Máme pre vás vynikajúci vianočný tip pre všetkých tatov. Pravda, nemusí to tak na prvý pohľad vyzerať. Je to totiž knižka napísaná pre deti. No zároveň je to jedna z tých, ktorými si v skutočnosti omnoho radšej listujú rodičia. Listujú, pokyvkávajú hlavou, usmievajú sa či škrabkajú (zarastenú) bradu. Potom zamyslene položia na policu, a je im voľakajo …lepšie.

Kniha má naozaj jednoduchý príbeh: chlapčisko o v sérii výrezov z bežného života sleduje svojho otca a myslí si, že jeho otec bol za starých čias cool. Síce teraz vysáva, skladá prádlo a blázni sa na ihrisku, ale tajomstvo v šatníku (bicie) naznačuje, že byť tatom nie je jediná tatova identita. (Bicie. Môj muž má miesto bicích štvoro sedmoro bežeckých topánok. Váš má čo?)

Tajomstvo v šatníku naznačuje, že v tatovom živote je ešte niečo ďalšie. Úplne iný vesmír, v ktorom tato je rocková hviezda, superhrdina, drakobijec. Celej myšlienke nahrávajú aj ilustrácie: sú výrazne plagátové, trochu retro, veľmi VEĽMI cool.

A čo sa to tak asi mohlo stať, že hrať na bicie už nie je JEDINÁ vec, ktorú tato robí? Že už dokáže aj obyčajné, nudné, každodenné, otravné veci – alebo naopak, že dokáže aj z detského ihriska urobiť opustený ostrov plný pirátov?

(A v tejto chvíli všetky maminy vedia – ty šušeň, ty si sa nám narodil. Také dieťa mení všetko.)

Ech. Pozor pozor, táto kniha nevraví, že po narodení dieťaťa nastáva koniec života, už iba plienky a výživka jablková a piškótky, a už navždy a nič iné len rodič. Nie, nie. To by nakoniec nebolo zdravé. Ale stať sa rodičom, to je celkom veľká vec. Niektoré veci sa zmenia. Môj muž stále chodí behávať do lesov, a keď sa vráti, je celý od blata a oči mu svietia na dve poschodia. Ale keď sa potom vrhne medzi deti, nastáva zvláštna rovnováha, ktorá tu doteraz nebola.

Táto kniha je pre tatov. Od mám. Nepriamo povie, že vedia o bicích v kumbále alebo o štyroch siedmych pároch topánok (nakoniec, veď aj mamy majú v kumbáloch mikroskopy, tenisové rakety a iné teleporty, a tiež ich pravidelne vyťahujú, aby potom nastala rovnováha.)

Áno, ide o obrázkovú knihu s máličkom textu, veď je pre deti (a v angličtine, no textu je tak málo, že mu nepochybne budete rozumieť). Avšak každý rodič vie… čo si budeme hovoriť.

Každý rodič vie.

Kúpiť sa vám ju podarí na Book Depository, odkiaľ máte poštovné zadarmo do celého sveta. Ak si ju objednáte do konca novembra, vianočný stromček stihnete bez akýchkoľvek problémov.

Pssst. Keby niečo, Keith Negley nakreslil/napísal ešte jednu, tiež o mužoch. Volá sa Tough Guys (Have Feelings Too), teda Silní chlapíci (tiež majú city). Superman na streche mrakodrapu so svojím obedárom osamelý, wrestler tesne pred zápasom vyplašený, autopretekár na druhom mieste smutný, cowboy, ktorý práve spadol z koňa zahanbený. Pirát, motorkár, ninjovia, silní chlapíci, ktorých v knihe vidíte vždy v slabej chvíli. Hm? Čo poviete, spoznávate tam toho vášho?

Juj. Už nech sú tu Vianoce.

Dnes píše Peťo. Poznáme sa už dlho, ešte z pravekej éry za slobodna. Jeho budúca žienka vtedy trhala lupienky z kvietka nejakého kríka, ja som sa dívala do oblohy nad mestom. Mali sme všetci tak nejako málo rokov a ešte veľa pred sebou.

Dnes majú dve deti: ich druhé sa im narodilo trochu pred našim druhým. Raz sme ich stretli v meste na ulici. Moje menšie malo asi mesiac, staršie trochu cez dva roky. Keď som sa ich vyžmýkaná (a pravdepodobne aj nesprchovaná, hladná a neučesaná) spýtala ako to vôbec zvládajú, začali sa smiať. Smiať! Že oni už nepratajú, oni už len vždy rýchlo zavrú dvere. Smiali sa a mňa to vtedy nesmierne pozdvihlo. Materstvo dokáže byť veľmi osamelá inštitúcia. Vedieť, že niekto tým ide pred vami a potkýna sa podobne vie veľmi povzbudiť.

Takže dnes píše Peťo, a aj preto, že je to otec. Že stačí byť ochotník, že mužská duša je krehká, a že čo viac treba. 

Som otec, som gramotný a milujem svoje deti. Čo viac treba?

Narodil som sa v osemdesiatych rokoch, a tak som mal možnosť zaspávať spolu s mojimi sestrami pri tom, ako nám otec premietal diaprojektorom na strop rozprávky. Pretáčal okienko, po okienku a čítal, prekladal z ruštiny alebo sme počúvali češtinu. V našej izbe sa kopili rozprávkové knihy, LP platne, ktoré sme počúvali tak dlho, že aj dnes viem niektoré pasáže spamäti.

Takto postupne sa vo mne tvorila predstava, že jedného dňa otvorím celý ten fantastický svet svojim deťom. Vždy ma nadchýnala myšlienka z Nekonečného príbehu, že kdesi dieťa otvorí knihu a spojí sa s celkom iným svetom. Ale kde začať?

Keď Miriam troška vyrástla, povedal som si, že nastal čas, aby sme stvorili „rozprávkový rituál“. Začal som teda vymýšľať jednoduché rozprávky a jej hračkách, kde sa nachádzala aj ona. Chcel som ju zapojiť a keďže už rozprávala, tak som jej dal vždy priestor ovplyvniť to, čo sa bude diať. Občas mi to dokázala riadne skomplikovať. Nakoniec sme sa dostali až do fázy, keď sme každú rozprávku štartovali spoločným „Kde bolelo, tam bolelo, bol raz jeden hrad…“. Našli sme spoločný kľúč do fantázie.

Neskôr sa narodil Dávid a úplne plynule sa stal súčasťou tohto sveta. Občas boli rozprávky neprístojné (plné grgajúcich a prdiacich zvieratiek) a „na hlavu“, ale otcovia si tiež po ťažkom dni potrebujú uletieť. Vymýšľané príbehy sme začali striedať s knihami, inokedy sme postavy z kníh vmixovali do nášho sveta. Občas som tápal, ktoré rozprávky sú príliš komplikované, ktoré až príliš jednoduché, a špeciálne pán Dobšinský spôsobil, že som sa občas v príbehu zasekol. Niekedy je zaťažko vysvetľovať štvorročným deťom, ako to vlastne zabili tú macochu.

Tu nastáva taká občasná komplikácia. Sú rozprávky a príbehy, ktoré by som si rád prečítal ja. No moje deti o nich nemajú najmenší záujem. Na druhej strane čítať piaty krát o tom, ako princezná Elza chystá oslavu, alebo Sofia hľadá šaty, je vážne ohrozenie krehkej mužskej duše. Pre záchranu môjho duševného zdravia sme sa teda dohodli, že sa dohodneme. Našťastie sme si celkom obľúbili Mimi a Lízu a postupne sa prepracovali aj k Narnii. „Dyznijovských“ princezien sme sa celkom nezbavili, ale objavili sme aj kvalitnejšie príbehy.

Ako muž som sa musel naučiť, že pri rozprávkach sa nemusí ticho ležať, a že to nie je vojenský dril disciplíny. Rovnako mi chvíľu trvalo pochopiť, že večer nemusíme naplniť plán prečítaných strán, a môj vkus na rozprávky nie je ten najlepší. Nejde ani tak o to, či mám zručnosť hercov SND, pokojne stačí ak som ochotník t.j. ochotný urobiť viac, ako sedieť pri televíznych novinách.

Všetky bonusy zo spoločného čítania, celý svet fantázie, mi príde už len ako bonus. Oveľa viac je, že sme na konci dňa spolu. Aj keď sa to samozrejme nepodarí vždy. Prežívame spolu príbehy, máme sa k čomu cez deň vrátiť, aj cez knihy a príbehy budujeme svoj vzťah.

Niekedy je za mnou ťažký deň, inokedy sa mi nechce meniť hlasy, alebo čítať infantilný príbeh, ale každý deň som otec, som gramotný a milujem svoje deti. Čo viac treba?

___

Peťa nájdete kade-tade, a hlavne na pánskom webe mužom.sk. Odporúčame!

Photo Credit: žibuoklių jūra via Compfight cc

Všetko najlepšie k (včerajšiemu) sviatku!

Ďakujem, že chcete byť s vašimi deťmi. Že chápete, že treba, a že si s nimi ešte k tomu aj čítate.

Budete sa mať všetci vzájomne radšej.

Deti čo sa majú s rodičmi radi a deti, ktoré majú prítomných otcov, to dnes nie je celkom obyčajná vec. Viete o tom, že zachraňujete svet? Každý deň! A stačí vám na to tých 20 minút! Superhrdina!!!

A takúto špecialitku pre vás vyrobil náš kamarát Robo, tiež jeden ocko. Stiahnite si do svojho mobilu alebo do svojho tabletu ako lockscreen. A ak by si z vás kolegovia v robote mali uťahovať, spokojne po nich mrknite. „Pomôžem si, keď som dobrý?“

viac článkov pre ockov a o nich

Krásny sviatok, supertatovia!

Vitajte v dalšom článku do série pre oteckov. Ak ste sa teda rozhodli pustiť do čítania s deckami aspoň chvíľku každý deň, super! Vybrali sme pre extra dobré tituly, ktoré každého tata/brata/deda pobavia a deti nadchnú. Keď s nimi dočítate, pokojne sa nafúknite a prejdite po obývačke ako páv. Takých mužov je málo, hovoria výskumy – ale tí, ktorí sú, sa majú s deťmi omnoho radšej. Aj v puberte. Môže byť?

Varovanie: Tento článok nemá byť v žiadnom prípade polemikou na tému rodu, úloh rodičov vo výchove 
detí a podobne. Je jednoduchou zbierkou knižiek, ktoré vedia špeciálne zaujať a pobaviť otca, 
a to aj na dvanáste (stodvanáste?) prečítanie. 
Sú buď extra srandovné, extra dobrodružné alebo si jednoducho vyžadujú extra dávku 
nadsázky či humoru - a tá, priznávam, ide večer ockom o čosi lepšie. 

Tip 1: okolo jedného roka

1. Nenásytná húsenička je samozrejme úplný top. Húsenička je tvorená veľmi peknou kolážovou ilustráciou, navyše je o nenažranom hmyze, ktorý sa každý deň v týždni prejedá stále viac a viac. Až kým čárymáryfuk – motýľ.

Prečo sa hodí špeciálne k ockovi: K tejto knižke patrí hlasné CHRUM-CHRUM-CHRUMkanie, šteklenie, grganie, ochkanie a bruchabolenie. Ako sa do desiatich stránok vojde toľko srandy, múdrosti a ešte k tomu aj motýlie prekvapenie na záver, tomu ja stále nerozumiem. Kto by ju nemal rád? A kto by si neobľúbil večerné čítanie s tatom?

2. Milá Zoo ide s Húseničkou ruka v ruke. Trpezlivá ZOO vo vizuálne veľmi čistom príbehu opakovane odpovedá na žiadosť o zaslanie domáceho miláčika. Slon je ale priveľký, žirafa privysoká, ťava hundre…. až nakoniec si to vedenie ZOO poriadne premyslí, a pošle to správne zvieratko. Ktoré to tak môže byť?

Prečo sa hodí špeciálne k ockovi: Kľúčom ku knižočke – teda okrem interaktívnych okienok – je tato, ktorý húka ako slon, reve ako lev, skáče ako opica a sičí ako had. Zhruba po treťom čítaní čakajte, že dieťa vám bude strkať knihu do rúk a húkať:“Zóóó, tato! Tati, zóó!“

Tip 2: okolo troch rokov

1. Ako šlo vajce na vandrovku je slovenská klasika, ale neľakajte sa. Fenomenálne sviežo a moderne ilustrovaná (Vlado Král, jedna z najkrajších kníh za jeseň 2015). Dokonca aj slovensky írečitá so slovíčkami, ktoré ste naposledy počuli možno vo Svákovi Raganovi. Toto vydanie má ale tak dobre sádzaný text, že máte na všetky tie írečitosti čas, rozumiete každému slovku, a k tomu sa neviete vynadívať na sprievodné ilustrácie. Fakt, číta sa sama.

Prečo sa hodí špeciálne k ockovi: Vajce na vandrovke je príbeh menej známy zo slovenskej klasiky, zato je riadne uletený. Tata istotne ocení jeho bizarnosť. A bude ho to baviť, vrátane všetkých archaických perličiek a čo najčistejšej intonácie. Je pravdepodobné, že vytiahne aj najkrajšie slovenské Ľ! „Chodník sa stratil, hore pusto – dolu pusto, kde sa tu uchýliť?“ „Ba ešte čo“ – povie tetka. „Ja takým ošklbancom nič nedám!“

2. Kozliatka obojstranné sú knižka vydarená na úrovni ninja. Z jednej strany kozliatka neposlušné ako ich poznáme v podaní Márie Rázusovej-Martákovej. Z opačnej strany veľmi podarená moderná verzia Jaroslavy Blažkovej o kozliatkach poslušných. Tie prvé kozliatka si vlk dá na obed, tie druhé dostanú od mamky po hruštičke a vlk skončí u učiteľa spevu.

Prečo sa hodí špeciálne k ockovi: Kozliatka poslušné, presne túto časť si každý ocko poriadne vychutná. Vlk po sérii zúfalých pokusov vyzerať strašidelne a/alebo sa aspoň naučiť tú kozinu pesničku končí na hodinách spevu, lebo čo už mu iné ostáva. Pasáže, v ktorých sa kozliatka pučia za dverami, pretože on sa pokúša spievať, nedokáže si zapamätať jediný správny verš a je všeobecne smiešny sú na popukanie. Varovanie: nečítať pred zaspávaním, nezaspia. 

3. Maxipes Fík – prerastené šťeňa, ktoré rozpráva a ktorého rast zastavil až sud piva. Určite si Fíka pamätáte zo svojho detstva, možno v nesmrteľnom televíznom podaní Josefa Dvořáka. Bláznivé dobrodružstvá, ktorým miestami chýba korektnosť (Sud piva! V detskej knižke! Kam sme to dospeli!), no o to sviežejšie sú: flirtujúca pani suseda, miestna zadymená krčma, opitý Fík, policajti, húska autom prevalcovaná.

Prečo sa hodí špeciálne k ockovi: Ockovia sa pravdepodobne nad ničím nebudú pozastavovať, akurát sa dobre zabavia. A to je veru jedna z najlepších lekcií aké naše deti môžu dostať. A tie obrázky! Je to všetko, len nie uhladené, čisté, symetrické či nedajbože neutrálne. Nuž a okrem toho nie je Maxipes Fík vlastne ani tak o malej Ajke a Fíkovi, ale skôr o Ajkinom otcovi a jeho vzťahu k tomuto maxipsovi. To je druhý dobrý dôvod, pre ktorý táto kniha sadne práve im.

Tip 3: okolo piatich rokov – čas otvoriť Dahl-osvet

Roald Dahl je veru čudný chlapík a nedá sa celkom ľahko zaradiť. Dahlovky sú nesmierne originálne, otvoria deťom dvere do sveta, o ktorom dovtedy ani nechyrovali. Je v nich kadečo: od humorného cez komické, cez pojašené a cez groteskné smerom ku temnému, strašidelnému a nakoniec hororovému. Nedá sa od nich čakať, že vo vás vzbudia jeden pocit alebo jednu reakciu – a tým sa otvárajú dvere do sveta veľkej literatúry.

Dahlovky sa nedajú pustiť z rúk, a to napriek tomu, že jeho knihy pre deti majú v sebe veľa z krutosti nášho sveta. Detské postavy sú buď na pokraji chudoby alebo ich vychovávajú protivné staré mamy, protivné tety či protivní rodičia. Napríklad Jakubove dve tety z knihy Jakub a obrovská broskyňa sa k nemu správajú nesmierne zle, až kým mu pod stromom nenarastie broskyňa, s ktorou precestuje celý svet v úžasnej sérii dobrodružstiev (spolu s lienkou, pavúkom a iným hmyzom, ktorý ho bude chrániť). Rodičom dievčatka z knižky Matilda zase prekáža, že ich dcéra si neustále číta, a chceli by, aby len pozerala telku. Keď sa ukáže, že je geniálna, z podvádzania ju obvinia rodičia aj riaditeľka školy – na jej strane stojí len láskavá pani učiteľka. Alebo Čarodejnice sú plné prívetivých starých dám, ktoré sú v skutočnosti krvilačné čarodejnice, neznášajú deti a hlavného hrdinu premenia na myš. A už nikdy sa nepremení späť! A aj tak má kniha dobrý koniec!

Prečo sa Roald Dahl hodí špeciálne k ockovi: lebo tatovia sú v tomto majstri. Oni nebudú riešiť nespravodlivosť sveta (ktorú ale vnímate v deji iba vy ako dospelí), zamerajú sa na na dej, akciu, dobrodružstvo. Dahlovky sú akčné, dramatické, zábavné. Ukazujú, že detská literatúra je väčšia než len rozprávky so sladkým „žili až kým nepomreli.“

Dôležitá vec: Roald Dahl je vhodný naozaj okolo piatich rokov, podľa toho ako zrelý je váš domáci čitateľ. Žirafa, Pelly a ja je perfektný úvod do Roalda Dahla. Je menej bláznivá, tiež kratšia, viac ilustrovaná. Je epizodickejšia a hodí sa tak k nižšiemu veku. Matilda, Danny alebo Charlie majú textu o dosť viac, ilustrácií o dosť menej. Hodia sa tak skôr k prvým ročníkom základnej školy. Svoje deti si poznáte najlepšie, podľa toho vyberajte.

Tip 4: …a väčšie deti – a stále deti

Čo ďalej? Čím abstraktnejšie deti dokážu uvažovať, tým viac začínajú dumať nad tým, čo znamená byť dobrý kamarát, či sa môže klamať rodičom, a či vôbec rodičia sú naozaj takí múdri ako si to deti doteraz mysleli. K tomu sa pridávajú prvé skutočné priateľstvá, otázka lojálnosti a toho, čo je správne. Sú to veľké VEĽKÉ témy, a v dnešnom našom svete nie celkom populárne. O to viac musíme chcieť, aby tieto témy rozoberali s nami a v bezpečnom prostredí.

Toto je čas kedy nevyhnutne smerujú k puberte a rodič prestáva byť jediným navádzačom v ich svete. Vtedy treba vážne tvrdo pracovať na tom, aby sme s nimi trávili zmysluplný čas, a aby dôvera voči nám mala kde rásť. Uf. Aby si po odpovede nechodili (iba) za spolužiakmi a na internety.

Kroniky Narnie (od cca 8 rokov, menej či viac podľa vášho dieťaťa) sú dnes už klasikou detskej fantasy, a sú tiež veľmi dobrou prípravou na svet Stredozeme – ešte len tam sa bude riešiť odvaha a lojálnosť. (Nie, prosím, neriaďte sa tým ako bola Narnia sfilmovaná.) Narnia pozostáva zo siedmych dielov, ale podľa môjho názoru Kôň a jeho chlapec je jeden z najlepších. Je to čisté, dobre vylúhované akčné dobrodružstvo. Odohráva sa iba vo fantastickom svete Narnie a hlavných hrdinom je miestny chlapec Šasta. Ten uteká pred otroctvom spolu so svojim hovoriacim koňom, a po ceste stretáva dievča Aravis, ktoré zase so svojim hovoriacim koňom uteká pred dohodnutým manželstvom s krutým mužom. Aj oba kone sú vlastne na úteku, sú to jediné hovoriace kone v krajine a hrozí im preto nebezpečenstvo. Kôň a jeho chlapec je teda v podstate iba príbehom ich cesty do bezpečia Narnie cez púšť.

Historie svorné sedmy je jeden z klasických domácich kúskov autora Rychlých šípov. Je to veľmi dobrý nekomoplikovaný úvod do celého sveta klubov, skautov a dobrodružstiev (od približne 8 rokov). Ide v nej o skupinu siedmych susedov/kamarátov, ktorí hľadajú spôsob ako spolu tráviť čas napriek (nie celkom spravodlivému) hnevu svojich rodičov. Treba povedať, že v podstate čokoľvek čo Foglar vytvoril sa venuje dospievaniu, komplikovaným vzťahom v skupine, otázke ega, celému tomu hormonálnemu mixu. Jeho knihy sú zaujímavé vďaka skupine, v ktorej sa odohrávajú, pretože práve v skupine, v rozhovore a v zážitku sa podľa Foglara najlepšie ukazuje vnútro človeka. Toto je vlastne jadro zážitkovej pedagogiky, ktorú svojimi knihami razil: dajte chlapčisko do skupiny, až vtedy pochopí, že jeho konanie má následky. A dozrie.

Bratia Levie srdce od Astrid Lindgrenovej (od cca 10 rokov). Keď príde na Astrid Lindgren, o Pipi alebo o Emilovi sa ani nemusíme baviť. Patria k základnej výbave každého čitateľa, a je to skvelá literárna sranda. Avšak Bratia Levie srdce je čosi úplné iné – je to vážna, intenzívna a dojímavá fantasy, v ktorej sa postavy postavia – okrem tyranovi – aj smútku, depresii, smrteľnej chorobe a smrti. Dej sa odohráva v krajine Nangijala, kam odchádzame po smrti. Je to Narnia v temnejšej verzii. Takéto knihy si asi nebudú chcieť čítať každý mesiac, ale raz za čas by mali. Všetko menia.

Prečo sa tieto hodia špeciálne k ockovi: prvý dôvod je, že urobia dobre tatovi. Popri každodennej rutine väčšina otcov ocení možnosť stať sa na chvíľu drakobijcom či cestovateľom v čase. Druhý dôvod je, že tieto veľké príbehy sú cestou k dospievaniu, a otec jednoducho musí byť pri tom. Musí vidieť ako sa mu deti menia pred očami, aby si navzájom lepšie rozumeli.

Tip 5: kedykoľvek si nájdete pár minút času

Táto časť je jednoduchá: ide o akúkoľvek príručku, atlas (detský alebo aj nie), encyklopédiu (detskú alebo aj nie) či slovník. Hodia sa na tie krátke chvíle, keď dietko sedí na nočníku a vy ho tam chcete udržať, keď sa deti kúpu alebo keď je rodič večer strašlivo unavený a zvládne akurát tak s deťmi čosi prelistovať.

Prečo sa tieto hodia špeciálne k ockovi: pretože ako ukázal jeden nedávny výskum, otcovia pri čítaní kladú iný druh otázok než mamy. A ten, ako sa ukázalo, rozvíja rečové zručnosti dieťaťa úplne iným smerom než mamine otázky. Takže pri listovaní atlasom môže tato spomínať na svadobnú cestu k moru, pripomínať dieťaťu minuloročnú dovolenku alebo predstavovať si aké to na tom mieste asi môže byť – všetko samá uspávacia procedúra.

Tip bonusový: nežná polovička

Ak čítanie prehlbuje vzťahy medzi nami a deťmi, prečo prestať čítať jeden druhému? Aby sme citovali zo známeho filmu Spoločnosť mŕtvych básnikov, poézia je tu na to, aby muži dvorili ženám. Tak nech sa páči, ponúknite sa bardom vo fenomenálnom a cenami zahrnutom preklade Martina Hilského. (Odporúčame v kombinácii s nasledovnou formulkou: „Mojko, choď si dať vaňu, ja zatiaľ uložím deti.“ Shakespeare vtedy zaberá najlepšie.)

A súťaž! (súťaž uzavretá)

Nenásytná húsenička je opäť na svete! Vydavateľstvo Zelený kocúr vypočulo všetky prosby a dalo dotlačiť Nenásytnú Húseničku Erica Carleho. My sme pre vás dostali dva výtlačky, a k tomu ešte jednu Milú Zoo. To všetko preto, aby ste mohli naštartovať svojich oteckov, prípadne manželov a partnerov vašej tehotnej kamošky, sesternice alebo dobrej susedy.

Ako na to? 

Súťaž budeme opäť robiť cez jednoduchú aplikáciu Rafflecopter, ktorá na konci vyžrebuje troch z vás. Do Rafflecopterového okienka sa stačí prihlásiť pod „Log in“ vašou emailovou adresou alebo cez FB konto. Zúčastniť sa môžete viacerými spôsobmi, a nazbierať tak postupne viac “prihlášok” do súťaže. Komentovať sa dá aj opakovane, čím si môžete zarobiť bodíky každý deň do ukončenia súťaže.

Komentár nechajte na túto otázku:

Čo u vás doma čítajú s deťmi ocinovia? A kedy? (a do zátvorky pripíšte, či by ste si želali Zoo alebo Húseničku.)

Súťaž pobeží celý týždeň a skončí o polnoci z nedele na pondelok. Veľa šťastia!

UPDATE: Rafflecopter nám vyžreboval Annu a Martinu H, ktorým pocestuje Húsenička. ZOO zase zašle prekvapko Zuzane K. Blahoželáme! Ozveme sa na mail, aby sme dohodli dalšie detaily.

Ostatným ďakujeme za účasť! Čítajte nás aj naďalej, buďte tvoriví a vracajte sa k nám na web. Ešte raz, vďaka!

a Rafflecopter giveaway

Prečítajte si aj ďalšie články zo série pre ockov.

Dnes píše Zuzana:

Po presťahovaní sa do domu a narodení prvého syna sme sa trošku zmenili – ako asi všetci rodičia. Veľkou zmenou napríklad bolo, že sme si nekúpili televízor. Nekúpili sme ho celé dva roky. Televízor nebol a tak láska ku knihám vznikla sama.

Chvíle, keď už sa drobec začal zaujímať o knihy sme si užívali všetci. Začal čítať aj náš tatko, ktorý v živote toho prečítal minimum ;). Lásku ku knihám sme samozrejme podporili tým, že sme si denne najprv ukazovali a hľadali v knihách, a neskôr sme začali s príbehmi. Syn vedel, že keď chce našu pozornosť, stačí doniesť knihu. Vedel, že neodmietneme. Zas naopak my, keď sme videli, že sa nudí a vymýšľa, hneď sme ho po knihu poslali. Zvyčajne to zabralo. Je skvelé, že sme si takto vychovali aj babky a dedka – vedia, že keď k nám prídu, budú veľa čítať.

Čítame každý deň aspon dve knihy, beriem to už ako povinnú jazdu. Keď máme novú knihu a má úspech, mám pocit, že ju čítame dovtedy každý deň, kým ju nevie naspamäť.

K nápadu na našu knižnicu ma priviedla montessori pedagogika, ktorú som objavila a neustále ma inšpiruje. Aplikujeme ju aj doma. Na internete bolo niekoľko knižníc, tak som si už len vymyslela tú svoju a dala vyrobiť môjmu šikovnému ockovi. Máme šikovného dedka :).

Je vyššia ako sú typické knižnice na nete, a je jasné že syn zatiaľ dosiahne len na prvé tri police, no chcela som ju aj do budúcna. Knihy v knižnici obmieňam pravidelne, no aj tak sa často stáva, že syn si aj tak vyberie sám takú, ktorá je v skrini (tam sú uložené tie, ktoré práve nie sú knižnici), pretože práve tú chce práve teraz čítať.

Knižnica je prispôsobená deťom, aby videli pekne na prvú stranu a zároveň aby vedeli knihu sami vybrať a vrátiť späť.

A toto sú ďalšie fotografie, ktoré Zuzana pribalila k emailu.

Čo poviete na tento domáci výmysel? Ako z katalógu, vravím ja. A krásne funkčný!

Máte niečo z čítania o čo sa chcete podeliť? Dajte vedieť do komentárov alebo rovno napíšte na spolu@citajmesispolu.sk. Do predmetu stačí uviesť Čítajúci rodičia píšu.