Nebudú sa všetky knihy páčiť všetkým. A práve preto vám na Čítajme si spolu predstavujeme špeciálnu poličku s názvom Mojich 10 naj. V nej sa stretávate so zaujímavými ľuďmi okolo kníh, z ktorých každý vám ponúka tých svojich 10 naj. Keďže každý z nich má iný život, iný vek, iný počet detí a samozrejme inú domácu knižnicu, s ich desiatimi naj sa budete môcť alebo nebudete vedieť stotožniť. V každom prípade však budú inšpirovať - a to úplne postačí.

Majka učí slovenský jazyk a literatúru na najúspešnejšej základnej škole Slovenska. Nie je to len taký výmysel, je to nedávno zverejnený fakt – košická základná škola na Krosnianskej sa v tomto roku stala najlepšou ZŠ na Slovensku. Okrem toho, že Majka teda vyučuje gramatiku, sloh a literatúru má aj vyštudovanú fotografiu, je členkou odborných porôt recitačných súťaží a tiež editorkou školských novín.

Je mamou troch teraz už dospelých detí. Aj preto v jej rebríčku 10 naj nájdete predovšetkým knižky pre trochu staršie deti, ktoré sú už možno blízko samostatným čitateľom. Avšak aby ste mali predstavu: jej najstarší syn v roku a pol spamäti predčítaval Zajačika prváčika, pričom dnes pracuje okrem iného aj ako prekladateľ. Jej stredný syn hovorí všemožnými programovacími jazykmi, a v tomto období programuje pre The Economist. Nuž a najmladšia dcéra hovorí v podstate akýmkoľvek jazykom zhruba pol roka potom, čo sa ho začala učiť. Najnovšie fársí – v Teheráne si ju na študijnom pobyte mýlili s domácou. Obľúbená príhoda z rodinných albumov: ked mala táto slečna dva roky, rodinná známa sa jej opýtala na isté zvieratko v knižke. Miesto obligátnej odpovede „kojytnatčška“ sa jej dostalo „Matamata strapcová!“

Majka je jednoducho nositeľkou neobyčajného genofondu. A dnes ju máme tuto v Mojich 10 naj.

Prvú knihu som dostala, keď som sa lúčila so škôlkou. Niesla som si ju domov ako vzácnu trofej a tešila som sa, kedy si ju budem vedieť sama prečítať. Už si nepamätám, o čom bola. Asi ma nezaujala.

1. Krista Bendová: Kde bolo, tam nebolo

Celkom inak to bolo s knihou Kde bolo, tam nebolo od Kristy Bendovej, ktorú som dostala za svoje prvé vysvedčenie. Bola veľká, farebná ako motýľ, plná vtipných nápadov a pôvabných ilustrácií Boženy Plocháňovej. Otvorila mi nielen dvierka, ale rovno bránu do sveta fantázie, predstavivosti a tvorivosti.

Presvedčila ma o tom, že veci netreba brať príliš vážne a ľudská vynaliezavosť nemá hranice (čo by bolo, keby neboli hodinky, učitelia, kalendár…). Že humor nám dáva krídla, ba viac, je záchrannou vestou, ktorá nám zaručí, že šťastne vyviazneme z akejkoľvek situácie.

Odvtedy bola pre mňa kniha magickým predmetom – vstupenkou do sveta, kde nič nebolo nemožné. A tak sa stala neodmysliteľným darčekom každých Vianoc či narodenín (škoda, že neboli každý mesiac). Vianoce bez knižky by neboli Vianocami (to platí dodnes). Scenár Štedrého večera bol pre mňa stále rovnaký – končila som v kresle pohrúžená do novej knihy.

Ochotne som sa nechala unášať na neznáme miesta, kde neplatili fyzikálne zákony a mojimi priateľmi sa stali kratuľkovia Nevedko, Vševedko, Gombička, Ponáhľajko (Nikolaj Nosov), Osmijanko so svojím Osmidunčom, Samko Klamko, Opice z našej police (Krista Bendová), Mach a Šebestová (Miloš Macourek), Štoplík (Hana Ponická), Pipi Dlhá Pančucha (Astrid Lindgrenová), Cibuľko, rytier Rajčina (Gianni Rodari) a Ferdo mravec (Ondrej Sekora).

2. Nikolaj Nosov: Nevedkove dobrodružstvá

3. Krista Bendová: Osmijankove dobrodružstvá

4. Krista Bendová: Dobrodružstvá Samka Klamka

5. Krista Bendová: Opice z našej police

6. Miloš Macourek: Mach a Šebestová

7. Hana Ponická: O Štoplíkovi

8. Astrid Lingrenová: Pipi Dlhá Pančucha

9. Gianni Rodari: Cibuľkove dobrodružstvá

10. Ondrej Sekora: Ferdo cvičí mravenisko

Milovala som neobyčajné príbehy plné vtipu, bizarné postavičky s ľudskými vlastnosťami, úsmevné dialógy a hru so slovami. Zistila som, že slová sú úžasnou skladačkou, z ktorej vznikne stále niečo iné, nové a každá vec okolo nás má svoj príbeh.

Rovnako ma očarili pôvabné, hravé a veľmi vtipné ilustrácie, predovšetkým mojich obľúbených ilustrátorov ako Božena Plocháňová, Ondrej Sekora či Adolf Born.

Pochopila som, že fantázia, predstavivosť, tvorivosť a humor sú sudičky, ktoré by nás mali sprevádzať po celý život. A všetky tieto esencie nájdete v dobrej detskej knihe.

A ešte raz:

Pochopila som, že fantázia, predstavivosť, tvorivosť a humor sú sudičky, ktoré by nás mali sprevádzať po celý život.

A všetky tieto esencie nájdete v dobrej detskej knihe.

___

To sú spomienky, však? Ktorú z nich máte vo svojej knižnici ešte z detstva? V akom je stave? A ktorú chcete ako prvú z nich čítať s vašimi juniormi?

Naše Osmijankove dobrodružstvá svojho času podrobne preštudovala Deni, malý čierny bradáč, ktorého sme doma mali. Z knižky ostala len kôpka listov, nad ktorou pokrútil hlavou aj kníhviazač. Odvtedy ju hľadám v pôvodnom vydaní. Voči Opiciam bola Deni milosrdná. Pohrajme sa s rozprávkami od Gianni Rodariho, jedna z mojich najmilších, sa mi z police jednoducho vyparila. A spolu s ňou zmizol aj Makový mužíček. Kto vie kde všetky tieto knihy sú. Možno v nejakej paralelnej realite spolu s malými lyžičkami a každou jednou stratenou ponožkou. Čo myslíte?