažu Calvina na šnúročky, aby doleteli do teplých krajín. A tiež sa im bude páčiť ako ich Calvin všetkých naženie do jaskyne, pretože rozoznal hurikán. Avšak pochopiť súvislosť medzi hurikánom a Calvinovym štúdiom v úvode? To už chce zrelšiu hlavičku (aspoň, a viac) trojročníka.

Čo to znamená pre náš praktický život?

Že potrebujeme knižky, kde každá strana/dvojstrana obstoja AJ samostatne, nie IBA ako súčasť celku. Čiže také, ktoré sú zaujímavo (strhujúco, burcujúco, hypnoticky, neobyvkle) ilustrované a zároveň dieťa nezaplavia textom. Totiž:

• krátky text na jednom liste vydrží do tých približných 5 až 8 minút na čítanie a porozprávanie – aby potom mohla prísť nová strana s novým podnetom
• a zaujímavá ilustrácia zase text dotvorí – pomáha sústrediť sa a lepšie ho pochopiť

Nuž, a tuto máte otvorené dvere do mnohých aktivít:

1. 1. môžete robiť s obľúbenými postavičkami kadejaké aktivity: plastelínové, vymaľovávacie, vyfarbovacie, môžete spoločne dramatizovať, čo vám len napadne
   2. v tomto veku netreba veľa kníh, stačia tie kvalitné a to aby ste ich opakovali
   3. môžete obľúbené rozprávky sledovať v TV podobe – toto je však dvojsečná zbraň a tak treba mať na obrazovku jasne vyhradený čas.
   4. môžete obľúbené rozprávky počúvať v audiopodobe (odporúčame našu obľúbenú Audiotéku)
   5. môžete v rámci nejakej rodinnej oslavy požiadať vzdialených členov rodiny, aby pre vaše dietko nahovorili jeho obľúbenú knižku (nahráte to do telefónu pomocou jednoduchej aplikácie, ktorá zvykne byť už do telefónov zabudovaná). Takýto krok má pridanú hodnotu v členovi rodiny, ktorý s vami často nebýva. Na cestách autom šup slúchadielka do uší a popočúvať si strýka z Prahy.
   6. stískajte sa aj naďalej, mojkajte sa pri čítaní
   7. alebo naopak, bláznite sa a hýbte. Áno, dá sa to. Musí to tešiť vás oboch!

Sledujte na Pintereste nástenku hry a aktivity podla detskych knih/ games and activities with children books pinnera čítajme si.

Ako rozoznáte, že to tá hlavička začína prepájať?

Dietko si najprv s radosťou obzerá detaily na stránkach knihy, smeje sa z Calvinovho zobáka alebo z prekvapených kravičiek, každá jedna stránka je novým zdrojom kopy srandy. Avšak po nejakom čase, keď sa to teda v tej hlavičke začína spájať dieťa odrazu zatíchne – odrazu sa díva striedavo na vás a na knižku, zreničky rozšírené, začína zažívať napätie alebo dokonca strach. Nakoniec príde úľava, keď všetko dobre skončí. Hurikán, pravdaže, veď Calvin to vie naspamäť! A aha, už lieta! Nakoniec vám príbeh bude vedieť jednoducho zhrnúť. Deti sa v tomto veku ešte iba učia vnímať ako postupuje príbeh. Táto schopnosť sa formuje kdesi okolo tretieho roku života a silnie s pribúdajúcim vekom. Pravdaže, ak ste si s nimi čítali veľa od malička, možno toto spozorujete skôr.

Takže čo si čítať

1. Naozaj dobrú obrázkovú knihu bez slov, a to v akomkoľvek veku. Najnovšie aj obličku dáme za knihu Ptáček a lev, takmer bezslovný príbeh o priateľstve o osamelosti.

A photo posted by Čítajme si spolu (@citajmesispolu) on Dec 11, 2015 at 3:43am PST

2. Tulletovku, a v podstate ktorúkoľvek. Hervé Tullet tvorí interaktívne knihy, ktoré sú najlepším nástrojom na vytvorenie spojenia knižka = kopa srandy. Po nesmierne úspešnej Knížke Portál najnovšie vydal Barvy – obe neuveriteľne hravo učia práve o kauzalite. Pokojne sa však oprite aj do iných jeho titulov, vo väčšine z nich nie je vlastne žiaden text, iba hra.

3. Básničky. Nepreskočte bášničky, pretože viete – učia naše deti vnímať rým a rytmus a nesmierne rozširujú slovnú zásobu. Veľké Bum a malé bum (Daniel Hevier) alebo Snehuliačik šepol mame (František Rojček) sú obe rozkošné zbierky básní, a sú k tomu úchvatne ilustrované.

4. Krtko a nohavičky sú učebnicovým príkladom príčiny a dôsledku. Za bežných okolností dietko na tretej strane už ani nevie čo to ten krteček hľadá, ale je to milé a tato pri tom srandovne mení na každej strane hlasy. To isté platí aj o Utopenom mesiačiku alebo o klasike Môj macík. Tieto dve sú kratšie než Krtkove nohavičky a teda asi lepšie pre menšie deti. Avšak vo všetkých troch prípadoch každá strana obstojí sama osebe, no zároveň spolu tvorí logický a inteligentný príbeh (jazyk Utopeného mesiačika trošku zostarol, no nič mu to neuberá na pôvabe).

5. Pani Mačka! Napísal a ilustroval slovenský Ľubo Paľo a svet knižku ovenčil kadejakými cenami. Príbeh o dvoch myšiach a jednej mačke je tesne zovretý (veľká škoda, že jeho ďalšie knihy sa už zatúlali do veľa preveľa slov a že ich editor neprečesal). Knižka má tiež neskutočne detsky strašidelné ilustrácie, ktoré si detiská chcú aj nechcú obzerať, pozrite u Pampúcha. A to je dobre, treba ich nechať sa báť, avšak bezpečne. Vypredaná, nechystá sa dotlač, a škoda! Hľadajte na Koníkovi a na internetoch, možno ulovíte niekde v malom sídliskovom kníhkupectve.

6. Daisy Mrázková, poznáte ju? Veľmi neobyčajná česká autorka s ilustráciami, ktoré sú vlastne obrazmi. Okrem toho, že jej knihy vďaka svojim ilustráciám sú trochu „iné“ než zvyčajná detská tvorba, fantasticky píše. Je láskavá a nežná. Můj medvěd Flóra je asi jej najvychytenejší kúsok (na každej strane pár riadkov textu a jeden doplňujúci obraz, spolu dlhší príbeh vhodnejší tak od troch rokov), avšak čokoľvek od nej vezmete s potomkom do rúk, neoľutujete. Flóre sa venoval aj Malý pamúch.

7. lobellovku, a v podstate ktorúkoľvek. Arnold Lobel patrí do svetovej klasiky čítania pre deti.  Či to bude Myšacia polievočka, Pán Sova alebo niektorá časť zo série o Kvakovi a Čľupovi, všetky sú geniálne. Jednotlivé minipríbehy sú komplexnejšie a sú také každodenné: napríklad o pečení koláčikov a pevnej vôli, o strachu o kamaráta, o hľadaní gombíka, o čakaní na slimíka-poštára, a podobne. Niektoré sú veselé, iné trochu strašidelné, iné zase smutné. Príbehy ilustroval samotný autor, a je to opäť trocha textu v kombinácii s obrázkami, teda práve to, čo detiská potrebujú. Najväčšou devízou týchto kníh však je, že vychádzajú v nesmierne kultivovanom preklade, radosť si čítať. To sa skutočne nedá povedať o väčšine prekladov do slovenčiny.

8. Maxa, jeho neposlušný večer a výlet do ďalekých krajov priamo z jeho izby. Toto je ďalšia svetová klasika Maurica Sendaka, Kde žijú divé zvery. Naozaj málo slov a znova detsky strašidelné ilustrácie. Keď kniha prvýkrát vyšla v roku 1963, autorovi nabrýzgali, že či takto vyzerajú knihy pre deti. Neposlušný chlapec a k tomu kopa divočín? Veď deti sa predsa nemajú čo zlostiť! A ak sa zlostia, prečo by mali dostať teplú večeru? A čo sú toto za obrázky? Prečo sa tam nikto neusmieva, veď toto bude deti strašiť zo sna!

Kritikom trvalo pár rokov, kým si knihu začali vážiť. Obyčajnému rodičovi na to stačí jeden unavený večer – tento scenár všetci veľmi dobre poznáme. Neposlušný a zlostný Max sa predsa len oddivočí a po návrate zistí, že láska rodičov ho tam celý čas čakala. Kde žijú divé zvery v slovenčine nedávno vydalo Slniečkovo presne v ich tradícii vynikajúcich svetových titulov a výborných prekladov.

9. …no a samozrejme Calvina!

Tento zoznam pochopiteľne nie je finálny.  Stačí však ako dobrý úvod do prvého čítania pre dvoj- až trojročníkov.

Pre ďalšie inšpirácie si zájdite ku nám na Instagram, tiež k Malému pampúchovi, k Lucii na Knihy dětem, ku Kataríne do Tramtárie alebo ku malej Mimi – všetky máme deti približne v tomto veku (alebo sme mali a písali sme o tom). A tiež do knižnice, tetušky vám veľmi rady a dobre poradia.

A čo je v tej vašej poličke a my sme to nespomenuli?

___

Séria Ako si čítať s našimi deťmi

Ako si čítať s našimi deťmi – novorodenec (1. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – prvý rok (2. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – medzi prvým a druhým rokom (3.časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – do tretieho roka (4. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – tri až päť rokov (5. časť)

Zapíšte sa na odber nášho newslettera, aby ste dostávali info aj o nasledujúcich článkoch. Ďakujeme!
____
Photo Credit: KatLevPhoto via Compfight cc

V rámci letných dovoleniek a cestovačiek autom či lietadlom sme uvažovali nad tým, ako počas dlhých ciest zabaviť deti. Počúvanie sme si nechali na osobitný článok. Je toho naozaj veľa, čo môžete na počúvanie ponúknuť svojim deťom. I keď Spievankovo a Fíha tralalá na vás mávajú z každého jedného rohu, nie sú to vaše jediné možnosti.

Dôležitá vec: to, že vaše dieťa je dieťa ešte nemusí znamenať, že musí nutne počúvať len to, na čom je napísané „pre deti“. Mnohokrát pre deti znamená lacnú melódiu, fakt zlý text alebo kombináciu oboch. A za podstatne vyššiu cenu. Niet dôvodu, aby ste deťom nepúšťali Karla Gotta, Paru alebo Elvisa, ak je to hudba, ktorú máte radi vy. Prečo?

Totiž pre deti je najväčším darom to, ak si rodičovstvo užívame. Skuotočne užívame – napríklad tým, že sa s nimi delíme o našu obľúbenú hudbu. Je to lepšie ako sa zbytočne obetovať a mrzutiť len kvôli nejakej umelo vytvorenej predstave toho, akými rodičmi by sme mali byť. Samozrejme, asi im nebudeme púšťať metalovú hudbu, Eminema, a pravdepodobne vynecháme aj Zanedbaný sex od Elánu (tú by sme asi vynechali tak či tak, je dosť zlá), ale v princípe nie je dôvod, prečo by naše deti po uvážení nemohli počúvať to, čo my.  

Mnohokrát sa nerodičom zdá, že narodením dieťaťa končí všetka sranda – nedá sa cestovať, nedá sa normálne jesť, nedá sa cvičiť, nedá sa nemať byt pohltený detskými hračkami. Časť z toho je možno pravda, napríklad tie hračky. Ale väčšina nie: na Chopok sa dostanete aj s dvojročníkom v kvalitnom nosiči a do kina si viete zájsť aj o piatej poobede. Za mnohé si ale môžeme my sami – zúfame si z päťdesiatich opakovaní Spievankova, no pritom od nás deti nedostali žiaden iný podnet.

Takže čo počúvať s deťmi?

Rozprávky a knihy

1. Rozprávky, ktoré v osemdesiatych rokoch produkoval Slovenský rozhlas každú nedeľu so samými hviezdami slovenského neba sa už teraz vo vydavateľstve Forza presunuli na CD a aj do MP3. Do auta sú ako stvorené. Sú skvele napísané, výborne zahrané, veľmi dobrá hudba. Tri citróny s Paľom Mikulíkom, Šípková Ruženka s Leopoldom Haverlom alebo Kocúr v čižmách s Jurajom Kukurom, je tam všetko.

2. No a audioknihy napríklad v Martinus audio aplikácii, ktoré si viete stiahnuť do telefónu. Neviem ako u vás, ale naši prckovia milujú slúchadlá v ušiach a dokážu tak vydržať o dosť dlhšie než keď nám rozprávka hrá v reproduktoroch, takže rozprávka do telefónu a slúchadiel – hotovo. Máte k dispozícii fantastického Roba Rotha v Hlbokomorských rozprávkach, úplne rozprávkového Františka Kovára v Babke na rebríku (ohromne pekný text) alebo bláznivú Slávku Halčákovú v Pippi Dlhej Pančuche, ktorá jej náramne pristane.

(Psst, na webe Martinusu si viete vypočuť kratšie, cca 5-minútové ukážky z týchto audiokníh. V appke v telefóne si už ale viete stiahnuť aj ukážky, ktoré sú od 20 do 40 minút. Takže o knihe získate naozaj dobrú predstavu.)

Piesne ľudové aj iné

1. Lúčnica: Dínom, dánom, Kukulienka, kde si bola – klasické ľudové piesne vo veľmi peknom podaní , ktoré si viete kúpiť aj ako dvojalbum spolu v jednom balení
2. SĽUK: Spievanky, spievanky (2004) – opäť ľudové piesne
3. Hradišťan a Jirí Pavlica: Hrajeme si u maminky (2005) – úplne perfektná cimbalka
4. Dětské písničky a říkadla – velikánska zbierka českých pesničiek a rýmovačiek
5. kapela Kašpárek v rohlíku – trochu iná hudba pre trochu staršie deti, ktorú tvorí bábkoherecká skupina okolo Jihočeského divadla
6. Jarek Nohavica: Tři čuníci, alebo vlastne čokoľvek. Pochopiteľne.
7. Katka Koščová: Uspávanky – svieže, moderné, no pritom veľmi nežné uspávanky, ktoré napísala Katka so svojim švagrom pre dieťatko jej sestry Veroniky. Ukážky si viete vypočuť na uspavanky.sk
8. Veľkí herci spievajú malým deťom – séria pôvodných hudobných albumov, na ktorej sa stretli súčasní hudobníci a súčasní speváci/herci. Veľmi príjemné a veľmi počúvateľné. Bez ohlúpnutia.
9. Zvieratká z Paneláku – s Panelákom má tento album spoločných hercov a značku TV Joj. Produkoval ho Richard Müller a otextoval spoľahlivý Vlado Krausz, a z toho vyplýva také celkom fajné počúvanie.
10. Fragile: Deťom – táto hudba nám doma osobne nezahrala na správnu strunu, avšak mnohým iným áno. Na stránke nájdete aj ukážky z piesní.

Hudba k muzikálom

1. Na skle maľované: Treba tu niečo dodať? Predstavte si svojho mládenca, ako vám počas dlhej cesty električkou odrazu naplno zatiahne Zbóóóóóhom buď, kotlík medený-ý-ý! Medaila pre rodiča roka je zaslúžená!

2. Neberte nám princeznú: Nesmrteľný slovenský muzikál s hudbou Deža Ursínyho a textami Petra Strassera. Budete si spievať s vašimi deťmi, a nič vás nemusí bolieť: texty sú aj na papieri jednoducho poéziou a hudba vás neosprostí. Album s piesňami vyšiel v roku 2001 a je všade beznádejne vypredaný, ale hľadajte. DVD k filmu sa ešte dá kade-tade zohnať.

3. Kdyby tisíc klarinetů: a samozrejme nesmrteľný český muzikál s celou plejádou hviezd. Áno, príbeh sám osebe je pre vášho maľúcha možno náročný, ale čistá energia, ktorú zo soundtracku prúdi, to je niečo, čo sa objaví raz za storočie. Mnoho piesní Jiřího Suchého a Jiřího Šlitra sa medzičasom stalo hitmi. Ako DVD je film pomerne bežne viditeľný, avšak ako CD bola časť piesní vydaná spolu s časťou piesní z iného skvelého českého filmu Starci na chmelu, a je vypredaná. Hľadajte, možno nájdete.

4. Noc na Karlštejně: a ešte jeden nesmrteľný český muzikál. Tento je miestami, no…, pikantný. Asi k nemu pristupujte uvážlivo aj vzhľadom na vek dieťaťa. Podobne ako vyššie aj tento je vypredaný. Avšak hľadajte, a ked nájdete, už ho z rúk nepúšťajte.

___

A teraz vy: na čo sme zabudli? Čo by v domácej audioknižnici nemalo chýbať? Čo počúvate so svojimi deťmi vy?