Pozor, pozor, máme pre vás nový workshop! 

Po každom jednom workshope, ktorý pre vás robievame v Košiciach nás zastavujete s tým, že by ste si veľmi priali seminár, na ktorom trochu lepšie porozumiete svojim väčším (a stále väčším) deťom. A na ktorom trochu lepšie porozumiete sami sebe.

Je to veľká téma a určite stojí za to postaviť sa jej čelom. Preto sme oslovili Vandu Švecovú, ktorá pracuje aj ako rodinná a párová terapeutka a ktorá pre vás už v minulosti pripravila sériu výborných workshopov o deťoch a piatich jazykoch lásky. Vanda sa rozhodla ísť priamo na bojové pole a zamerať sa na to, čo nás vo vzťahoch k našim dospievajúcim poháňa zo všetkého najviac.

Ak teda doma čoskoro budete mať tíndežera alebo ak už doma jedného máte (alebo ak ich máte v triede celú kopu), neváhajte a prihláste sa. Čakáme vás v sobotu 18. mája v priestoroch Litparku.

Všetky ďalšie informácie nájdete tuto. 

Áno, čítanie s našimi deťmi je úžasná vec. Áno, spôsobuje všetko možné, šikovnú hlavičku a dobré známky. Ale predovšetkým sme spolu. Nič nie je väčšie. Špeciálne dnes, keď z každej strany počujete, že treba hľadať väčšie a viac.

Často hľadáme ako byť lepšími rodičmi a čo urobiť lepšie, efektívnejšie a výkonnejšie. Ale stromy rastú pomaly, a časťou toho rastu je aj tajomstvo. Procesy, do ktorých nevidíme. Žiaden počet kníh, aktivít a hračiek to neurýchli. Môžeme len obohacovať zem, z ktorej vyrastajú. Prečítané leto nemá byť v žiadnom prípade súťažou o viac prečítaného alebo zažitého – sú to malé a drobné darčeky – či už nás svet vidí alebo nie. Ďakujeme, že v tom idete s nami.

A teraz odporúčania podľa veku.

• do dvoch rokov
• tri až päť rokov
• šesť až osem
• pre starších (a pre rodičov)

do dvoch rokov

Tak ako po minulé týždne, aj teraz treba začať Veľkou knihou môjho sveta. Okrem povinných dopravných prostriedkov aj jedna morská dvojstrana v ericocarlovskej kolážovej ilustrácii Kali Stileman. Čo je dobré na kolážových ilustráciach: aj vyzerajú aj nevyzerajú ako predmety skutočného sveta. Toto je pre dieťatko celkom veľká vec pri poznávaní. Tiež ho tým učíte čo všetko môže byť pekné (že teda nie iba obrázky, ktoré realitu kopírujú dokonale).

Pridávame samozrejme krtka. Keď sa dá, treba ho určite použiť (aj keď nie každý krtko je krtko, Malý pampúch to povedal jasne). Krtko a medvede – drobný príbeh o macoch, ktorí krtkovi na drzovku zjedia koláč a vypijú mlieko. A potom ho, plačúceho a vyľakaného, obdarujú živým kaprom. Ktorého potom Krtko vráti späť do jazierka a prihodí pár jahôd. Správne krtkovský príbeh s mierne bizarným koncom, perfektný na lekcie o požičiavaní, na rozoznávanie emócií, na pestovanie empatie….a tiež že kapre majú radi jahody.

A Eric Carle po tretíkrát, Rooster’s Off to See the World. Kohút chce vidieť kus sveta, no veľmi skoro začne byť osamelý. Pridávajú sa k nemu zvieratá, rýchlo ho zase opúšťajú, pretože kohút cestu nenaplánoval veľmi dobre – nemajú čo jesť a ani kde spať. A keďže v závere kohút ostane sám, aj on sa vráti domov. Toto nie je typická carleovská kniha: je v nej pomerne veľa textu, ktorý sa neopakuje. Avšak presne carleovsky si precvičia pripočítavanie a odpočítavanie.

tri až päť rokov

Nuž, tu sa nám to zahusťuje.

Najprv spomeňme jednu z najkrajších kníh za jeseň minulého roka, Ako šlo vajce na vandrovku. Vydavateľstvu Buvik sa orientácia na zaujímavých domácich ilustrátorov veruže opláca.

Nasleduje Calvin! K tejto knihe sme už povedali všetko, najviac v článku o čítaní s deťmi okolo troch rokov. To je jedna z tých, ktoré s nami pôjdu všade.

V knižke Richarda Scarryho, ktorú sme spomínali aj počas minulého týždňa Čo robíme celý deň Kvičkovci cestujú vlakom (aj s pánom kuchárom, ktorému palacinky vyletúvajú oknom von), a takisto celé mestečko (aspoň odhadom) cestuje loďou. Všetko v humore a detaile pána Scarryho, ako to len on vie v týchto príbehovo-informačných kúskoch.

Richard Scarry patrí do historických análov, a hneď vedľa nich nájdete aj Artúra Buchtu. Pamätáte na jeho čokoládovú diétu? Ako chúďa takmer neodletel do teplých krajín, lebo ani vláčik, ani lietadlo, a sotva-sotva loď? Pom-Pomove rozprávky patria k tomu najlepšiemu z detských rozprávok, a právom aj vďaka bláznivým akvarelovým ilustráciám.

No a kľúčová kniha našej slečny v tomto týždni Chrochtík a Kvikalka. Ako kniha je to vcelku úkaz. Príbeh o hľadaní nejakého toho „blýskavého prasátka“ tu bol už toľkokrát (jeden z tých podarenejších napísal Janosch) – a je úžasné, že ešte stále autor dokáže vymyslieť nečakaný zvrat.

Okrem toho, prasiatka nie sú iba nejakou postavičkou, ktorá slúži deju: teda že hľadajú, hľadajú, až napokon nájdu, bum, šťastný koniec. Práve naopak. Na rozdiel od iných detských kníh Ester Stará vykreslila Chrochtíka a Kvikalku ako dve výrazné postavy. Kvikalka je taký ten tragicko-romantický typ, túži po vzletných veciach a realita ju potom prekvapuje. Chrochtík sa zdá byť spočiatku obyčajné usadené a spokojné prasiatko, ale pánabeka, ako sa chlapčisko postupne otvorí! Ako vyrastie! Zo strany na stranu je z neho odvážnejší a dobrodružnejší živočích! Keď v závere vytrieska vlka, ani vás to vlastne neprekvapí, lebo Chrochtík bol očividne Avenger od začiatku, len o tom sám netušil. Čo je na tom najvzácnejšie: Ester Stará ho po tejto bitke nenechá od strachu v noci zažmúriť oka. Lebo vie, že byť Avenger neznamená nebáť sa. Znamená to iba pobiť sa, keď treba. Veľká lekcia pre malých chlapcov.

Nuž a nakoniec, ilustrácie Martiny Matlovičovej zahltia všetku vašu pozornosť srandovnými detailami, tajnými šiframi a výraznou farebnosťou zo strany na stranu. Vydavateľ citlivo skombinoval výrazné obrázky s trochou textu na každú stranu. Nechávame si ho v češtine a teda čítame pomaly. Deti nechcú otáčať listy, skúmajú každučký detail. Stránky na ne nepôsobia rušivo či hlučne ale hypnoticky. To, čo sa u nás doma deje v tomto týždni odkedy som na slečnu štvorročnicu vybalila Chrochtíka a Kvikalku sme tu nemali od čias Miffy. (Môj syn ma zvykne budievať klopkaním na čelo, láskavé, však? Nuž dnes ráno mi klopkali Chrochtíkom a Kvikalkou.)

šesť až osem rokov

Medvedíko PÚ ide na expidéciu, a treba pri tom byť. (Ako som písala minule, PÚ si od poslucháča vyžaduje už zmysel pre humor a tiež láskavosť, a nie je preto zďaleka taký vhodný ku trom, štyrom rokom ako zvykne byť uvádzaný.)

Rozprávky po telefóne. Gianni Rodari je môj hrdina z detstva. Keď som mala osem rokov, dostala som od mamy Pohrajme sa s rozprávkami. Každý príbeh tam má tri konce, a vy si máte vyberať. Prišlo mi to vtedy ako strašný hriech voči poslušnému čitateľovi – kto som tu ja, aby som dokončovala nejaké príbehy? Čo ak sa pomýlim? Čo ak vyberiem zle??? Dnes viem, že to bola tá najlepšia škola dobrej literatúry. Okrem toho, nedalo sa to nedalo nečítať. Nedalo sa to odložiť! Odvtedy je Gianni Rodari na zozname vecí povedľa prsteňa po babičke a povedľa mojich svadobných šiat (áno, stále ich mám). Mrknite na recenziu Zuzky Štelbaskej, ktorá počas čítania takmer odletela, a mrknite na jednu z týchto rozprávok. Alebo čo to vlastne je.

O chvíľu sme späť, len si odskočíme od Afriky je knižočka, ktorú som pôvodne plánovala na tento týždeň pre nášho šesťročníka. Klasický príbeh o sloníkovi, ktorý utečie zo ZOO a pomáhajú mu dvaja súrodenci. Autor má mnoho vtipných nápadov (napríklad slon, ktorý sa zakamuflážuje ako pomaľovaný plot, a hľadajúci hasiči ho preto obídu), vďaka čomu sa knižka nezapadá do davu. Avšak keď sme otvorili Rozprávky po telefóne, slonom, Afrikám a klasickým príbehom bol koniec. Nabudúce.

Velké putováni Vlase a Brady je nezvyčajný titul, komix, o ktorom som nepočula kým ho Alžbeta nenavrhla do zoznamu. Deti ho zatiaľ nevideli, pretože na tento týždeň máme čítania dosť – je to však čítanie pre mňa, a môžem povedať, že perfektne nespadá do bežného detského čítanie. Aj keď ním vlastne je.

…pre starších a pre rodičov.

Máme tu samozrejme pána Šaška s jeho sprievodcami.

A máme tu Raketu pre deti od 5 do 10 rokov! Siedme číslo je celé venované lietaniu. Na prvé prelistovanie je človeku ľúto, že vychádza len štyrikrát za rok. A keď sa začítam, začnem postupne cítiť úľavu – ako dobre! Toto sa za mesiac spracovať nedá!

V tomto týždni niekoľko kultových titulov pre starších a dospelých: máme tu Hobita, ktorý je jedným z najsilnejších príbehov o ceste. A keď spomíname Hobita, musíme spomenúť aj Narniu – buď Kôň a jeho chlapec o úteku cez púšť, alebo naozaj prekrásna Plavba Jitřního poutníka. No a povedľa Hobita a Narnie musíme rýchlo spomenúť aj Zeměplochu, teda fantasy svet Terryho Pratchetta. Na cestovateľský týždeň sú ideálne Čarodějky na cestách alebo Barva kouzel. Budete plakať, tak sa budete smiať.

Ak nemáte chuť na fantasy, ja som začala vlastne náhodou čítať Cestujúceho z vlaku o 6:27. Som len na treťej kapitole, a zatiaľ veľa povedať neviem. Zároveň mám však v rámci letného čítania rozpočúvanú Time Traveller’s Wife (do češtiny preložené ako Zakletý v čase), a to je teda veľmi chytľavá vec.

A v sobotu večer si zapnite Judy Garland. Lebo čo lepšie než Čarodejník z krajiny Oz?

Hm. Čojaviem.

Možno Prázdniny v Ríme?

O Scholastic sme tu už písali – ide o celosvetovú spoločnosť, ktorá sa zameriava špeciálne na deti, na ich vzdelávanie a knihy pre ne. Každé dva roky Scholastic robí veľkú národný (americký) prieskup o tom, koľko americké deti čítajú a nečítajú. (Tuto si ju môžete prelúskať v úplnom znení.) Okrem iného sa venuje aj tomu, ako sa vôbec láska ku knihám u detí vytvára. A že by si každý z vás zaslúžil medailu. 

Ak máte decká vo veku 12-17 rokov

Ukázalo sa, že deti vo veku 12-17 rokov dokážu za rok prečítať v priemere 39.6 knihy ročne. Teda, dokážu. Ak:

1. si čítajú samé počas bežného pracovného týždňa, a zároveň
2. žijú v domácnosti, v ktorej je 150 a viac výtlačkov kníh (štúdia hovorí o print books, tj. neráta e-čítačky a audioknihy), a zároveň
3. majú rodičov, ktorí ich podporujú v čítaní

Ak nie, tak potom…ehm, ehm… 4.7 knihy za rok

Jedna kniha takmer každý týždeň versus jedna kniha na dva mesiace. Dramatický rozdiel, čo poviete? Rozdiel spočíva v domácom prostredí, v obklopení dieťaťa knihami, a vo vzore, ktorým sme my. Toto všetko pomáha vytvárať si zvyk čítania. No a ten má zase dopad na schopnosť koncentrácie, na pamäť a vnútornú motiváciu. A tie zase ovplyvňujú výsledky v škole, a vôbec, celkové študijné návyky. A vy ste potom spokojný rodič a dieťa je spokojné dieťa.

Takže ešte raz:

Ak máte deti vo veku 6-11 rokov

Toto sú už decká na základnej škole. Tie, ktoré ešte žijú z návyku čítania si s vami, no zároveň sa im už začína hormonálna búrka. A presne tu sa vynorili dva druhy čitateľov: knihomoli a oproti nim občasní čitatelia, vlastne podobne ako aj v tej predchádzajúcej skupine.

Títo malí knihomoli vedia prečítať za rok v priemere 43.4 knihy ročne. Viac ako tí starší! Sú to tie deti, ktorým rodičia čítali 5-7 krát v týždni ešte pred nástupom do škôlky, alebo ktorým rodičia v súčasnosti stále čítajú.

Naopak, ak rodičia nečítajú, aj deti čítajú menej. Ale aj to menej znamená 21.1  knihy za rok, teda stále viac ako keď budú tie deti ešte staršie. Predstavte si ten dopad na stále menšiu slovnú zásobu, na schopnosť vyjadrovať sa presne v období, keď deti začínajú uvažovať stále abstraktnejšie, keď sa ich záujmy stále viac rozširujú. Škoda preškoda.

Neprestávajte im čítať!

Hľadáte inšpiráciu na čítanie? Alebo poznáte niekoho, kto ju hľadá? Nechajte sa pozvať alebo pozvite jeho do našej veľkej knižnej jazdy pre rok 2015. 50 alebo 15 kníh za rok, ale hlavne o trochu viac než doteraz.

___
Photo Credit: Holtsman via Compfight cc