Och, rodičovia.
Dnes je 6. apríla a prvých takmer sto dní z tohto roka je už preč.
Nevyľakalo vás to trochu? Mňa áno – som trochu unavená a trochu rozlietaná. Ale prvých sto?
Čo ste si plánovali pre tento rok?
Nemyslím teraz novoročné predsavzatia, ktoré už po týždni dokážu spôbiť masívne pocity viny. Mám na mysli skôr taký jednoduchší prístup pracujúceho rodiča s malými deťmi. Len jednu mini otázku, nad ktorou som rozmýšľala cez Vianoce: kým sa v tomto roku chcem stať?
Viem kým sa chcem v tomto roku stať – teda presnejšie, kam sa chcem posunúť. Môj jednoducho vyzerajúci plán je tráviť s deckami čo najviac dobrého času kým sú malé a kým mám nad ich časom kontrolu. A k tomu si to chcem užívať.
No ale viete, užívať si čas s deťmi chce veľmi dobrú zručnosť v určovaní priorít: vedieť rozoznať, ktoré momenty sú krásne (tie milovať hoci aj v strede súrodeneckej bitky), ktoré momenty sú dôležité z hľadiska výchovy (v tých mať trpezlivosť), a ktoré jednoducho patria k deťom tak ako kôpor k haluškám (ktorý ja nemusím, ale halušky mojej mamy sú halušky mojej mamy). Aj ovdovená Bridget Jones si v treťom dieli svojej namojveru životnej ságy uvedomí ako veľmi ľúbi svoje deti v úplne sureálnom bode: keď po nej obe deti kvôli črevnej chrípke projektilovo grckajú. A tá sekvencia je napísaná tak, že sa dusíte plačom nad Bridgetiným vdovským smútkom, dusíte smiechom nad celou situáciou a medzičasom vás napína, lebo grcka všade.
Tak vás/nás pozvbudzujem viac byť s deťmi dobre.
Nie pred telkou, viete. Nie v hádkach pri náhlení sa ráno a už vôbec nie v kriku počas večerného ukladania. Radšej v láskavosti, ktorá nám chýba najviac, a v odpúšťaní. V uznávaní toho, že sú deti a máločo sa im podarí na prvýkrát.
Čítajte si s nimi často, lebo čítanie je vaša pozornosť, a rodičovská pozornosť robí v detských dušiach zázraky. Ak sa vám veľmi nechce, myslite na to, že stačia smiešne malé ciele. A určite si vytlačte našu povzbudzovaciu hviezdnu oblohu – 5 minút denne je síce menej než 20, avšak päťkrát viac než nula nič!
Prvých sto dní je o chvíľu za nami. Nech tých ďalších sto je lepší príbeh.
Akých bolo vašich prvých sto? Na čom pracujete v roku 2016 vy? Napíšte nám do komentárov.
___
všetko super, ale aby sme boli exaktní, je 5 minút naozaj 5 krát viac nez 0 ?ja myslim ze je to 5krat viac nez 1…0 je proste nič…hocičo je viac než nič,ale nič aj keď násobíš…ta nič….a čo sa týka budúcnosti, dúfam, že raz prestanem mať ku všetkému premúdreté komentáre.
Ja len mozem povedat, ze ta zboznujem. Dakujem, naozaj. Moj manzel tento tvoj komentar velmi ocenil.
joj ďakujem, už som myslela, že zase budem chodiť po kanáloch za nemiestne komentáre…lebo napríklad ja nemám najradšej, keď niekto ma cit trebárs na jazyk, a hneď sa cíti povinný niekoho za rečový /písomný prejav kritizovať alebo opravovať…ale sa musím smiať jak si to opravila…nemyslím, že 100 % ok, ale už sa to tak nehrá na matematiku ;) a fakt, keď si spomeniem na moju drahú Matematikárku, tak ona bola na tieto veci pomerne dosť vysadená (implikácie, negácie a tak…), trochu ma to asi poznačilo :D
Haha, Iffi, myslime rovnako:) Vik, aj pat minut je viac nez nic, niekedy aj tato veta je velmi povzbudiva, lebo och joj, aj tych pat minut dakedy to neide lahko. Ale ano, mas pravdu, teraz TERAZ je ten vzacny cas.
Nuz, Teba, Dius, matematiku ucila ina celebrita. Ale vies, to ja som ta, ktora v banke uz niekolkokrat povedala, „Drobne si nechajte,“ a potom sa hned ospravedlnovala, ze „Prepacte, ja som tu na anglictinu.“ :)
Ale presne, aj tych 5 minut ide niekedy velmi tazko. A aj tych 5 minut je viac nez nic, to plati stale. Go girls!