Čítajúci rodičia píšu je kategória o vás, superrodičoch. 
Je hlavne o tom, čo zažívate v bežnom živote s vašimi deťmi pomedzi knihy. 
Alebo s knihami pomedzi vaše deti? Nech je to ako chce, jej úlohou je povzbudiť a naštartovať. 
Tak štartujte, rodičovia!

 

Dnes píše Zuzana:

Po presťahovaní sa do domu a narodení prvého syna sme sa trošku zmenili – ako asi všetci rodičia. Veľkou zmenou napríklad bolo, že sme si nekúpili televízor. Nekúpili sme ho celé dva roky. Televízor nebol a tak láska ku knihám vznikla sama.

Chvíle, keď už sa drobec začal zaujímať o knihy sme si užívali všetci. Začal čítať aj náš tatko, ktorý v živote toho prečítal minimum ;). Lásku ku knihám sme samozrejme podporili tým, že sme si denne najprv ukazovali a hľadali v knihách, a neskôr sme začali s príbehmi. Syn vedel, že keď chce našu pozornosť, stačí doniesť knihu. Vedel, že neodmietneme. Zas naopak my, keď sme videli, že sa nudí a vymýšľa, hneď sme ho po knihu poslali. Zvyčajne to zabralo. Je skvelé, že sme si takto vychovali aj babky a dedka – vedia, že keď k nám prídu, budú veľa čítať.

Čítame každý deň aspon dve knihy, beriem to už ako povinnú jazdu. Keď máme novú knihu a má úspech, mám pocit, že ju čítame dovtedy každý deň, kým ju nevie naspamäť.

Čítajte ďalej „Čítajúci rodičia píšu: Zuzana, starý otec a ich knižnica“ →