Po dlhšom čase sme pre vás pripravili dva nové interaktívne semináre s doktorkou Evou Reichelovou, s ktorou ste mali možnosť stretnúť sa na Konferencii pre (ne)obyčajných rodičov a takisto na našich ďalších diskusiách o rodičovaní. Dobre počúvame témy, ktoré by ste si priali prebrať s odborníkmi. A tak na jeseň sme Evu Reichelovú rezervovali rovno dvakrát. O čom budeme hovoriť tentokrát?

1. Ako pomôcť dieťaťu so zmenou (12. október 2019)

Prvý seminár, októbrový, je určený tým z vás, ktorí chcú trochu viac vedieť o tom, ako pomôcť dieťaťu prejsť náročným obdobím zmeny – či už je to začiatok škôlkovania, školovania, či ide o zmenu školy, zmenu v rodine… veď vy viete najlepšie. Budeme teda hovoriť o tom čo deťom pomáha adaptovať sa a ktoré dobre mienené rady známych vlastne vôbec nie.

2. Rodičovské ciele do nového roka (14. december 2019)

Počas tohto predvianočného seminára budeme hovoriť o tom, aké sú naše predstavy o výchove detí a aké ciele si zvykneme klásť. Samozrejme budeme hovoriť o tom, do akej miery sú naše predstavy naplniteľné, do akej miery ich formuje naše vlastné detstvo a ako sa v tom celom nejako rozumne zorientovať (a zároveň vlastné deti nezlomiť).

Viac informácií o programe ako aj lístky na seminár s Evou Reichelovou nájdete na stránke našej Konferencie (ne)obyčajných rodičov. Tuto klikajte!

Obe stretnutia budú znovu prebiehať tak, aby ste dostali čo najviac príležitostí pýtať sa. Okrem priamych otázok budeme znovu používať aplikáciu Slido.com s hashtagom #superhrdinovia. Kapacita oboch je obmedzená na 60 účastníkov.

Tešíme sa na vás!

Viac informácií o programe ako aj lístky na seminár s Evou Reichelovou nájdete na stránke našej Konferencie (ne)obyčajných rodičov. Tuto klikajte!

V marci sme s Alžbetou mali možnosť vystúpiť na konferencii Indície. Indícia je nezisková organizácia, ktorá robí pre slovenské školstvo vzácne a dôležité veci, potrebné ako soľ: Hejného metóda vyučovania matematiky, informatika s Emilom, ExpEdícia zameraná na prírodovedné predmety, Comenia Script. Indícia sú teda tí ľudia, ktorí prinášajú na Slovensko moderné vyučovanie, v ktorom žiak je čo najaktívnejší a učiteľ hlavne sprievodca. Presne takí boli aj učitelia, ktorí na Indicíu docestovali: otvorení, svieži, motivovaní. Pre mňa osobne to bol veľmi silný zážitok – ja sama som zo školstva takmer ušla po osemnástich rokoch praxe. Z nadšenia mi neostalo nič, iba to vyčerpanie.

Každopádne, náš príspevok s Alžbetou sa týkal toho, čo všetko je už uvarené v čase, keď dieťa začína chodiť do školy (a teda prečo sú učitelia nenahraditeľní). Dvojiciam učiteľov sme okrem iného rozdali knihy (niektoré mali textu máličko, iné viac) s nasledovnou úlohou: čítajte. Teda, čítajte svojej kolegyni tak ako by ste to čítali dieťaťu. No a kolegynka zatiaľ bude zapisovať tie slová, ktoré z knižky zachytí, no pritom ich vo svojej bežnej reči nepoužíva.

Ak čítate pekný text práve jednu minútu a potom zrátate počet slov, ktoré ste prečítali, koľko slov sa vám za tú minútu podarí prečítať? A keď to vynásobíte piatimi minútami? My sme sa s učiteľmi dostali medzi 380 až 550 slov za päť minút (ráta sa všetko, aj spojky a citoslovcia). Ak si spomínate na kľúčový výskum o tom, koľko slov deti z menej podnetného prostredia počujú v ranom detstve za hodinu, tak viete, že je to tesne nad šesťsto. Šesto slov za hodinu. My sme z knižiek za päť minút vytiahli takmer toľko. Nič nepovzbudzuje vývin jazyka tak ako obyčajné čítanie knižky.

Avšak čo je ešte zaujímavejšie: tí učitelia, ktorí mali zapisovať slová, ktoré bežne nepoužívajú hlásili, že slová, ktoré zneli zdanlivo bežne. Šlo napríklad o vskutku, záhada, intenzívne, kde len, prepracovaná (predstavte si, učitelia! :) ) alebo boľačka. Keď si tieto slová čítate, ako často ich používate vy? Napísané sú vám isto známe. Ale kedy ste ich naozaj potrebovali použiť?(Kde je tá čokoláda, ktorú sme kúpili iba včera večer? No to je mi ale záhada.) Používate vskutku alebo používate bežnejšie naozaj? A keď sa vám čosi (nie obyčajné niečo) naozaj páči, čo iné vám napadne okrem tradičného super? (Cool nepočítame. :))

Ústny prejav je voči písomného vždy ochudobnený, omnoho menej košatý. No zároveň práve ústny prejav je zdrojom slovnej zásoby detí: deti v ranom veku kopírujú až 93 percent slovnej zásoby rodiča. S ňou potom prichádzajú do školy. Rozsah ich slovnej zásoby v maličkých hlavičkách znamená rozsah mentálnych konceptov (mama, psík, jablká). No a práve ten určuje to ako ľahko deťom pôjde učenie nových konceptov (veľryba? piráti? lipa? škovránok?).

Takže ak vy bežne nepoužívate slovo vskutku alebo záhada, vaše dieťa sa ho od vás pravdepodobne nenaučí. Ak ho neskôr začuje v škole, bude ho potrebovať počuť ozaj opakovane, aby si ho zapamätalo a aby ho aj začalo aktívne používať. Práve preto veda opakovane dokázala, že počet kníh v domácnosti má na budúce vzdelanie dieťaťa väčší vplyv ako vzdelanie samotného rodiča. Lebo totiž v knižkách sú záhady, piráti, tapírovia a Lindy, ktoré trénujú karate, Artúrovia Buchtovia na čokoládových diétach a Špinušky, ktoré spôsobujú penové potopy. V knižkách sú slová, ktoré vy síce nepoužívate najčastejšie, no vďaka knižkám sa vám v pasívnej slovnej zásobe zobudia rozkmitajú a začnú hľadať cestu do slovnej zásoby aktívnej. Slová ako čože, pravdaže či ubabraná.

Prezentácie

Po našej prednáške nás obkľúčila rota motivovaných učiteľov so žiadosťou o prezentáciu a o zoznam kníh, ktorý sme počas prednášky použili. Zverejňujeme teda obe.

Na workshope sme sa zamerali na knihy, ktoré možno nemajú veľa slov, a teda čitateľa — začiatočníka potešia, no čitateľa — pokročilého neurazia. Diskutovali sme o tom, prečo sú decká pri výbere kníh takmer stratené (vedeli ste, že 73 percent detí vo veku 6 — 17 by čítalo viac ak by vedeli čo?).

V závere tejto druhej prezentácie nájdete niekoľko fotografií z kníh nášho knižného trhu. Úloha pre učiteľov bola jednoduchá: skúsiť na základe jazyka v ukážke odhadnúť pre aký vek sú tieto knihy určené. (Prekvapenie: vydavatelia sú zväčša výrazne vedľa. Riadia sa skôr ilustráciami, nie náročnosťou jazyka. Napríklad obrázok a text s drakmi je odporúčaný ako prvé samostatné čítanie, ale som si istá, že bežný prváčik takýto text nezvládne.)

Počas prednášky aj workshopu sme použili horu dobrých kníh. Na tomto linku nájdete ich zoznam. 

Ak by ste pri objednávaní niektorého z titulov použili náš afiliátny link, podporujete tým našu prácu. Ďakujeme.

_____________
A ak by ste chceli vedieť, kedy vypustíme von najnovší článok, zapíšte sa do nášho spravodaja.

Záznam zo všetkých štyroch prednášok o tom ako čo sa deje v našom vnútri a akú úlohu v tom plnia príbehy prinášame nižšie.

V tomto roku sme sa teda rozhodli zamerať sa na hnev: na detský i dospelácky hnev. Ako s ním žiť a ako ho spracúvať? Ako regulovať kričiaceho päťročníka a revúce dvojročňa? Existuje nejaká prevencia? Naozaj môžu pomôcť knihy? Toto nie sú ľahké otázky a skôr či neskôr si ich položí každý rodič. Počas týchto dvoch dní ste sa teda mohli pýtať pýtať a pýtať (a popritom zisťovať, že vlastne vôbec nie ste sami) – či už na prednáškach alebo hlavne na seminároch v malých skupinách. Sme za vás vďačné, dobrodruhovia.

Zoznam prednášok, ktoré ste mohli zažiť

Hnev alebo esej o láske a zrade

„Bodaj by ste zhavraneli!,“ vraví matka v rozprávke o zhavranelých bratoch, ktorá je zároveň rozprávkou o matkinej únave a hneve, ale aj o sile súrodeneckej lásky. Táto prednáška ponúkla psychoanalytické zrkadlo ako z počiatočnej lásky, obetavosti a starostlivosti vzniká hnev, žiarlivosť a zrada na podklade klasických motívov známych rozprávkových príbehov. Motívy z klasických rozprávkových príbehov ste hľadali aj v súčasných vzťahoch a rodinných príbehoch. Videozáznam z prednášky klinickej psychologičky Evy Reichelovej si viete pozrieť na tejto podstránke.

Všetky možné princezné

Čo všetko ovplyvňujú ilustrácie v knihe? Ako má byť ilustrovaná “dobrá” a “vhodná” detská kniha? Majú sa v nej všetci usmievať? Má byť chutná na prvý pohľad? Realistická, uletená, kreslená ceruzkami či maľovaná? A čo s knihami, ktoré sú vyslovene čudné? Výborný príspevok islandskej autorky a ilustrátorky Ragnheiður Gestsdóttir (v spolupráci s tlmočníčkou Ester Demjanovou) hovoril o tom čo sa na knihách páči a nepáči deťom, čo sa páči či nepáči ich rodičom a kam v tom všetkom s Elzou a spol. Záznam z prednášky nájdete na tejto podstránke.

O zdravom hneve dieťaťa

Dieťa, ktoré nerešpektuje rodiča – kedy je to súčasťou normálneho vývinu a kedy hovoríme o poruchách správania? S rodinnou psychologičkou Katarínou Ontkovou ste sa dívali na zdravý vývin dieťaťa od počatia až po dosiahnutie dospelosti, na jednotlivé vývinové míľniky a úlohu „neposlúchania detí“ v nich. To všetko bolo doplnené informáciami o vzťahovej väzbe, ktorá hrá kľúčovú rolu pri „nerešpektovaní.“ Prednášku si viete pozrieť zo záznamu na tejto podstránke. 

Rozprávka a emócie

Prednáška pedagogičky Ľudmily Hrdinákovej sa zameriavala na to, aký význam má literárna rozprávka pre dieťa súčasnosti, akými mechanizmami naň pôsobí, aké sociálne a emociálne impulzy mu poskytuje. Osobitý zreteľ venuje emóciám ako strach, ľútosť a hnev, dotkne sa i detskej neposlušnosti v kontexte rozprávkových príbehov. Celú prednášku môžete vidieť na tejto podstránke. 

Všetky možné princezné.

Čo všetko ovplyvňujú ilustrácie v knihe? Ako má byť ilustrovaná “dobrá” a “vhodná” detská kniha? Majú sa v nej všetci usmievať? Má byť chutná na prvý pohľad? Realistická, uletená, kreslená ceruzkami či maľovaná? A čo s knihami, ktoré sú vyslovene čudné? Výborný príspevok islandskej autorky a ilustrátorky sa zameriava na to, čo sa na knihách páči a nepáči deťom, čo sa páči či nepáči ich rodičom a kam v tom všetkom s Elzou a spol.

Odporúčaná literatúra:

Zavrite oči a predstavte si knihu (či knihy), ktoré ste mali v rukách ako dieťa. Možno to je kniha, ktorú ste milovali alebo kniha, ktorá bola čudná. Alebo hoci kniha, ktorej ste sa báli. Najdôležitejšie je, že vo vás prebudila mnohé emócie a ešte stále vo vás žije.

Ragnheiður Gestsdóttir, ilustrátorka a autorka detských kníh

“Moje deti majú nesmierny vplyv na moju prácu.”

Ragnheiður Gestsdóttir sa narodila 1. mája 1953 na Islande do rodiny maliarov a spisovateľov. Študovala učiteľstvo a neskôr aj históriu umenia a literatúru. Svoju prvú knihu ilustrovala, keď mala 18 rokov, avšak jej prvá kniha, ktorú napísala a zároveň ilustrovala sa dostala do tlače o sedem rokov neskôr. Jej práca sa delí do troch hlavných častí: ilustrované knihy pre malých čitateľov, vzdelávacie materiály a romány v žánri Young Adult. Za svoje práce už bola mnohokrát ocenená doma i v zahraničí. Doma sa už veľmi dlho angažuje v podpore detského čítania a je členkou medzinárodnej poroty IBBY (medzinárodného inštitútu detskej literatúry). Je vydatá, má štyri deti a 5 vnúčat – aspoň zatiaľ!
Jedným z najsilnejších vzorov v jej živote je jej mama, ktorá ešte aj teraz vo veku 92 rokov čulo tvorí. Knihy miluje, no nemá žiadnu obľúbenú viac než iné. Odkedy ju jej stará mama naučila čítať vo veku štyroch rokov, knihy sú pre ňu otázkou prežitia.

Hnev alebo esej o láske a zrade

„Bodaj by ste zhavraneli!,“ vraví matka v rozprávke o zhavranelých bratoch, ktorá je zároveň rozprávkou o matkinej únave a hneve, ale aj o sile súrodeneckej lásky. Táto prednáška ponúka psychoanalytické zrkadlo ako z počiatočnej lásky, obetavosti a starostlivosti vzniká hnev, žiarlivosť a zrada na podklade klasických motívov známych rozprávkových príbehov. Samozrejme motívy z klasických rozprávkových príbehov budeme hľadať aj v súčasných vzťahoch a rodinných príbehoch.

Odporúčaná literatúra:

Hašto, J.: Vzťahová väzba: ku koreňom lásky a úzkosti, Vydavateľstvo F, 2005
Reichelová, E.: Mama, buď mojím princom, Self Creation, 2013
Franz, Marie-Luise von: Psychologický výklad pohádek, Portál, 2015

https://eduworld.sk/cd/slavka-ivancova/5333/klinicka-psychologicka-o-detskom-hneve-dieta-musime-ucit-tolerovat-aj-emocie-druhych

PhDr. Eva Reichelová, CSc., klinická psychologička, terapeut

“Chcela som napísať štvrtý diel Winnetoua tak, aby v ňom Winnetou mohol žiť.”

Ukončila jednoodborové štúdium psychológie na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach a pokračovala v atestačnom štúdiu klinickej psychológie. Zúčastnila sa mnohých odborných kurzov a výcvikov so zameraním na kognitívno-behaviorálnu terapiu, hypnoterapiu, stavanie rodinných systémov, dynamickú psychoterapiu a psychoanalýzu – katatýmne imaginatívnu psychoterapiu, Rogersovskú psychoterapiu, symbol terapiu. Pôsobila ako súdna znalkyňa v odbore klinická a poradenská psychológia a detskú psychoanalýzu prednášala na Inštitúte psychologických vied na Prešovskej univerzite. Dlhoročné skúsenosti zúročuje v klinickej praxi svojej privátnej ambulancie, kde sa venuje psychoterapii detskej a dospelej klientely. V posledných rokoch sa zameriava predovšetkým na liečbu emočných a výchovných problémov detí za úzkej spolupráce s rodičmi.
Jedným z najdôležitejších motívov, na základe ktorého sa rozhodla študovať psychológiu bola vzťahová blízkosť k jej rodičom. V detstve mala veľmi rada príbehy o psíčkovi a mačičke. Príbehy o Winnetuovi prečítala vraj aspoň desaťkrát.

http://www.reichelova.sk