Učiť sa čítať je ako pracovať v bani

Naučiť sa čítať je jedna ozaj ťažká robota. Aha.

1. Mozog preskenuje prvé písmenko.
2. Potom ho porovná s katalógom, ktorý má do seba vložený. (Toto má kopček: bude to m, n alebo h? Alebo nie je to náhodou u s kopčekom uloženým dolu hlavou? Toto má paličku a bruško. Je to b, p, d alebo q?)
3. Skenuje postupne ďalej a každé jedno písmeno dáva do vzťahu s pímenami pred ním. (Je to pes alebo des? Je to slovo kamaráti alebo kamoši? Dieťa po prvých troch písmenkách kam- radšej rýchlo skočí na koniec slova, pretože namiesto dočítania dlllllhokánskeho slova je jednoduchšie skúsiť predpokladať ako sa to slovo môže skončiť.)
4. Keď hlavička konečne dešifruje správne všetky písmená v slove, postúpi k významu slova. Uf! (Bol to les, čo teda znamená stromy a vtáky.)
5. Odtiaľ sa preborí k ďalšiemu slovu, kde takisto najprv rozlúskne jednotlivé písmenká a potom význam celého slova.
6. Takto preskúma všetky slová a ich jednotlivé významy v jednej vete.
7. Potom musí ešte významy všetkých prečítaných slov pospájať do jedného celistvého významu vety.
8. Aby ju vzápätí skúsilo skombinovať s tým, čo si prečítalo vetu predtým a vetu potom. Pomoc!

Toto všetko robí hlavička dieťaťa pri čítaní. Určite ste sa aj vy riadne spotili, a to si o tom teraz iba čítate. 

Pri skúmaní písmen a slov hlavička neustále čerpá z kartotéky slov a významov, ktorú si tvorí od narodenia. Ak ste si s ním čítali veľa, pri slove veľryba sa nezastaví, možno ani pri slove škodoradostný (päť slabík!). Slovo drožka ho ale možno prekvapí. Ak to slovo predtým nepočul, bude si musieť pomôcť ostatnými slovami vo vete: naskočiť do drožky, drožka sa pohne, kone sa prudko rozbehnú. (Aha, takže nejaké menšie auto, asi ťahané koňmi.)

Toto je cvičenie, ktoré si vyžaduje nesmierne veľa drilu, opakovania a potom znovu drilu. Teda – čítania. Čítanie sa zlepšuje len čítaním (teda tým, že hlavička dookola pozerá do tej svojej kartotéky, až kým sa slová ako voda, brat, kamarát, škodoradostný, drožka nestanú obrázkom. Teda ich už nebude čítať ťažko a po písmenkách, už rozozná slovo čisto podľa jeho tvaru a dĺžky. Paráda.

Ako teda povzbudiť budúceho čitateľa?

Ako však povzbudiť dieťa, keď čítanie zvyčajne trénuje na nezaujímavých a častokrát nezmyselných textoch ako Mama má Emu či Zuzanka máva? K dispozícii má samozrejme školské čítanky s krátkymi textami. Pravdou však je, že tie nie sú často práve najaktraktívnejšie. Okrem toho v nich často deti nájdu iba útržky, z ktorých je ťažké zistiť aký strhujúci príbeh môže byť. Občas sú to klasickí autori v jemne zostarnutej slovenčine a občas sa z čítanky stane jednoducho domáca úloha (a tam sa končí láska k čítaniu). Úloha čítaniek je v tomto jasná: dať deťom text, na ktorom trénujú čítanie.

Trénovať čítanie však nie vždy znamená trénovať zaľubovanie sa do príbehov.

Takže ako povzbudiť budúceho (či frustrovaného) čitateľa? Príbehom. Príbehom, ktorý ho zaujme, no zároveň nevyšťaví. Vyšťavenie sa prejavuje tým, že dieťa odrazu plechovým hlasom číta nahlas a je totálne jasné, že význam vôbec nevníma. To je to, čo sa veľmi rýchlo stane z hlasného čítania. Žiaden pôžitok, iba vyslovovanie zvukov.

Pomôcka č. 1: obrázkové knihy

Áno, naozaj, obrázkové knihy. Knihy, v ktorých je málinko (ale inteligentného) textu a veľa obrázkov – obrázky veľmi napomáhajú porozumieť významu. Úroveň textu je tu ale dôležitá. Musí ísť o knihy, v ktorých sa nejako spoznávate aj vy, teda o knihy, ktoré napriek svojej zdanlivej jednoduchosti neurazia prváčikov-veľkáčov. Na vrchol kopca, napríklad. Marta s Jonatánom, Gréta, Môj šťastný život, Medzi nebom a morom. Atlas neuveriteľných faktov o zvieratách alebo Farebný atlas zvierat – kratučké slovné spojenia a vety, kde každé jedno prečítané slovo dáva ihneď zmysel, napĺňa prváčika pýchou a dodáva mu odvahu pokračovať ďalej.

Trochu väčšie decká zase ocenia zaujímavo riešené zalamovanie textu a tiež veľa srandy. V tomto sú séria Toma Gatesa (trinásť dielov!) a séria Smradov (tri) na nezplatenie. Po nich môžete prejsť na Megadom na strome alebo Dorku Magorku.

Pomôcka č. 2: striedanie

Áno, striedanie sa pri čítaní. Jeden riadok ty a druhý riadok ja. Jeden odstavec ty a druhý ja. Striedanie znamená, že dieťa si po troške trénuje čítanie nahlas, no ak sa náhodou zameria iba na zvuky (a nie na význam), význam mu doplníte vy vo vete, ktorú čítate vy. Ak sa rozhodnete už striedať po odstavcoch, deje sa presne to isté – počas vašich čítaných častí si dieťa zrekapituluje čo sa deje. Vďaka tomu sa mu dej neustále posúva dopredu. Na čítanie vyberajte čo vám len padne do oka alebo čo vaše dieťa zbožňuje. U nás doma sa čítala príručka Minecraftu (akože naozaj). A mali ste vidieť to čítanie s porozumením – okamžitá aplikácia všetkého prečítaného, len to tak zadunelo!

Pokojne si na to každý večer vyhraďte 15 minút. „Toto bude naša spoločná čítacia chvíľka. Chvíľu budeme spolu na striedačku čítať tvoju knihu, a potom si budeme každá chvíľku čítať potichu to svoje.“ Nech si vtedy číta potichu alebo iba listuje – dôležité je, že má vedľa seba veľkáča, ktorý číta a ktorý mu je v tej chvíli stopercentným vzorom.

Pomôcka č. 3: predčítanie alebo audioknihy

Nezabúdajte na čítanie nahlas, kde sa nestriedate – kde naopak čítate iba vy. Dajte mu oddýchnuť. Umožnite mu ponoriť sa do príbehu až po končeky vlasov. Nech sa bojí o Tomiho, ku ktorému sa plaví žralok, nech spolu s Maxi objavuje aké zložité je byť niekým iným. Vďaka tomu mu pripomínate aké strašlivo super knihy sú. Okrem toho pamätajte, že pri počúvaní sa hlavička učí jazyku rovnako ako pri čítaní, no bez námahy. (Nakoniec, vaše deti sa naučili rozprávať iba vďaka tomu, že počúvali.) Počúvanie je zázračné, a zlatom vyvážiť každú pani učiteľku, ktorá deťom popri čítankách ešte nahlas číta Roalda Dahla alebo Astrid Lindgrenovú.

No a na záver už iba jedno: v našom letnom projekte Prečítané leto máme ešte dva ďalšie dva (nečakane dobré) tipy ako deti rozčítať a povzbudiť.

Čakáme vás, kliknite si! 

Dobrý deň, chlapčisko veliké, a kto si ty? Ešte včera si meral 51 centimetrov a spával si mi krížom cez hrudník. Dnes si v zľave v H&M vyberieš to jediné správne tričko so Spidermanom, odnesieš k pokladni a autonómne zaplatíš svojimi našporenými tridsiatimi centami.

Tak je.

Keď máte doma dvojročníka, spoľahlivo už dokáže rozlíšiť knihu od lega, od tabletu, od maminho mobilu a od výbavy do kuchynky. Tiež už dokáže poskladať menšie puzzle, ovláda približne 50 slov (fakt iba pribižne) a rozumie omnoho väčšiemu množstvu. Toto je čas, kedy sa už aj pohráva s príčinou a následkom – napríklad vie, ktorý gombík stlačiť na práčke, aby začala blikať alebo že ten velikánsky gombík na wecku spustí vodopád.

Ak ste s knižkami doteraz čakali, celkom veľa príležitostí ste už aj premrhali. Ak ste dietko v rade na pošte učili čakať tak, že dostalo do ruky mobil, trochu ste si to skomplikovali.

Nič však nie je stratené – treba sa sústrediť na to, že váš potomok bude z čítania v malom veku profitovať celé roky (skutočne, celé roky, nie iba pár mesiacov, ako píšeme o jednom z najznámejších výskumov ohľadom čítania) a potom sa do toho poriadne pustiť.

Čím myslíme, pravdaže, začať smiešne malými cieľmi.

Tajomstvo všetkých dvojročníkov

Viete čo? S príčinou a následkom v príbehoch sa ešte iba hrajú. Ešte ju iba objavujú ako ten správny gombík na práčke. Na jednu aktivitu sa pritom dokážu sústrediť približne okolo 5 až 8 minút. No a čo to znamená pre náš praktický život?

Deti v tomto veku jednotlivé časti príbehu ešte nespájajú do jedného celku. A tak nebudú ešte nutne otvárať knihu na prvej strane a postupovať ku koncu. Práve naopak. Bude sa im páčiť ako na jednej strane Calvin číta knižky o všetkom možnom, a ako na ďalšej všetky ostatné škorce priviažu Calvina na šnúročky, aby doleteli do teplých krajín. A tiež sa im bude páčiť ako ich Calvin všetkých naženie do jaskyne, pretože rozoznal hurikán. Avšak pochopiť súvislosť medzi hurikánom a Calvinovym štúdiom v úvode? To už chce zrelšiu hlavičku (aspoň, a viac) trojročníka.

Čo to znamená pre náš praktický život?

Že potrebujeme knižky, kde každá strana/dvojstrana obstoja AJ samostatne, nie IBA ako súčasť celku. Čiže také, ktoré sú zaujímavo (strhujúco, burcujúco, hypnoticky, neobyvkle) ilustrované a zároveň dieťa nezaplavia textom. Totiž:

• krátky text na jednom liste vydrží do tých približných 5 až 8 minút na čítanie a porozprávanie – aby potom mohla prísť nová strana s novým podnetom
• a zaujímavá ilustrácia zase text dotvorí – pomáha sústrediť sa a lepšie ho pochopiť

Nuž, a tuto máte otvorené dvere do mnohých aktivít:

1. 1. môžete robiť s obľúbenými postavičkami kadejaké aktivity: plastelínové, vymaľovávacie, vyfarbovacie, môžete spoločne dramatizovať, čo vám len napadne
   2. v tomto veku netreba veľa kníh, stačia tie kvalitné a to aby ste ich opakovali
   3. môžete obľúbené rozprávky sledovať v TV podobe – toto je však dvojsečná zbraň a tak treba mať na obrazovku jasne vyhradený čas.
   4. môžete obľúbené rozprávky počúvať v audiopodobe (odporúčame našu obľúbenú Audiotéku)
   5. môžete v rámci nejakej rodinnej oslavy požiadať vzdialených členov rodiny, aby pre vaše dietko nahovorili jeho obľúbenú knižku (nahráte to do telefónu pomocou jednoduchej aplikácie, ktorá zvykne byť už do telefónov zabudovaná). Takýto krok má pridanú hodnotu v členovi rodiny, ktorý s vami často nebýva. Na cestách autom šup slúchadielka do uší a popočúvať si strýka z Prahy.
   6. stískajte sa aj naďalej, mojkajte sa pri čítaní
   7. alebo naopak, bláznite sa a hýbte. Áno, dá sa to. Musí to tešiť vás oboch!

Sledujte na Pintereste nástenku hry a aktivity podla detskych knih/ games and activities with children books pinnera čítajme si.

Ako rozoznáte, že to tá hlavička začína prepájať?

Dietko si najprv s radosťou obzerá detaily na stránkach knihy, smeje sa z Calvinovho zobáka alebo z prekvapených kravičiek, každá jedna stránka je novým zdrojom kopy srandy. Avšak po nejakom čase, keď sa to teda v tej hlavičke začína spájať dieťa odrazu zatíchne – odrazu sa díva striedavo na vás a na knižku, zreničky rozšírené, začína zažívať napätie alebo dokonca strach. Nakoniec príde úľava, keď všetko dobre skončí. Hurikán, pravdaže, veď Calvin to vie naspamäť! A aha, už lieta! Nakoniec vám príbeh bude vedieť jednoducho zhrnúť. Deti sa v tomto veku ešte iba učia vnímať ako postupuje príbeh. Táto schopnosť sa formuje kdesi okolo tretieho roku života a silnie s pribúdajúcim vekom. Pravdaže, ak ste si s nimi čítali veľa od malička, možno toto spozorujete skôr.

Takže čo si čítať

1. Naozaj dobrú obrázkovú knihu bez slov, a to v akomkoľvek veku. Najnovšie aj obličku dáme za knihu Ptáček a lev, takmer bezslovný príbeh o priateľstve o osamelosti.

A photo posted by Čítajme si spolu (@citajmesispolu) on Dec 11, 2015 at 3:43am PST

2. Tulletovku, a v podstate ktorúkoľvek. Hervé Tullet tvorí interaktívne knihy, ktoré sú najlepším nástrojom na vytvorenie spojenia knižka = kopa srandy. Po nesmierne úspešnej Knížke Portál najnovšie vydal Barvy – obe neuveriteľne hravo učia práve o kauzalite. Pokojne sa však oprite aj do iných jeho titulov, vo väčšine z nich nie je vlastne žiaden text, iba hra.

3. Básničky. Nepreskočte bášničky, pretože viete – učia naše deti vnímať rým a rytmus a nesmierne rozširujú slovnú zásobu. Veľké Bum a malé bum (Daniel Hevier) alebo Snehuliačik šepol mame (František Rojček) sú obe rozkošné zbierky básní, a sú k tomu úchvatne ilustrované.

4. Krtko a nohavičky sú učebnicovým príkladom príčiny a dôsledku. Za bežných okolností dietko na tretej strane už ani nevie čo to ten krteček hľadá, ale je to milé a tato pri tom srandovne mení na každej strane hlasy. To isté platí aj o Utopenom mesiačiku alebo o klasike Môj macík. Tieto dve sú kratšie než Krtkove nohavičky a teda asi lepšie pre menšie deti. Avšak vo všetkých troch prípadoch každá strana obstojí sama osebe, no zároveň spolu tvorí logický a inteligentný príbeh (jazyk Utopeného mesiačika trošku zostarol, no nič mu to neuberá na pôvabe).

5. Pani Mačka! Napísal a ilustroval slovenský Ľubo Paľo a svet knižku ovenčil kadejakými cenami. Príbeh o dvoch myšiach a jednej mačke je tesne zovretý (veľká škoda, že jeho ďalšie knihy sa už zatúlali do veľa preveľa slov a že ich editor neprečesal). Knižka má tiež neskutočne detsky strašidelné ilustrácie, ktoré si detiská chcú aj nechcú obzerať, pozrite u Pampúcha. A to je dobre, treba ich nechať sa báť, avšak bezpečne. Vypredaná, nechystá sa dotlač, a škoda! Hľadajte na Koníkovi a na internetoch, možno ulovíte niekde v malom sídliskovom kníhkupectve.

6. Daisy Mrázková, poznáte ju? Veľmi neobyčajná česká autorka s ilustráciami, ktoré sú vlastne obrazmi. Okrem toho, že jej knihy vďaka svojim ilustráciám sú trochu „iné“ než zvyčajná detská tvorba, fantasticky píše. Je láskavá a nežná. Můj medvěd Flóra je asi jej najvychytenejší kúsok (na každej strane pár riadkov textu a jeden doplňujúci obraz, spolu dlhší príbeh vhodnejší tak od troch rokov), avšak čokoľvek od nej vezmete s potomkom do rúk, neoľutujete. Flóre sa venoval aj Malý pamúch.

7. lobellovku, a v podstate ktorúkoľvek. Arnold Lobel patrí do svetovej klasiky čítania pre deti.  Či to bude Myšacia polievočka, Pán Sova alebo niektorá časť zo série o Kvakovi a Čľupovi, všetky sú geniálne. Jednotlivé minipríbehy sú komplexnejšie a sú také každodenné: napríklad o pečení koláčikov a pevnej vôli, o strachu o kamaráta, o hľadaní gombíka, o čakaní na slimíka-poštára, a podobne. Niektoré sú veselé, iné trochu strašidelné, iné zase smutné. Príbehy ilustroval samotný autor, a je to opäť trocha textu v kombinácii s obrázkami, teda práve to, čo detiská potrebujú. Najväčšou devízou týchto kníh však je, že vychádzajú v nesmierne kultivovanom preklade, radosť si čítať. To sa skutočne nedá povedať o väčšine prekladov do slovenčiny.

8. Maxa, jeho neposlušný večer a výlet do ďalekých krajov priamo z jeho izby. Toto je ďalšia svetová klasika Maurica Sendaka, Kde žijú divé zvery. Naozaj málo slov a znova detsky strašidelné ilustrácie. Keď kniha prvýkrát vyšla v roku 1963, autorovi nabrýzgali, že či takto vyzerajú knihy pre deti. Neposlušný chlapec a k tomu kopa divočín? Veď deti sa predsa nemajú čo zlostiť! A ak sa zlostia, prečo by mali dostať teplú večeru? A čo sú toto za obrázky? Prečo sa tam nikto neusmieva, veď toto bude deti strašiť zo sna!

Kritikom trvalo pár rokov, kým si knihu začali vážiť. Obyčajnému rodičovi na to stačí jeden unavený večer – tento scenár všetci veľmi dobre poznáme. Neposlušný a zlostný Max sa predsa len oddivočí a po návrate zistí, že láska rodičov ho tam celý čas čakala. Kde žijú divé zvery v slovenčine nedávno vydalo Slniečkovo presne v ich tradícii vynikajúcich svetových titulov a výborných prekladov.

9. …no a samozrejme Calvina!

Tento zoznam pochopiteľne nie je finálny.  Stačí však ako dobrý úvod do prvého čítania pre dvoj- až trojročníkov.

Pre ďalšie inšpirácie si zájdite ku nám na Instagram, tiež k Malému pampúchovi, k Lucii na Knihy dětem, ku Kataríne do Tramtárie alebo ku malej Mimi – všetky máme deti približne v tomto veku (alebo sme mali a písali sme o tom). A tiež do knižnice, tetušky vám veľmi rady a dobre poradia.

A čo je v tej vašej poličke a my sme to nespomenuli?

___

Séria Ako si čítať s našimi deťmi

Ako si čítať s našimi deťmi – novorodenec (1. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – prvý rok (2. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – medzi prvým a druhým rokom (3.časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – do tretieho roka (4. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – tri až päť rokov (5. časť)

Zapíšte sa na odber nášho newslettera, aby ste dostávali info aj o nasledujúcich článkoch. Ďakujeme!
____
Photo Credit: KatLevPhoto via Compfight cc

Takže vaša čutka, chrúst, princezná alebo drakobijec majú za sebou svoje prvé narodeniny. A vy sa možno zamýšľate nad tým, kde, prepánakráľa, je ten drobec, ktorý ešte včera ležal tam, kde ste ho posadili.

Pretože zvyčajne to u vás vyzerá nasledovne: v spálni stavia vežu z kociek, aby vzápätí vbehlo pod nohy v kuchyni. Vytiahne úplný obsah zásuvky s pokrievkami, a hneď na to siahne po svojej obľúbenej knihe. Prečítate si dve obľúbené strany – tie v strede, nie na začiatku – a dieťa si spokojne odkráča ku svojej kuchynke. A proces opakujte, prosím. 

Tiež by ste potrebovali aspoň tri páry očí? A kávu intravenózne? Toto obdobie je naozaj veľmi náročné. No zároveň zodpovedá tomu, čoho je dieťa medzi prvým a druhým rokom schopné: totiž v tomto veku dokáže udržať pozornosť iba na minútu (jednoročiatko) až päť minúť (dvojročiatko). A k tomu ešte nedokáže ľaho prepínať medzi viacerými aktivitami – takže ak sa práve hrá v pieskovisku a mamina už chce ísť domov, jednoduchý povel a poslúchnutie nebudú fungovať. Práve naopak, dieťa špinavé od piesku bude potrebovať, aby mu pomohla pomaly ukončiť jednu aktivitu (pečenie koláčikov) a postupne prešla do druhej (zbieranie hračiek) (a preto začnite odchádzať omnoho skôr). Pre plný článok o tom ako dlho nás dieťa dokáže sledovať kliknite sem.

Čo všetko sa v tomto období učí?

1. Jazyk!

Je veľmi pravdepodobné, že pred druhými narodeninami už dieťa bude vedieť správne použiť pár slov až viet. Avšak bez ohľadu na to, ako málo toho vie povedať, nasáva omnoho viac – takže ho obklopte jazykom viac než doteraz. Detská hlavička je ako špongia, ktorá absorbuje kúsky bežných rozhovorov, slová z rádia počas jazdy autom alebo telky počas večeného kakania.

Ak ste mu doteraz nespievali počas zaspávania, začnite. A ak ste doteraz bežné úkony nedopĺňali rýmovačkami a básničkami, toto je perfektný čas na Básnička ti pomôže od Daniela Heviera: mláďatko ich už začne gagotať spolu s vami. Náš absolútny hit:

Do tunela ide vláčik,
je to vláčik päťprsťáčik.
Už je celý vláčik dnuka,
a von vyjde – tvoja ruka!

Čítajte, a čítajte veľa.

Najlepšie bude, ak sa knižočka stane bežnou súčasťou vašej bejby tašky, spolu s vlhčenými utierkami a náhradnou plienočkou. Totiž niekde medzi dvanástym a osemnástym mesiacom dieťa začína chápať, že tie zvuky, ktoré mamka vydáva počas čítania knihy majú svoj význam, že sa navzájom od seba líšia a každé odkazuje na niečo iné.

Preto čím viac čítate dieťaťu, tým viac sa rozvíja jeho slovná zásoba – a to sa deje už v období, kedy dieťa ešte nemusí aktívne rozprávať. Štúdie ukazujú, že deti, ktoré boli v ranom období aktívne vystavené jazyku majú voči svojim rovesníkom mnoho výhod, špeciálne také, ktoré sa potom odrazia vo vzdelávaní a v sociálnom rozvoji. Nuž a čítanie kníh je priam kúpeľ v jazyku.

Čo je dôležité, v tomto období (a ešte to chvíľu potrvá) dieťa nevníma príbeh. Každú stranu v knižke chápe oddelene. Len sa učí spoznávať jednotlivé obrázky a priraďovať ich ku jednotlivým prvkom zo svojho skutočného sveta – vtáčika z knižky ku vtáčikovi na okennej rímse.

Preto aj knižky pre toto obdobie sú najlepšie tie, ktoré sú čitateľne ilustrované, a ktoré neobsahujú veľmi veľa textu. Hľadajte také, v ktorých sa slová opakujú na úrovni vety, a v ktorých sa predmety ľahko dajú rozoznať.

Keď čítate nahlas, texty dramatizujte (a poriadne preháňajte): meňte rytmus a tempo  reči, meňte intenzitu  hlasu.  Pridávajte citoslovcia, imitujte – nech sa vám detisko na kolenách pučí od smiechu až na šieste poschodie. Tiež často zastavujte, pýtajte sa na predmety na obrázkoch a odpovedajte na otázky.

Naše tri odporúčania (okrem spomínaného Daniela Heviera) by boli tieto:

1. Nenásytná húsenička od Erica Carle

Pahltná zelená húsenička, ktorá bola top detskou knihou v roku svojho prvého vydania (1969) dnes patrí medzi 100 najlepších detských kníh anglicky hovoriaceho sveta. Skvelá kolážová ilustrácia, do obrázkov húseničkou vyhryzené dierky, a vôbec, genialita Erica Carle.

Kniha nerozpráva totiž len vtipný príbeh nenažraného hmyzu, ale zároveň precvičuje čísla, ovocie, jedlá, dni v týždni a ešte aj životný cyklus motýľa. Toto platí o asi všetkých jeho knihách, a špeciálne o Papa, Please Get the Moon for Me a The Very Quiet Cricket. Húseničku vydal Zelený kocúr v 2012, a pánabeka, chceme viac Erica Carle. Oficiálne od dvoch do päť, ale kúpte ju dieťaťu hneď keď začne sedieť, a vezmite rovno dve. Tú prvú pravdepodobne rozžuje, a nevadí, lebo veď treba deti kŕmiť kvalitnou literatúrou.

2. Milá Zoo od Roda Campbella

Milá ZOO je príbeh o tom, ako milá ZOO odpovie na žiadosť o zaslanie domáceho miláčika. Slon je ale priveľký, žirafa privysoká, ťava hundre…. až nakoniec si to vedenie ZOO poriadne premyslí, a pošle to správne zvieratko. Ktoré to tak môže byť?

Na každej strane je jedno interaktívne okienko, vďaka ktorému sa s knižkou potešia už aj jeden a pol ročné detiská. Avšak vydrží až do približne štyroch – až päťdesiatich – lebo príbeh je len zdanlivo jednoduchý, šikovne graduje a vo finále prekvapí! Pridajte k tomu tatika, ktorý reve ako lev a húka ako opica, a máte show na každý večer. Super kniha!

3. Môj macík od Márie Rázusovej-Martákovej, ktorá geniálne prebásnila ruský originál.

Knižka sprevádza malé dievčatko počas obyčajného dňa, v ktorom sa venuje svojmu macíkovi: ušije mu šaty, pripraví mu obed („cukrík, koláč, biela káva“), a potom si spolu zájdu k jazierku, „opáliť sa do kávova.“

Na retro ilustráciách vyrástlo niekoľko generácií a stále sú magické – ak na vás titulka pôsobí trošku strašidelne, nenechajte sa odradiť. Každá stránka ponúka práve jeden výrez z celého deja, čím presne zodpovedá tomu ako dieťa (ne)vníma dej. Ten je vždy doplnený kratučkou štvorveršovou básničkou, ktorú si po treťom prečítaní budete pohmkávať. A keď sa vám dieťa prepadne do mláky, spokojne v praxi použite literárny kúsok: „Jaj, nehoda veliká, stiahla voda macíka (Petríka, Tomíka, atď. podľa potreby)!“

Môj macík je asi jeden z kľúčových rituálov slovenského detstva. Ak ste ho doteraz doma nenašli, pravdepodobne bude na pôjde u starých rodičov.

2. Pohyb!

Dieťa chodí, skáče, zlieza a vylieza. Strašidelným spôsobom zdoláva gauče a schody. Kým nastane čas na druhú sviečku na torte, rodičia za tou raketou vôbec nestíhajú. Pomôcť jeho hrubej motorike môžete hádzaním lopty a kopaním do nej, stavaním bunkrov, podliezaním stoličiek a stolov, a hlavne, potláčaním vlastného strachu – a nie, na toto v lekárni nedostať žiadne sirupy.

A znovu môžete poľahky do hier vložiť knihy.

1. Skúste vziať niekoľko knižočiek s rozličnými zvieratkami na prebaloch a rozložiť ich v obývačke. Špuntovou úlohou bude pozbierať ich tak, aby ku každej ďalšej knižke prešiel pohybom aký robí zvieratko na titulke. Húsenička? Plazenie sa. Macík? Ťarbavé kolísanie (a spojte to s brumením). Žabiatko sa narodilo? Preskákať.Táto hra má nekonečné variácie a kráča za ruku so schopnosťami dieťaťa a vašou knižnicou. Ak je trošku staršie, tak potom čo bude robiť krteček ? A ako si poradí s húskou Lízou? A čo keby ste vy znázornili pohyb a zvuk zvieraťa, a ono bude hľadať tú správnu knižku?
2. Koľko kníh treba vybrať z police na kopu, aby bola taká vysoká ako je bábika? Veža z lega? Kôš na prádlo? Okrem tréningu celého tela, vstávania, zohýnania a prekladania, je pridanou hodnotou aj to, že sa z políc povyťahujú aj menej známe knihy. A keď si ich popozeráte, ochutáte a obtrháte, dá sa z nich zase postaviť dom pre dinosaura. A na fázy zase poodkladať.
3. No a na tragicky upršané dni môžete doma urobiť prekážkovú dráhu: popreliezať stoličky, popreskakovať malé a veľké kôpky kníh (prelepené maliarskou páskou kvôli bezpečnosti), kopnúť do lopty, doplaziť sa do kúpeľne a tam povyťahovať prádlo z práčky. Po nekonečných opakovaniach tejto aktivity u nás doma si trúfame povedať, že truhlík vás bude milovať a tiež o dosť rýchlejšie zaspí.

Čo sa jemnej motoriky týka, po prvom roku by už dieťa malo vedieť držať pohárik a piť z neho, a takisto držať lyžicu (jej používanie je už iná vec, trafiť sa s jedlom do pusy je vcelku ťažké cvičenie koordinácie, takže sa treba zásobiť gumenými podbradníkmi a zhovievavosťou.) Okrem toho je čas začať skúšať prstové farby a voskovky, puzzle s veľkými kúskami alebo drevené kocky.

Tiež sa môžete porozhliadnuť po knihách, ktoré sa sústredia práve na rozvoj jemnej motoriky. Okrem klasických okienkových titulov (ako napríklad spomenutá Milá Zoo) sú na trhu aj viac či menej podarené knižočky s posuvnými okienkami alebo kolieskami, v ktorých môže dieťa kadečo vyťahovať, otáčať a presúvať. Dostať aj knižky s puzzle – avšak nekupujte tie, kde na každej strane je šesť dielikov skladačky: pre jednoročiatko je šesť dielov priveľa. Okrem toho, tieto puzzle knižky literárne nie sú veľmi vydarené, no a najdôležitejší faktor: puzzle dieliky sa množia. Naozaj.

Tu treba povedať, že nie je ťažké vydať knihu, ktorá by bola interaktívna. Avšak je ťažké nájsť titul, ktorého úroveň jazyka a sprievodný text neprivodia rodičovi úpal po treťom prečítaní: mnohokrát sa zdá, že v knihách pre minideti môže byť akákoľvek veršovačka alebo obrázok zvieratka, a hotovo. Z kníh, ktoré prešli testom rodičovského opakovania môžeme odporučiť napríklad veľkoformátovú Teliatko si hľadá mamičku, ďalej veľmi podobnú, no v menšom rozmere Macko a kamaráti – na ihrisku (tuto už sprievodný text trochu kríva), no a nakoniec príjemnú, no na priestorové vnímanie a koordináciu oko-ruka asi najnáročnejšiu Čo komu chutí.

Samozrejme sú tu aj v minulom dieli spomínané truhličkové knižočky, s ktorými sa dá krásne hrať, alebo úplne nevídané pukacie poke-a-dot knižočky, v ktorých dieťa ďobe do malých priesvitných pukacích plôch – a tie sa len jednoducho prepuknú na druhú stranu, kde ich zase môže prepuknúť späť. Fantázia.

3. Emócie!

Deti v tomto období sa ešte nezvyknú ochotne hrať s inými deťmi. Radi ich zvyknú pozorovať a hrať sa povedľa nich, takže v detskom kútiku sa neľakajte, že vám doma rastie indivíduum. Delenie sa je takisto ešte náročné. Rovnako vyjadrovanie hnevu môže byť ešte veľmi intenzívne, spojené s hádzaním vecí (či seba) o zem, s krikom, možno aj kopaním či hryzením.

Tu sa toho nedá povedať mnoho, asi iba, že nie je nič ťažšie pre emotívne dieťa ako je emotívny rodič. Najťažšie je určite modelovať také správanie aké chceme od dieťaťa: takže ak práve kričí a kope, krik a jedna po zadku ho síce možno zastavia, avšak nič nenaučia.

Našou technikou sa stalo jednoducho vyhýbať sa problematickým situáciám a spúšťačom, a to sú v našom prípade detské kútiky v obchodnom centre. Tam sa kombinujú všetky diabolské nástroje: predráždené dieťa, hlúpa a hlučná hudba, vydýchaný vzduch, dvojhodinové nakupovanie, väčšinou nevhodné presladené jedlo (lebo najkrájané jabĺčka ostali doma v predsieni) a vresk na preliezkach. A pochopiteľne, rovnako uhučaní rodičia so zvyškom trpezlivosti. V taký čas sme sa naučili vzdať to a sústrediť sa len na cestu k autu – akýkoľvek pokus o výchovný zámer je zbytočný a vopred odsúdený.

Čo sa však dá robiť v situáciách, ktoré sú pokojné: učiť dieťa rozoznávať a vyjadrovať emócie. Spravidla deti prestávajú byť vo svojom hneve fyzické vtedy, keď ho dokážu lepšie vyjadriť slovami. Znovu prichádzajú na pomoc knižky: môžete študovať krtka, ktorého vyľakali medvede. Alebo húseničku, keď ju z prejedenia rozbolelo brucho. Alebo malú Aničku, keď plače, pretože nevie nájsť svoj stratený vianočný darček. Stačí pomenúvať obrázky jednoduchými opismi ako „On sa bojí,“ alebo „Ona plače“. Keď vám najbližšie dieťa nebude chcieť odísť z toho pieskoviska, môžete sa pýtať: „Si smutná? A čo by ti pomohlo?“ Možno vás prekvapí, ako veľmi sa bude snažiť vysvetliť príčinu. U nás sa väčšinou ukáže, že sme hračky ukladali do tašky v nesprávnom poradí, viete. :)

Ako si číta vaše jednoročiatko? A máte knižky, z ktorých sa učíte o pocitoch iných? Napíšte nám do komentárov. Ďakujeme!
___

Séria Ako si čítať s našimi deťmi

Ako si čítať s našimi deťmi – novorodenec (1. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – prvý rok (2. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – medzi prvým a druhým rokom (3.časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – do tretieho roka (4. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – tri až päť rokov (5. časť)

Zapíšte sa na odber nášho newslettera, aby ste dostávali info aj o nasledujúcich článkoch. Ďakujeme!

Máte doma prcka? Máte doma trojročnicu? Máte doma desaťmesačného mrňusa, ktorý knihy stále po necelej minúte už odhadzuje preč? 

Jaj. Knihy odhadzuje, odmieta čítať všetky ostatné strany okrem tej, kde je napísané „Ty, ty, ty – ty to budeš platiti!,“ a navyše po nich stále udiera a udiera pästičkami. Alebo váš prcek jeden a pol ročný – prečo jediné čo chce je encyklopédia vlakov? Prečo si tú krásnu príbehovú otvorí v strede a za ten svet ho nezaujíma ako to celé začalo?  A prečo sa vaše päťročné dievčatko vždy v závere rozprávky rozplače? A potom sa do princeznej celá celučičká pooblieka?

Jaj.

Lebo desaťmesačný mrňus dokáže udržať pozornosť zhruba minútu. Vedeli ste? Nájde si jednu obľúbenú stranu, venuje jej svoju minútu pozornosti a potom puf! – je preč. Nová knižka. Nová hračka. Nový podnet. To odhadzovanie kníh neznamená, že ho nebavia. To znamená, že je všetko tak ako má byť. A tie pästičky hovoria, Haló, teraz túto!

A prcek jeden a pol ročný ešte nedokáže jednotlivé stránky spájať do príbehu. Začiatky a konce ho vôbec nemusia zaujímať, stačia mu tie najkrajšie stránky, pri ktorých tatovia robia najsmiešnejšie zvuky. Päťročníci už príbeh vnímajú, a v tomto veku sa ich fantázia tak dramaticky rozvíja, že sa stotožňujú so svojimi hrdinami do poslednej bunky.

Preto vás pozývame do seriálu o čítaní podľa veku ruka v ruke s tipmi na dobré knihy. Lebo aha, jednoročník vám asi ešte nebude zvládať sledovať Žabiatko, a päťročník už bude všetko prežívať viac než by ste verili. Užite si to. Čítanie s vašimi deťmi je jeden z najväčších darov aké im môžete dať.

Vyberte si.

Ako si čítať s našimi deťmi – novorodenec (1. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – prvý rok (2. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – medzi prvým a druhým rokom (3.časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – do tretieho roka (4. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – tri až päť rokov (5. časť)

Naučí sa usmievať, prevracať na bruško, potom odrazu štvornožkuje, sedí, odrazu chodí popri nábytku, a keď sa na sekundu otočíte, pustí sa po vlastných nohách od pokladne v Bille, kde kupujete rožky. A rozumie a rozpráva! 

Za prvý rok sa toho v živote dieťatka udeje naozaj veľmi veľa. Predmety každodenného života dieťa začína vnímať stále lepšie, a tak knižky (spolu či namiesto hračiek) sa dajú vkladať do hier stále viac. Medzi najdôležitejšie schopnosti bude patriť asi vývin hrubej motoriky (dvíhanie a postupne udržanie hlavičky, lezenie po štyroch, sed, chodenie s oporou a nakoniec samostatné kroky), vývin jemnej motoriky (chytanie predmetov do rúk a prekladanie z jednej do druhej ruky, manipulácia s predmetmi a hra) a rozvoj dieťatka po emotívnej stránke spolu so sociálnymi zručnosťami (snaží sa komunikovať svoje pocity a potreby, očakáva prítomnosť matky a naučí sa rozoznávať základných členov svojej rodiny).

Takže čo všetko môžete s dieťatkom robiť?

Stále platí, že dieťatko potrebuje počúvať váš hlas. Váš hlas je jedným z najsilnejších nástrojov, prostredníctvom ktorého si vytvárate spojenie a ktorým sa učíte o sebe navzájom. Preto vyhľadávajte čo najviac príležitostí prehovárať do jeho sveta a pomenúvať ho.

Keď knižky pomáhajú hrubej motorike

Hračky a knižky sa dajú veľmi dobre používať ako motivácia ku pohybu kedykoľvek počas prvého roka. Môžete nimi motivujať bábo na brušku, aby dvíhalo hlavičku do vzduchu. Môžete ich klásť na strany, a nabádať ho k obracaniu hlavičky, a neskôr k pretáčaniu. Dajú sa ukladať na zem ako ciele, ku ktorým má liezť alebo štvornožkovať, alebo na gauč či kreslá, aby sa k nim chcelo postaviť.

Knižky môžu pomôcť aj jemnej motorike

Knižky veľmi dobre napomáhajú aj rozvoju jemnej motoriky a tiež sú fantastickým doplnkom celého tohto senzorického obdobia.

1. Pri maličkých deťoch je dobre používať mäkké a látkové (šušťavé) knižočky, ktoré sa dobre žmolia v rukách, dobre sa pchajú do pusy a dajú sa tiež vyprať. Mnohokrát v sebe tieto knižky majú všité aj kadejaké zaujímavosti, napr. rozličné dotykové plochy, hrkálky, píštalky, a podobne.

2. Dotykové, tzv. touch-and-feel knihy, sa dajú používať pri deťoch, ktoré už dokážu s knižkami trochu manipulovať (rozumej, prekladať z jednej ruky do druhej, neskôr držať ich v oboch a ešte neskôr obracať strany – i keď knižka je hore nohami). Na trhu je takýchto kníh mnoho – aj keď nie až tak veľa v slovenčine – a preto hľadajte také, ktorých ilustrácie sú čisté a nekomplikované, aby detské očko dokázalo poľahky zaostriť. Hľadajte tiež také, ktoré v sebe budú mať okrem dotykových plôch aj nejaký bonus naviac, aby dieťa zabavili aj keď už dotyková fáza ustúpi. (A dôležitá to vec: nech bavia vás. Totiž dieťatku to spočiatku bude v podstate jedno, no vy tie knihy budete obracať približne tridsaťkrát denne – tak aby ste sa z toho nezošmolili.)

Dobrou voľbou môže byť napríklad knižočka Hello, Daddy.

Takisto to môže byť niečo z výborného vydavateľstva pre najmenšie deti Ladybird Books, napríklad Ladybird Toddler Touch: Nursery.

No a tiež Moomin’s Touch and Feel Playbook, ktorá sa môže stať neskôr aj úvodom do celého muminovského sveta Tovi Janssonovej.

Poznáte rovnako vydarenú knihu, teda s dotykovými plochami a nejakým bonusom naviac, avšak v slovenčine alebo češtine? Napíšte nám do komentárov.

3. Na trhu je tiež už niekoľko truhličkových knižočiek: je to väčšie balenie deviatich (Prvé slovíčka, Zvieratká) alebo pätnástich (napr. Ohrádka pre zvieratká) minikníh, ktoré sa dajú vložiť do jedného spoločného obalu. Takáto väzba umožňuje hrať sa s knižkami akoby to boli kocky, keď už dieťatko začína uchopovať predmety všetkými prstami. V rámci tréningu jemnej motoriky sa z nich tiež dajú stavať vysoké vežičky, hoci aj kombinované so skutočnými kockami.  Môžete vyskúšať párovať obrázky na prednej strane truhličky s jednotlivými knižkami. No a vkladanie a vyberanie knižočiek zo svojich jednotlivých chlievikov je už priam vysoká škola koordinácie oko-ruka. Truhličkové knižky sú fantastický nápad, a o hrách s nimi pre vás pripravujeme osobitný článok.

Kedykoľvek počas prvého roka sa počas listovania knižkami hrávajte s deťmi na hľadanie. Práve jednoduchými otázkami a pokynmi, napr. Kde je ovečka? Kde je havo? Ukáž mi strom. Kto sa za ním skrýva? sa pestuje to, čomu sa dnes hovorí čítanie s porozumením. Okrem trénovania zraku, motoriky a koordinácie keď sa bábo snaží zamieriť na ovečku, hava a strom sa zároveň takto učí hľadať rozdiely medzi jednotlivými predmetmi na stránke knihy – a to je základ jeho budúcej schopnosti rozoznávať písmená. Presne tak: teraz, keď ešte ani poriadne nevie kedy má knižku naopak.

Čo ďalej? Jazyk, jazyk, jazyk.

1. Naďalej rečňovankujte a rýmujte.Rýmovačky okrem iného učia deťa vnímať rytmus reči, predvídať slová, ktoré budú nasledovať, a skúšať vytvárať vlastné. Spoľahnite sa na klasiku ako Ťap, ťap, ťapušky alebo 1-2-3-4-5, už to vieme naspamäť. Alebo môžete ku bežným rutinným úkonom ako je prezliekanie či umývanie pridať geniálneho Daniela Heviera a jeho básničky z Básnička ti pomôže.

Do tunela ide vláčik,
je to vláčik päťprsťáčik.
Už je celý vláčik dnuka,
a von vyjde – tvoja ruka!

2. Spievajte. Či už je to Elán vašej mladosti, Jarek Nohavica alebo ľudovky. Ak ich nepoznáte veľa, prihláste sa na kurz plávania s bábätkami, tam vás ich naučia do zásoby pre ďalšie štyri deti.

3. Začnite znakovať. Pokojne začnite pre knihy používať znak: otvorte dlane akoby to bola knižka, a povedzte:“Kniha.“ Alebo:“Book,“ ako sa rozhodla používať naša dcéra. Dieťaťko sa veľmi rýchlo naučí prepojiť znak s predmetom alebo aktivitou.

4. Skúste začať používať prvé jednoduché pokyny. Môže to byť napríklad: „Knižku netrháme. Knižku ľúbime.“ Alebo „Knižku odložíme na poličku.“ „Knižku nehádžeme. Hádžeme loptu.“ A podobne. Je pravdepodobné, že váš osemmesačník nebude spolupracovať hneď, a možno ani nie veľmi skoro, avšak zasievate zrnká, ktoré vyklíčia keď v tej malej hlavičke nastane čas.

5. Do sveta! Vybehnite do sveta, na ihrisko, do parku, stískajte sa, a porovnávajte obrázky v knihách so všetkým okolo seba: s psíkmi, tetami, autami a slnkom. Teraz sa bábo len učí, že slniečko v knižke sa podobá tomu na oblohe. No jedného dňa si uvedomí, že príbeh, ktorý číta mu môže pomôcť riešiť ťažkosti, ktoré zažíva. Tam niekde sa končí formovanie samostatného čitateľa, ktoré začínate vy teraz.

Do mojkania, rodičovia!

Odporúčania a tipy, ktoré dostanete od expertov na rané vzdelávanie v podstate hovoria to isté (sumár zo štúdie tuto):

1. čítať si s deťmi s nadšením a užívať si zázrak vlastného dieťaťa (prvé a základné pravidlo),
2. vnímať, keď si deti v knihách listujú a podporovať ich v hre s knihami,
3. čítať im texty, ktoré sa rýmujú alebo sú rytmické a čítať im ich obľúbené kúsky stále dookola,
4. sledovať čo vaše deti zaujíma a čítať im práve toľko, koľko udržia pozornosť.

Deti prekvitajú keď cítia, že sú ľúbené, keď sa smejeme a tešíme sa z nich. Vtedy akákoľvek aktivita, ktorú s nimi robíme je pre nich potešením a s radosťou sa k nej vrátia. S čítaním je to presne tak isto – ak je to pre batoliatka zábavou, tak svet kníh a príbehov ich bude stále viac priťahovať.

Mali ste alebo máte doma jednoročiatko? Aké to bolo? Čo fungovalo a čo nie, spolu či bez staršieho súrodenca? Podeľte sa v  komentároch. 

___

Séria Ako si čítať s našimi deťmi

Ako si čítať s našimi deťmi – novorodenec (1. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – prvý rok (2. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – medzi prvým a druhým rokom (3.časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – do tretieho roka (4. časť)
Ako si čítať s našimi deťmi – tri až päť rokov (5. časť)

Zapíšte sa na odber nášho newslettera, aby ste dostávali info aj o nasledujúcich článkoch. Ďakujeme!

___

Photo Credit: iperbimbo.roma via Compfight cc