Občas sa nám stanú veci, ktorých veľkosť pochopíme až oveľa neskôr. Aj vám sa už také stalo, že?

Tak sme v minulom roku v nadšení kúpili práva na prvého slovenského Petra Horáčka. Píše predovšetkým v angličtine, bratia Česi už niekoľko jeho kníh majú aj v češtine, a napriek tomu, že je to autor oceňovaný vo svete, u nás zatiaľ stále nič. A tak prišiel čas na Martu s Jonatánom.

Pre nás to znamenalo preklopiť sa zo zapálenia a čistého zaľúbenia sa do príbehu do tvrdej, ťažkej práce na knihe. A veru, prekvapilo nás aké náročné to bolo. Viete, že nie je mäkčen ako mäkčeň? A viete, že keď vám povedia, aby ste plánovali s rezervou, ani vo sne vám nenapadne, že tá rezerva by mohla byť aspon štvormesačná? Alebooo, čo spravíte s vetou, ktorá má v origináli tri jednoslabičné slová, ale v slovenčine je to súvetie na dva riadky?

Ešte šťastie, že svet je plný láskavých, ochotných ľudí, ktorí nás previedli každým jedným krokom. Ďakujeme vám, Jana s Borisom (okrem iného aj z ej.publishing). Ďakujeme superžene Zuzke z Egrešu, nášmu grafikovi Robovi Šarudymu, skvelej prekladateľke Ester Demjanovej zo Slovo svet a superpozitívnej redaktorke Katke Kvoriakovej. A Maji, Maji Neradovej za nezdolné nadšenie a jej kľúčové „No ako, Vikiii?“ v telefonátoch, keď bolo zle.

A nedá mi, musím ešte raz. Fakticky ale že vážne ďakujeme polnočnej úderke Jana – Boris (áno, to sú tí istí z dvoch riadkov vyššie), pretože čo títo dvaja pre nás po nociach robili, to ani najlepšie mexické placky tohto vesmíru nenahradia.

A tak tu máme kampaň na Martu s Jonatánom, dve osamelé (a trochu zahorknuté) dážďovky, ktoré sa raz stretnú v jednej hruške, zapletú si chvosty a pomaly sa naučia, že žiť vo dvojici nemusí byť najľahšie, ale je to dobré. :)

Knižka pre deti

Knižka je na pohľad naozaj krásna, s výraznými farbami a samozrejme s výrezmi, ktoré majú decká skutočne rady. Malý pampúch o nej píše vo svojej recenzii:

Jonthan & Martha je jedna z tých kníh, ktoré budete radi držať v rukách znova a znova. Začnete obalom, kde zelená hruška vystupuje z pozadia a je vlastne plastická. Potom je tu samotný papier. Stránky sú dostatočne tvrdé na to, aby sa malým ručičkám jednoduchšie otáčali. Zároveň krásne vyniknú výrezy (dierky, ktoré naši hrdinovia vyjedia) a tvarované strany. Niečo na polceste medzi leporelom a klasickou knihou. Papier je veľmi príjemný na dotyk. Hmatový vnem pridáva čítaniu ďalší level zážitku. Je to skrátka krásna kniha.

Knižky však nie sú iba obrázky. Tak aj výber tejto knižky vychádzal z toho, čo cítime, že na našom trhu chýba. Článok na Eduworld to zhŕňa veľmi presne, aha:

Marta a Jonatán je jednoducho vynikajúcou picture book, teda obrázkovou knihou. Na Slovensku zatiaľ žáner obrázkovej knihy nemá silné zázemie. Áno, máme knihy pre deti a tie v sebe mávajú obrázky. Avšak v kvalitnej obrázkovej knihe ilustrácie a text spolupracujú a navzájom sa rozvíjajú, a na obe sú kladené rovnaké nároky. Ilustrácie nie sú popisné, len zriedkavo opisujú to, čo sa píše v texte. Omnoho častejšie príbeh rozvíjajú a posúvajú k tomu, čo bolo iba naznačené.

A ešte toto:

Textu je v dobrých obrázkových knihách skutočne málo. Je to práve preto, že najviac hovoria práve ilustrácie. Schopnosť čítať príbeh z obrázkov je nesmierne vzácna a pre dieťa dôležitá, no slovenské detské knihy častokrát “trpia” na priveľa slov. Priveľa vysvetľujú, primálo sa spoliehajú na dieťa.

Knižka pre rodičov

Ale jedným z najdôležitejších dôvodov prečo sme sa do knižného sveta pustili s touto knihou ste vy, rodičia. Teda, my rodičia. Vieme aké trápenie nám dokáže spôsobiť šesťsto čítaní jednej a tej istej knihy, špeciálne ak nie je napísaná veľmi dobre. Toto sa však netýka Marty s Jonatánom, ako som vysvetľovala jednej mojej kamarátke z časopisu .týždeň počas spoločných raňajok (Pizano to bola! Veronika Pizano to bola a tiež sa neschová!) (počas ktorých odrazu začala vyťahovať mikrofón a stojan na mobil). (No dobre, teraz som jej vďačná, pretože vám môžem pustiť toto video.) Článok v .týždni nájdete výmenou za email tuto.

Záver

Už teraz vieme, že kampaň bude úspešná. Hrozitánsky sa tešíme, že vás s knižkou budeme môcť potešiť. Najlepšie dokladuje naše nadšenie (sme späť pri nadšení!) trojička Jurko/Inka/Agátka. Takto si oni čítajú o dážďovkách, aha.

Našu kampaň nájdete na Startlabe na tomto linku.

Pod stromček vláčik, ponožky ale aj knihu! A tak musím povedať, že sme sa s Alžbetou aj v tomto roku veľmi rady zúčastnili veľkého knižného….knižkovania. Pod vedením Knižnice pre mládež mesta Košice sme opäť vyberali najlepšie detské knihy roka 2018. (Výber z roka 2017 nájdete kliknutím tuto.) Knižnica tieto Best of tvorí už ôsmy rok, a vždy je to v spojení s knihovníkmi, redaktormi, inovátormi vzdelávania, blogermi a podobne. Patríme medzi nich už druhýkrát aj my dve, už druhýkrát nám pomáha aj naša kamoška Zdenka z blogu Mimi malá knihomilka.

TOP 5 detských kníh v každej z piatich kategórií za rok 2018 zverejnil Martinus vo svojom veľkom katalógu Kniha roka 2018. Tam nájdete aj výber pre dospelých. Katalógy sa ešte stále dajú uchmatnúť na predajniach, prípadne ich nájdete aj v knižniciach. Výber nájdete nájdete v týchto kolekciách.

Každoročný výber Knižnice (teda Top 5, doplnený druhou skvelou päťkou) vo formáte .pdf nájdete na tomto linku.

Kategória 0 – 3 roky

Časť 1. predstavuje Mimi, presnejšie Mimi malá knihomilka, a jej mama Zdenka, blogerka a naša dobrá kamoška.

Časť 2. s Alžbetou z blogu Malý pampúch a zároveň s členkou nášho tímu.

Kategória 4 – 6 rokov

Výber robila Markéta Andričíková z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie FF UPJŠ v Košiciach a ja, Viki Marcinová, ako prekladateľka, blogerka a propagátorka čítania.

Kategória 7 – 10 rokov

Finálny výber robila dramatoterapeutka Martina Jánošíková z Edudramy.

Kategória 11 – 13 rokov

Časť 1. s Luckou Hlubeňovou, prekladateľkou a knižnou redaktorkou.

Kategória 14 – 16 rokov

Čítacia úderka z portálu Úlet s knihou: Vierka ako knihovníčka a všeobecná dobrá čarodejnica, Petra ako knihovníčka a biblioterapeutka a Lucia ako inovátorka vzdelávania.

Kategória Knihy pre všetkých rokov

Knižky vyberal a predstavuje Tibor Mrkvička Hujdič.

TOP 5 detských kníh, ktoré to dotiahli až do Martinus katalógu Kniha roka 2018 (spolu s dospeláckymi knihamij) nájdete v týchto kolekciách.

Katalóg Knižnice s TOP 10 za rok 2018 v plnom znení vo formáte .pdf nájdete na tomto linku.

Mamka Milka sa mi prvýkrát ozvala, keď jej Alžbetka mala rok a pol. Písala, že sú v knižkách až po uši, čítajú všade, a aj pani doktorka obdivuje širokú slovnú zásobu – aj keď Alžbetka najčastejšie počúva tak, že vyzerá, že vôbec nepočúva.

Teraz sa ozvala znova – no doma majú od poslednej správy už o jedného člena viac. A ako sa ukázalo, z malej Alžbetky sa stala medzičasom jedna ozajstná bejbysitterka – a okrem toho aj dospelá rozprávačka príbehov.

Čítame knižky pravidelne od cca 4 mesiacov. Je krásne vidieť ako sa jej fantázia pritom rozvíja: asi mesiac som jej pravidelne hovorila o obrázkoch v knižke Moja farma. Vymýšlala som si, keďže text nepočúva, no páči sa jej, keď si ho tvorím ja. A zrazu sa po mesiaci ozve: „Teliatko pije mliečko od mamičky kravičky, mačička je nakreslená, a sedí na fúriku, kohútik ráno robí kirikí…“ Až sa mi slzy vtisli do očí. A to som si celý čas myslela, že ju to nezaujíma.

Keď som bola mladšia (momentálne máme s manželom 30 rokov a dve krásne deti), vždy som túžila po tom, aby moje deti milovali knihy. No viem, že je potrebné ich tejto láske učiť. Našej Alžbetke sme začali čítať knižky cca v 5. mesiaci, hlavne večer v postieľke pred spaním. Chcela som, aby sa z večerného čítania stala bežná rutina ukladania k spánku a nakoniec sa mi to podarilo.

Večer čítame vždy pol hodinu, a k tomu aj cez deň. Avšak večer je to už rituál. Niekedy vôbec nevládzem, ale vždy idem.

Naivne sme si s manželom vždy mysleli, že naše dieťa bude tíško sedieť (prípadne ležkať) v posteli a my budeme meniť hlas a dlho čítať rozprávky. Avšak naše malé drobátko nás rýchlo vyviedlo z omylu. Momentálne (malá má takmer 2,5 roka) konečne vie chvíľku počúvať aj text z knižiek, hoci radšej má, keď jej ho k obrázkom dotváram sama. Preto sme odložili knižky s množstvom textu a prešli na také, kde je veľa obrázkov.

Najnovšie k nám pribudol nový člen rodiny Ondrejko (2 mesiace). Malý plačkal v húpačke – a zrazu si k nemu Alžbetka sadla, dala mu knižku na nôžky a hovorí: „Ondrejko neplač, budeme si čítať. Tu máš takúto o prasiatkach a ja budem čítať o mackoch.“ Začala nahlas rozprávať a malý ju počúval bez plaču. No a ja som spoza dverí hľadela na dve najväčšie šťastia v mojom živote.

Milí rodičia, je to tak – všetko všetúčko čo namáhavo pestujeme z nás po pramienkoch prechádza na naše deti. Žiadne čary. Len drobné a nenápadné opakovania, ktoré na prvý pohľad nemusia prinášať žiadnu zmenu.

Aby vás potom prekvapili – a vo dverách rozplakali.

K novému roku zákonite patrí nejaký ten sumár, rebríček, nejaké uzavretie toho, čo bolo. Aj my s Alžbetou sme si sadli. Vznikol z toho tento článok. A ak sa v týchto dňoch nachádzate v Žiline, v žilinskom Artfore nájdete špeci poličku s detskými knižkami – a presne podľa nášho článku!

Juj, to sme nečakali. Veru, ani jedna z nás. Sme veľmi vďačné, a je to tiež veľký záväzok. Ďakujeme, že ste s nami!

Január je zvyčajne takým prestupným časom v roku: Nový rok sme už oslávili, no obdobie sviatkov ešte celkom nevyprchalo. Práve preto sa v tomto článku dívame na tie najzaujímavejšie tituly, ktoré sa na našom trhu objavili pre deti do troch rokov. Je to trochu komplikovaná veková skupina: keďže deti v tomto období sa iba učia hovoriť, vydavateľom sa častokrát zdá zbytočné investovať do kvalitného sprievodného textu, a snažia sa miesto toho deti zaujať ilustráciami. Častokrát aj skĺzavajú ku ukričaným a nevkusným knižkám, ktoré sa majú deťom iba “zapáčiť” na prvý pohľad.

A to je veľká škoda, pretože autori ako Eric Carle alebo Petr Horáček už dávno dokázali, že  knižka pre najmenšie deti môže byť hravá, ľúbivá, no pritom nemusí skĺzavať do priemernosti. Veď si len skúste s vašim drobcom čítať Nenásytnú húseničku a potom leporelo s medveďom a Mášou. Po úvodnom nadšení z Maše sa jednoznačne bude vracať k Húseničke, pretože tá sa s ním rozpráva ako so skutočným čitateľom – hoci on má iba necelý rok.

Nuž a zvyšok nájdete na Eduworld.sk. Klikajte tuto! 

Áno, čítanie s našimi deťmi je úžasná vec. Áno, spôsobuje všetko možné, šikovnú hlavičku a dobré známky. Ale predovšetkým sme spolu. Nič nie je väčšie. Špeciálne dnes, keď z každej strany počujete, že treba hľadať väčšie a viac.

Často hľadáme ako byť lepšími rodičmi a čo urobiť lepšie, efektívnejšie a výkonnejšie. Ale stromy rastú pomaly, a časťou toho rastu je aj tajomstvo. Procesy, do ktorých nevidíme. Žiaden počet kníh, aktivít a hračiek to neurýchli. Môžeme len obohacovať zem, z ktorej vyrastajú. Prečítané leto nemá byť v žiadnom prípade súťažou o viac prečítaného alebo zažitého – sú to malé a drobné darčeky – či už nás svet vidí alebo nie. Ďakujeme, že v tom idete s nami.

A teraz odporúčania podľa veku.

• do dvoch rokov
• tri až päť rokov
• šesť až osem
• pre starších (a pre rodičov)

do dvoch rokov

Tak ako po minulé týždne, aj teraz treba začať Veľkou knihou môjho sveta. Okrem povinných dopravných prostriedkov aj jedna morská dvojstrana v ericocarlovskej kolážovej ilustrácii Kali Stileman. Čo je dobré na kolážových ilustráciach: aj vyzerajú aj nevyzerajú ako predmety skutočného sveta. Toto je pre dieťatko celkom veľká vec pri poznávaní. Tiež ho tým učíte čo všetko môže byť pekné (že teda nie iba obrázky, ktoré realitu kopírujú dokonale).

Pridávame samozrejme krtka. Keď sa dá, treba ho určite použiť (aj keď nie každý krtko je krtko, Malý pampúch to povedal jasne). Krtko a medvede – drobný príbeh o macoch, ktorí krtkovi na drzovku zjedia koláč a vypijú mlieko. A potom ho, plačúceho a vyľakaného, obdarujú živým kaprom. Ktorého potom Krtko vráti späť do jazierka a prihodí pár jahôd. Správne krtkovský príbeh s mierne bizarným koncom, perfektný na lekcie o požičiavaní, na rozoznávanie emócií, na pestovanie empatie….a tiež že kapre majú radi jahody.

A Eric Carle po tretíkrát, Rooster’s Off to See the World. Kohút chce vidieť kus sveta, no veľmi skoro začne byť osamelý. Pridávajú sa k nemu zvieratá, rýchlo ho zase opúšťajú, pretože kohút cestu nenaplánoval veľmi dobre – nemajú čo jesť a ani kde spať. A keďže v závere kohút ostane sám, aj on sa vráti domov. Toto nie je typická carleovská kniha: je v nej pomerne veľa textu, ktorý sa neopakuje. Avšak presne carleovsky si precvičia pripočítavanie a odpočítavanie.

tri až päť rokov

Nuž, tu sa nám to zahusťuje.

Najprv spomeňme jednu z najkrajších kníh za jeseň minulého roka, Ako šlo vajce na vandrovku. Vydavateľstvu Buvik sa orientácia na zaujímavých domácich ilustrátorov veruže opláca.

Nasleduje Calvin! K tejto knihe sme už povedali všetko, najviac v článku o čítaní s deťmi okolo troch rokov. To je jedna z tých, ktoré s nami pôjdu všade.

V knižke Richarda Scarryho, ktorú sme spomínali aj počas minulého týždňa Čo robíme celý deň Kvičkovci cestujú vlakom (aj s pánom kuchárom, ktorému palacinky vyletúvajú oknom von), a takisto celé mestečko (aspoň odhadom) cestuje loďou. Všetko v humore a detaile pána Scarryho, ako to len on vie v týchto príbehovo-informačných kúskoch.

Richard Scarry patrí do historických análov, a hneď vedľa nich nájdete aj Artúra Buchtu. Pamätáte na jeho čokoládovú diétu? Ako chúďa takmer neodletel do teplých krajín, lebo ani vláčik, ani lietadlo, a sotva-sotva loď? Pom-Pomove rozprávky patria k tomu najlepšiemu z detských rozprávok, a právom aj vďaka bláznivým akvarelovým ilustráciám.

No a kľúčová kniha našej slečny v tomto týždni Chrochtík a Kvikalka. Ako kniha je to vcelku úkaz. Príbeh o hľadaní nejakého toho „blýskavého prasátka“ tu bol už toľkokrát (jeden z tých podarenejších napísal Janosch) – a je úžasné, že ešte stále autor dokáže vymyslieť nečakaný zvrat.

Okrem toho, prasiatka nie sú iba nejakou postavičkou, ktorá slúži deju: teda že hľadajú, hľadajú, až napokon nájdu, bum, šťastný koniec. Práve naopak. Na rozdiel od iných detských kníh Ester Stará vykreslila Chrochtíka a Kvikalku ako dve výrazné postavy. Kvikalka je taký ten tragicko-romantický typ, túži po vzletných veciach a realita ju potom prekvapuje. Chrochtík sa zdá byť spočiatku obyčajné usadené a spokojné prasiatko, ale pánabeka, ako sa chlapčisko postupne otvorí! Ako vyrastie! Zo strany na stranu je z neho odvážnejší a dobrodružnejší živočích! Keď v závere vytrieska vlka, ani vás to vlastne neprekvapí, lebo Chrochtík bol očividne Avenger od začiatku, len o tom sám netušil. Čo je na tom najvzácnejšie: Ester Stará ho po tejto bitke nenechá od strachu v noci zažmúriť oka. Lebo vie, že byť Avenger neznamená nebáť sa. Znamená to iba pobiť sa, keď treba. Veľká lekcia pre malých chlapcov.

Nuž a nakoniec, ilustrácie Martiny Matlovičovej zahltia všetku vašu pozornosť srandovnými detailami, tajnými šiframi a výraznou farebnosťou zo strany na stranu. Vydavateľ citlivo skombinoval výrazné obrázky s trochou textu na každú stranu. Nechávame si ho v češtine a teda čítame pomaly. Deti nechcú otáčať listy, skúmajú každučký detail. Stránky na ne nepôsobia rušivo či hlučne ale hypnoticky. To, čo sa u nás doma deje v tomto týždni odkedy som na slečnu štvorročnicu vybalila Chrochtíka a Kvikalku sme tu nemali od čias Miffy. (Môj syn ma zvykne budievať klopkaním na čelo, láskavé, však? Nuž dnes ráno mi klopkali Chrochtíkom a Kvikalkou.)

šesť až osem rokov

Medvedíko PÚ ide na expidéciu, a treba pri tom byť. (Ako som písala minule, PÚ si od poslucháča vyžaduje už zmysel pre humor a tiež láskavosť, a nie je preto zďaleka taký vhodný ku trom, štyrom rokom ako zvykne byť uvádzaný.)

Rozprávky po telefóne. Gianni Rodari je môj hrdina z detstva. Keď som mala osem rokov, dostala som od mamy Pohrajme sa s rozprávkami. Každý príbeh tam má tri konce, a vy si máte vyberať. Prišlo mi to vtedy ako strašný hriech voči poslušnému čitateľovi – kto som tu ja, aby som dokončovala nejaké príbehy? Čo ak sa pomýlim? Čo ak vyberiem zle??? Dnes viem, že to bola tá najlepšia škola dobrej literatúry. Okrem toho, nedalo sa to nedalo nečítať. Nedalo sa to odložiť! Odvtedy je Gianni Rodari na zozname vecí povedľa prsteňa po babičke a povedľa mojich svadobných šiat (áno, stále ich mám). Mrknite na recenziu Zuzky Štelbaskej, ktorá počas čítania takmer odletela, a mrknite na jednu z týchto rozprávok. Alebo čo to vlastne je.

O chvíľu sme späť, len si odskočíme od Afriky je knižočka, ktorú som pôvodne plánovala na tento týždeň pre nášho šesťročníka. Klasický príbeh o sloníkovi, ktorý utečie zo ZOO a pomáhajú mu dvaja súrodenci. Autor má mnoho vtipných nápadov (napríklad slon, ktorý sa zakamuflážuje ako pomaľovaný plot, a hľadajúci hasiči ho preto obídu), vďaka čomu sa knižka nezapadá do davu. Avšak keď sme otvorili Rozprávky po telefóne, slonom, Afrikám a klasickým príbehom bol koniec. Nabudúce.

Velké putováni Vlase a Brady je nezvyčajný titul, komix, o ktorom som nepočula kým ho Alžbeta nenavrhla do zoznamu. Deti ho zatiaľ nevideli, pretože na tento týždeň máme čítania dosť – je to však čítanie pre mňa, a môžem povedať, že perfektne nespadá do bežného detského čítanie. Aj keď ním vlastne je.

…pre starších a pre rodičov.

Máme tu samozrejme pána Šaška s jeho sprievodcami.

A máme tu Raketu pre deti od 5 do 10 rokov! Siedme číslo je celé venované lietaniu. Na prvé prelistovanie je človeku ľúto, že vychádza len štyrikrát za rok. A keď sa začítam, začnem postupne cítiť úľavu – ako dobre! Toto sa za mesiac spracovať nedá!

V tomto týždni niekoľko kultových titulov pre starších a dospelých: máme tu Hobita, ktorý je jedným z najsilnejších príbehov o ceste. A keď spomíname Hobita, musíme spomenúť aj Narniu – buď Kôň a jeho chlapec o úteku cez púšť, alebo naozaj prekrásna Plavba Jitřního poutníka. No a povedľa Hobita a Narnie musíme rýchlo spomenúť aj Zeměplochu, teda fantasy svet Terryho Pratchetta. Na cestovateľský týždeň sú ideálne Čarodějky na cestách alebo Barva kouzel. Budete plakať, tak sa budete smiať.

Ak nemáte chuť na fantasy, ja som začala vlastne náhodou čítať Cestujúceho z vlaku o 6:27. Som len na treťej kapitole, a zatiaľ veľa povedať neviem. Zároveň mám však v rámci letného čítania rozpočúvanú Time Traveller’s Wife (do češtiny preložené ako Zakletý v čase), a to je teda veľmi chytľavá vec.

A v sobotu večer si zapnite Judy Garland. Lebo čo lepšie než Čarodejník z krajiny Oz?

Hm. Čojaviem.

Možno Prázdniny v Ríme?