Čítajúci rodičia píšu je kategória o vás, superrodičoch. Je hlavne o tom, čo zažívate v bežnom živote 
s vašimi deťmi pomedzi knihy. Alebo s knihami pomedzi vaše deti? 
Nech je to ako chce, jej úlohou je povzbudiť a naštartovať. 
Tak štartujte, rodičovia!

Aďa je úplne obyčajná mama. To je určite to, čo by povedala ona – a vlastne asi aj to, čo by o sebe povedala väčšina z vás. A aj u nej platí (tak ako pri väčšine z vás), že to nie je celkom pravda. Naša spoločná história siaha do čias, keď sme ani jedna o materstve netušili nič. Ale potom prešlo tisíc rokov a my sme sa odrazu stretli na spoločnom parkovisku. Aha, okrem mám sa z nás stali  susedky. 

Väčšina z našich rozhovorov odvtedy prebieha práve na tom parkovisku, pričom každá z nás sa snaží sledovať svoj vlastný počet detí. Nuž, a práve na tom parkovisku mi raz porozprávala o knihe, ktorú s nimi vyrobila. Po tomto nápade som skočila ako matka vlčica – ale najprv bolo Aďu treba prehovoriť, že to nie je somarina, drobnosť, blbosť, a že to naozaj stojí za zmienku.

Súvisí to s mojou závislosťou. Som na materskej dovolenke a cez deň sa venujem deťom. Nechcem ich ťahat do nákupných centier a tak nakupujem cez internet. No a keďže som už naozaj naozaj potrebovala ôsme posteľné prádlo (také s bodkami sme ešte nemali), klikla som na tú internetovú stránku…

Našťastie, každé balenie posteľného prádla má v sebe tvrdý kartón, a tak nám základ pre knihu doniesol ujo kuriér.
Inšpirovalo ma obyčajné neobyčajné stretnutie s autorom knižiek Kamzíkův velký skok a Vlk a tma Danielom Rušarom v košickom Artfore na jar tohto roka.

Okrem iných zaujímavých vecí povedal pán Rušar aj pár slov o tom ako sa postupne zrodili jeho knihy. Príbeh je predsa len casť. Dobrý ilustrátor vdýchne knihe život. Obrázky sú to, čo naše deti zaujíma najviac, hlavne v čase keď s čítaním este len začíname, ale zároveň si myslím, že aj neskôr sú ilustrácie základom dobrého čítania.

Keď som môjmu synovi čítala niečo o úľoch v Poľsku (z knihy Včely), prerušil ma a vraví: „Mamiiiiiiiii, už konečne začni čítat obrázkyyyy!“ Napadlo mi teda, že ak sa zahráme na spisovateľa a ilustrátora, úplne jednoducho pochopí a zapamätá si čo treba na to, aby vznikla kniha. A tak sme sa popri vystrihovaní a maľovaní čohokoľvek čo sa nám v tej chvíli chcelo rozprávali o tom, koľko máme práce kým ja ako spisovateľ vymyslím text a Oliver ho ako ilustrátor pekne zilustruje.

Neprešlo veľa času (náš mladší Alex spal niečo cez hodinu, takže sme museli byť rýchli), a darček pre ocka bol hotový. Nie, nemal narodeniny ani nič, dali sme mu ho lebo sme chceli.

A prečo vlastne píšem týchto par viet?
Len tak.
Ako som sa od posteľného prádla dostala ku knižke.

Že je len na nás rodičoch do akej miery prepletieme príbehy, básničky, obrázky a knižky akéhokoľvek druhu so životom našich detí a nás samých. Ako nás stretnutie s akýmkoľvek človekom môže inšpirovať natolko, aby sme voľný čas s našimi ratolesťami strávili inak ako pozeraním Požiarnika Sama na tablete… (aj keď občas aj to treba).

Ciest ako sa dostat k dobrým knihám je veľa. Nie je to o peniazoch. Je to o hľadaní cesty k tomu, aby sa kniha stala bežnou súčasťou rodinného života, a určite nie niečím čo povinne robíme s deťmi pred spaním, lebo sa to tak vraj má.

A naša kniha? Nič špeciálne, obrázky nesúvisia s textom. Dom, strom, slnko a pár kvietkov.
Ale v detskom svete môjho syna sme urobili knihu. A o to ide.

A o to ide, o prepletanie života s našimi deťmi a príbehov z knižiek.

A už len na záver: Aďa je všetko možné, len nie obyčajná mama. A to platí aj o väčšine z vás. V malom svete malých detí sú malé veci najväčšie veci na svete. 

Mamka Milka sa mi prvýkrát ozvala, keď jej Alžbetka mala rok a pol. Písala, že sú v knižkách až po uši, čítajú všade, a aj pani doktorka obdivuje širokú slovnú zásobu – aj keď Alžbetka najčastejšie počúva tak, že vyzerá, že vôbec nepočúva.

Teraz sa ozvala znova – no doma majú od poslednej správy už o jedného člena viac. A ako sa ukázalo, z malej Alžbetky sa stala medzičasom jedna ozajstná bejbysitterka – a okrem toho aj dospelá rozprávačka príbehov.

Čítame knižky pravidelne od cca 4 mesiacov. Je krásne vidieť ako sa jej fantázia pritom rozvíja: asi mesiac som jej pravidelne hovorila o obrázkoch v knižke Moja farma. Vymýšlala som si, keďže text nepočúva, no páči sa jej, keď si ho tvorím ja. A zrazu sa po mesiaci ozve: „Teliatko pije mliečko od mamičky kravičky, mačička je nakreslená, a sedí na fúriku, kohútik ráno robí kirikí…“ Až sa mi slzy vtisli do očí. A to som si celý čas myslela, že ju to nezaujíma.

Keď som bola mladšia (momentálne máme s manželom 30 rokov a dve krásne deti), vždy som túžila po tom, aby moje deti milovali knihy. No viem, že je potrebné ich tejto láske učiť. Našej Alžbetke sme začali čítať knižky cca v 5. mesiaci, hlavne večer v postieľke pred spaním. Chcela som, aby sa z večerného čítania stala bežná rutina ukladania k spánku a nakoniec sa mi to podarilo.

Večer čítame vždy pol hodinu, a k tomu aj cez deň. Avšak večer je to už rituál. Niekedy vôbec nevládzem, ale vždy idem.

Naivne sme si s manželom vždy mysleli, že naše dieťa bude tíško sedieť (prípadne ležkať) v posteli a my budeme meniť hlas a dlho čítať rozprávky. Avšak naše malé drobátko nás rýchlo vyviedlo z omylu. Momentálne (malá má takmer 2,5 roka) konečne vie chvíľku počúvať aj text z knižiek, hoci radšej má, keď jej ho k obrázkom dotváram sama. Preto sme odložili knižky s množstvom textu a prešli na také, kde je veľa obrázkov.

Najnovšie k nám pribudol nový člen rodiny Ondrejko (2 mesiace). Malý plačkal v húpačke – a zrazu si k nemu Alžbetka sadla, dala mu knižku na nôžky a hovorí: „Ondrejko neplač, budeme si čítať. Tu máš takúto o prasiatkach a ja budem čítať o mackoch.“ Začala nahlas rozprávať a malý ju počúval bez plaču. No a ja som spoza dverí hľadela na dve najväčšie šťastia v mojom živote.

Milí rodičia, je to tak – všetko všetúčko čo namáhavo pestujeme z nás po pramienkoch prechádza na naše deti. Žiadne čary. Len drobné a nenápadné opakovania, ktoré na prvý pohľad nemusia prinášať žiadnu zmenu.

Aby vás potom prekvapili – a vo dverách rozplakali.

Nedávno sme na našej Facebookovej stránke zverejnili rohovú knižnú policu, ktorú vymyslela jedna mamka Jana. Tiež sme rodičov poprosili o nejaké ich pekné fotoše detských izieb a kútikov. S inšpiratívnymi fotkami sa veruže roztrhlo vrece, jedna lepšia ako druhá. Do diskusie sa pridala aj Nina so svojou megaveľkou tabuľovou stenou – a veru sme ju hneď požiadali o reportáž. A Nina vyhovela nad rámec našich požiadaviek. Veď lenpozrite.

Nina a ich detská izba

Od nášho sťahovania ubehlo už pár mesiacov. Stále máme byt pomerne prázdny, čakáme, rozhliadame sa, rozhodujeme. Jedinou, ktorá je zariadená podľa prvotných predstáv je detská izba – niet sa čo čudovať, keďže práve jej som venovala najviac myšlienok. Navyše, chalani sa v nej zabývali rýchlo a verím, že v nej tak skoro nebude nutné robiť žiadne zásadné zmeny. Podarilo sa mi dodržať rozmiestnenie nábytku tak, ako som si naplánovala, čo mi značne urýchlilo celé premýšľanie nad drobnosťami. Ako to teda zatiaľ vyzerá plán vs. skutočnosť?

Najdôležitejším prvkom, od ktorého som sa nenechala odradiť je hlavná stena. Čierna. Keď som o tomto pláne hovorila, väčšinou som sa nestretla s pochopením.“To akože chceš celú čiernu stenu? Do DETSKEJ?“ Logické, veď každá správna chlapčenská izba má byť odetá do odtieňov modrej! „Nebudú sa tam báť?“,“Budú ti potom kresliť na každú stenu v byte, uvidíš!“,“No a toho prachu a špiny čo z toho bude…“ Ale viete, obe moje deti milujú maľovanie a kreslenie a toto je jedna z variant, ktorú považujem za nadčasové riešenie – budú ju môcť vždy využiť podľa seba a dotvoriť si charakter izby. Navyše kresba vo vertikálnej polohe (ku ktorej sa deti zriedkavo dostávajú) je náročnejšia na celkovú koordináciu a precvičujú a uvoľnujú sa pri nej nielen zápästia ale aj ramené kĺby. Môžeme si tak dávať doma grafomotorické cvičenia a ešte sa pri tom aj zapotiť ;) Nakoniec nie je čierna úplne celá plocha, po konzultácii s Tobim sme sa dohodli, že skúsime vytvoriť hory.

A vyzerá to skvele! Chalani ju používajú denne, či už na kreslenie alebo na hranie sa s magnetkami. Našli sme už aj iné využitie – Tobi na nej má na magnetkách svôj týždenný rozvrh aktivít, takže hneď po zobudení vidí aký je deň a či ide napríklad do škôlky. Alebo sme písali a odpočítavali dni zostávajúce do Vianoc. Čo sa týka neporiadku, nie je to nič neprekonateľné – po kreslení spoločne utrieme vlhkou handrou podlahu rovno pod stenou a hotovo. Do bytu sa nám tak kriedový prach neroznáša, maximálne na oblečení, keď sa niektorý z chalanov ošuchne o pokreslenú stenu ;) Použili sme túto tabuľovú farbu a plochu zhruba 1,5×1,5m nad stolom a napravo od neho sme natreli magnetickou farbou. Z tej nám vyšlo len na 2 vrstvy náteru, takže použitie je možné so silnými ale ľahkými magnetmi. Ak by ste chceli, aby vám držali aj ťažšie (napr. sadrové magnetky), počítajte aspoň s 3-4 vrstvami.

Spací roh izby je ešte nedokončený. Zatiaľ tu je okrem postelí iba domček na knižky pred spaním, lampa a písmenkové dekorácie. Tapeta v rohu je znovu Tobiasova voľba, ja som chcela niečo maľovať ale jeho tak veľmi očarila, že bez nej nechcel ani odísť z obchodu. Musím uznať, že izbe dodáva milý hravý prvok aj trochu farby. Žltá sa tak stala doplnkovou k čiernej, bielej a prírodnej. Do čiernej a bielej som odela malé poličky v tvare domčeku, zmestí sa na ne zopár malých hračiek alebo knižky do formátu A5.

Druhú stranu izby tvoria momentálne len skrinky s oblečením, prispôsobené výške detí, a sú na nich položené hračky. Tu ešte vymyslím usporiadanie inak a aj do výšky pôjde niekoľko políc na veci, ktoré nevyužívajú deti každý deň. V rámoch sú vystavené ich vlastné „diela“, ktoré budeme spoločne obmieňať podľa ročného obdobia a nálady. Zatiaľ sme sa zasekli na jeseni, ako je asi zrejmé. :)

Po stene je najvyužívanejšou časťou izby čítací kútik – bez neho by detská nebola kompletná. V predošlých dvoch bývaniach mal svoje útulné miesto na čítanie vytvorené Tobias len samotným vakom a poličkami, chcelo to nejaký upgrade. Tobi si sem rád vylezie, vezme knižku a číta, listuje, prezerá. Lavica aj stôl vedľa nej zároveň slúži ako odkladací priestor pre hračky – vnútri majú svoj domov autíčka, vláčiky a vedľa v boxoch hudobné nástroje a Lego. Ako police na knihy som prepoužila police na obrazy z IKEA – zmestí sa do nich dosť kníh, sú viditeľné obálky (aspoň čiastočne) a deti tak vidia čo práve majú v knižnici vystavené. Timon sa sem hore sám ešte nedostane, no zatiaľ aj tak preferuje čítanie v sedacom vaku. Vtedy je vidno ako si bratia (keď chcú) dokážu pomáhať a spolupracovať – keďže Timi si chce čítať zásadne vždy vtedy kedy aj Tobi, stoji pod ním a naviguje ktorú knižku mu má podať. Tobi trpezlivo hľadá, vyberá, podáva, vracia, odkladá, podáva ďaľšiu. No a veľakrát si pozerajú spontánne knihy aj spolu, tento pohľad mám preto úplne najradšej.

Tak čo poviete?

Na odpadnutie. Krása. Ukázalo, že Nina je mamuša za veľmi dobrým blogom (asi najviac o) cestovaní s deťmi Deti na palube. Fotografie jej robieva samotný pán vedúci, ktorého zase nájdete ako Pé En Photography. Tomu ja vravím kreatívna dvojica. Nuž, takže len čo dokončíte uchvátenie z tohto tvorivého priestoru, kliknite si.

Vianoce vrcholia! A do priemerného obchodného domu sa už pár týždňov prakticky nedá vstúpiť – teda, ak len netrpíte chronicky nízkym tlakom, prípadne nevyhľadávate panické záchvaty. V tejto decembrovej fáze sa mi len tak mimochodom ozvala Ester.

Ester je mama osemmesačného Jurka a osôbka všeobecne veľmi neobyčajná. Nuž a Ester v správe na Facebooku opísala čosi čo vám teraz dva dni pred Vianocami vyčaruje veľmi tvorivý darček bez toho, aby ste museli vkročiť do obchodného domu. Práve naopak, stačí vám prejsť sa po vianočných trhoch a popri tom si sŕkať z primátorského punču. A pozor, v závere pre vás máme niekoľko tipov pre rozličných členov rodiny. Neprehliadnite. 

Mám na Morave blízku rodinu – mamu s dcérou – ktorým každoročne vymýšľam vianočné a narodeninové darčeky. Vybrať im vhodný darček nie je také ľahké ako kedysi, keď sa maličká ešte hrala s drevenými kockami a potešilo ju čokoľvek, čo malo žiarivé farby. Dnes je z nej už mladá dáma, ktorej vkusu neulahodí len tak hocičo.

O to lepšie, že u nich, tak ako i u nás doma, sa kniha považuje za vzácny dar, ktorý pod stromčekom nesmie chýbať. Čo iné by sa aj dalo v rodine češtinárky čakať, však? Dobré knihy si na Vianoce a narodeniny s babami vymieňame odkedy si pamätám. Tohto roku som sa rozhodla, že im ku knižke pripravím aj špeciálny pohotovostný balíček, ktorý komfort z čítania znásobí.

Dievčatá už avizovali, že balíček dorazil v poriadku, a napriek zvedavosti ho zatiaľ stále nechávajú nerozbalený pod vianočným stromčekom.

Ester do balíčka zabalila dobrú knižku (ha! Lemony Snicket!), dve šálky a k nim kvalitný čaj a k tomu čaju sladkosti. A deku, priatelia, DEKU!

Veru tak. Nad knižkou ako takou môže niekto ohrnúť nosom. Alebo nad škatuľkou fajného čaju. Ale keď ich zabalíte spolu a pridáte orechy (či kvalitný med) (alebo možno cigaru?) a k tomu tú deku, vyrobili ste zážitkový balíček s veľmi dlhým dátumom spotreby. A to je veru exekúcia nápadu hodná malopredajnej distribúcie.

Ester navyše priložila personalizovaný návod na použitie.

Vánoční pohotovostní balíček pro vášnivého čtenáře

Milá T, milá P,

v rukou držíte můj vánoční pohotovostní balíček pro vášnivého čtenáře. Nastane-li problém, jenž je potřeba okamžitě vyřešit, neočekávaná událost, nepříjemný zážitek, nebo je jednoduše pondělí, ale také pokaždé, když venku sněží či prší, neváhejte neprodleně přistoupit k relaxaci a použít balíček k celkovému zlepšení jakékoliv situace.

Návod k použití (součásti pohotovostního balíčku jsou podtrženy):

1. Do hrníčku s iniciálou T/P si připravíme kvalitní čaj nebo horkou čokoládu.
2. K dosažení absolutní blaženosti připravíme také dobré mlsání (ku příkladu mandle v mléčné čokoládě se skořicí nebo také lískové oříšky v čokoládě)
3. Vypneme mobil a veškerou elektroniku, jenž by nás mohla rušit.
4. Pohodlně se uvelebíme a zachumláme do hebké deky.
5. Bezstarostně přistoupíme ke čtení dobré knížky.

Upozorňuji, že balíček je praktický a užitečný, ale bez dobré knížky takřka nepoužitelný. Ostatně jako sám sživot. 

Přeji Vám Veselé Vánoce, holky!

Vaše Ester

Ďalšie možnosti ako rozvinúť tento nápad

Bábätku môžete zabaliť sušené jabĺčka z vianočného trhu, k tomu gumenú knižočku, ktorú ste kúpili ešte pred mesiacom a hrkálku.

Staršiemu dietku a juniorovi zabaľte čokoľvek s čokoládou z vianočného trhu, k tomu najfajnovejšie alebo najhipsterskejšie palčiaky aké na vianočnom trhu objavíte, a k tomu…knižku už vlastne máte.

Tatovi/starému otcovi/bratovi môžete zabaliť borovicový med z vianočného trhu, hrubé vlnené ponožky z vianočného trhu, mandle v čokoláde z vianočného trhu a k tomu Marťana. (Marťan je neskutočný – máme otestované, že ho čítajú aj chlapi, ktorí sa hrdia tým, že nikdy nič neprečítali. Navyše, na rozdiel od filmu je kniha absolútne vedecky presná prakticky aj v tých najmenších detailoch.)

Starej mame/mame môžete zabaliť palčiaky z vianočného trhu, kávu z vianočného trhu, pomaranče, ktoré ste s deťmi sušili a nedávno vydanú Mamičku od Jaroslava Seiferta.

No a sebe, mamuše, sebe zabaľte penu do kúpeľa z vianočného trhu (zo stánku s ručne robenými mydielkami), všetko v čokoláde čo do kabelky nabalíte, hrubé a krásne pletené ponožky, a potom si to doma pristavte ku kôpke kníh, ktoré ste zatiaľ neprečítali. A ak do troch minút zaspíte, všetko je aj tak v poriadku.

Krásne Vianoce!

___
Photo Credit: APPark Flickr via Compfight cc

Jedna neuveriteľná vec sa prihodila v novembri na Čítajme si spolu. Má to čosi s VÚB Biznis Akadémiou a s veľkými plánmi, ktoré vďaka tomuto odrazu začali lietať vyššie než doteraz. Ale potom mi zazvonil telefón, veľmi milý hlas povedal, Haló, tu je Eduworld…a potom už len bolo treba nájsť čas kedy si dve pracujúce mamy môžu zavolať. (Nápoveda: najskôr po deviatej večer.)

VIKTÓRIA MARCINOVÁ je mama 2 detí (Benjamín 6 rokov a Zoja 4 roky), ktorej učarovali knihy a začala sa venovať popularizácii čítania deťom od ich najútlejšieho veku. Založila blog Čítajme si spolu pre rodičov, ktorí hľadajú inšpirácie na čítanie kníh deťom. Len pred pár dňami získala za tento svoj projekt prvé miesto aj v súťaži ženských biznis projektov VÚB Biznis akadémie. Na prednáškach vysvetľuje rodičom, že čítanie s deťmi nie je len o čítaní príbehov. Znamená vo výchove a vzdelávaní omnoho viac. Ak ste dodnes čítanie deťom nepovažovali za dôležité, rozhovor s Viki vás presvedčí, že knihy budú mať na vašich policiach popredné miesta.

No a pre celý rozhovor so mnou (ešte stále to spracúvam) o čítaní, lepidle a knihách si môžete prečítať na portáli Eduworld (kliknite si). Ďakujem vám za vašu podporu, superrodičovia!