V marci sme s Alžbetou mali možnosť vystúpiť na konferencii Indície. Indícia je nezisková organizácia, ktorá robí pre slovenské školstvo vzácne a dôležité veci, potrebné ako soľ: Hejného metóda vyučovania matematiky, informatika s Emilom, ExpEdícia zameraná na prírodovedné predmety, Comenia Script. Indícia sú teda tí ľudia, ktorí prinášajú na Slovensko moderné vyučovanie, v ktorom žiak je čo najaktívnejší a učiteľ hlavne sprievodca. Presne takí boli aj učitelia, ktorí na Indicíu docestovali: otvorení, svieži, motivovaní. Pre mňa osobne to bol veľmi silný zážitok – ja sama som zo školstva takmer ušla po osemnástich rokoch praxe. Z nadšenia mi neostalo nič, iba to vyčerpanie.

Každopádne, náš príspevok s Alžbetou sa týkal toho, čo všetko je už uvarené v čase, keď dieťa začína chodiť do školy (a teda prečo sú učitelia nenahraditeľní). Dvojiciam učiteľov sme okrem iného rozdali knihy (niektoré mali textu máličko, iné viac) s nasledovnou úlohou: čítajte. Teda, čítajte svojej kolegyni tak ako by ste to čítali dieťaťu. No a kolegynka zatiaľ bude zapisovať tie slová, ktoré z knižky zachytí, no pritom ich vo svojej bežnej reči nepoužíva.

Ak čítate pekný text práve jednu minútu a potom zrátate počet slov, ktoré ste prečítali, koľko slov sa vám za tú minútu podarí prečítať? A keď to vynásobíte piatimi minútami? My sme sa s učiteľmi dostali medzi 380 až 550 slov za päť minút (ráta sa všetko, aj spojky a citoslovcia). Ak si spomínate na kľúčový výskum o tom, koľko slov deti z menej podnetného prostredia počujú v ranom detstve za hodinu, tak viete, že je to tesne nad šesťsto. Šesto slov za hodinu. My sme z knižiek za päť minút vytiahli takmer toľko. Nič nepovzbudzuje vývin jazyka tak ako obyčajné čítanie knižky.

Avšak čo je ešte zaujímavejšie: tí učitelia, ktorí mali zapisovať slová, ktoré bežne nepoužívajú hlásili, že slová, ktoré zneli zdanlivo bežne. Šlo napríklad o vskutku, záhada, intenzívne, kde len, prepracovaná (predstavte si, učitelia! :) ) alebo boľačka. Keď si tieto slová čítate, ako často ich používate vy? Napísané sú vám isto známe. Ale kedy ste ich naozaj potrebovali použiť?(Kde je tá čokoláda, ktorú sme kúpili iba včera večer? No to je mi ale záhada.) Používate vskutku alebo používate bežnejšie naozaj? A keď sa vám čosi (nie obyčajné niečo) naozaj páči, čo iné vám napadne okrem tradičného super? (Cool nepočítame. :))

Ústny prejav je voči písomného vždy ochudobnený, omnoho menej košatý. No zároveň práve ústny prejav je zdrojom slovnej zásoby detí: deti v ranom veku kopírujú až 93 percent slovnej zásoby rodiča. S ňou potom prichádzajú do školy. Rozsah ich slovnej zásoby v maličkých hlavičkách znamená rozsah mentálnych konceptov (mama, psík, jablká). No a práve ten určuje to ako ľahko deťom pôjde učenie nových konceptov (veľryba? piráti? lipa? škovránok?).

Takže ak vy bežne nepoužívate slovo vskutku alebo záhada, vaše dieťa sa ho od vás pravdepodobne nenaučí. Ak ho neskôr začuje v škole, bude ho potrebovať počuť ozaj opakovane, aby si ho zapamätalo a aby ho aj začalo aktívne používať. Práve preto veda opakovane dokázala, že počet kníh v domácnosti má na budúce vzdelanie dieťaťa väčší vplyv ako vzdelanie samotného rodiča. Lebo totiž v knižkách sú záhady, piráti, tapírovia a Lindy, ktoré trénujú karate, Artúrovia Buchtovia na čokoládových diétach a Špinušky, ktoré spôsobujú penové potopy. V knižkách sú slová, ktoré vy síce nepoužívate najčastejšie, no vďaka knižkám sa vám v pasívnej slovnej zásobe zobudia rozkmitajú a začnú hľadať cestu do slovnej zásoby aktívnej. Slová ako čože, pravdaže či ubabraná.

Prezentácie

Po našej prednáške nás obkľúčila rota motivovaných učiteľov so žiadosťou o prezentáciu a o zoznam kníh, ktorý sme počas prednášky použili. Zverejňujeme teda obe.

Na workshope sme sa zamerali na knihy, ktoré možno nemajú veľa slov, a teda čitateľa — začiatočníka potešia, no čitateľa — pokročilého neurazia. Diskutovali sme o tom, prečo sú decká pri výbere kníh takmer stratené (vedeli ste, že 73 percent detí vo veku 6 — 17 by čítalo viac ak by vedeli čo?).

V závere tejto druhej prezentácie nájdete niekoľko fotografií z kníh nášho knižného trhu. Úloha pre učiteľov bola jednoduchá: skúsiť na základe jazyka v ukážke odhadnúť pre aký vek sú tieto knihy určené. (Prekvapenie: vydavatelia sú zväčša výrazne vedľa. Riadia sa skôr ilustráciami, nie náročnosťou jazyka. Napríklad obrázok a text s drakmi je odporúčaný ako prvé samostatné čítanie, ale som si istá, že bežný prváčik takýto text nezvládne.)

Počas prednášky aj workshopu sme použili horu dobrých kníh. Na tomto linku nájdete ich zoznam. 

Ak by ste pri objednávaní niektorého z titulov použili náš afiliátny link, podporujete tým našu prácu. Ďakujeme.

_____________
A ak by ste chceli vedieť, kedy vypustíme von najnovší článok, zapíšte sa do nášho spravodaja.