Iveta Hurná je človek na šiestich miestach zároveň. Naozaj. Rátajte so mnou:  1. riaditeľka Knižnice pre mládež mesta Košice (ktorá sa teda nezastaví a patrí medzi najtvorivejšie knižnice hádam aj v strednej Európe), 2. nájdete ju v občianskom združení Slniečkovo (a všetci vieme, za čo vďačíme Slniečkovu), 3. manažuje projekty, ktoré Slniečkovo vydáva (či už sú v Kórei, v USA alebo v Banskej Bystrici), 4. chodieva na semináre kade-tade po Slovensku, aby sa vzdelávala, 5. je v kancelárii kedykoľvek potrebujete (urobí vám čaj a zväčša sa jej darí nerozosmiať sa, keď na ňu chrlíte všetky projekty na záchranu sveta), a 6., navyše je kontinuálne prítomná v Čítajme si spolu – totiž keď ma prvýkrát stretla pred dva a pol rokom na akcii v knižnici kde som sa v diskusii rozohnila, prišla sa osobne zoznámiť. Neviem ani ako, ale o dva mesiace už som v knižnici viedla seminár pre rodičov. Na ňom bol aj Tibor Hujdič, a odvtedy sa to všetko vezie.

Keď som v novembri 2016 vyhrala prvú cenu na VÚB Biznis Akadémii s projektom o čítaní, jej som volala hneď po mojom mužovi a po mame. Vďaka tomu, že mi vtedy po tej ohnivej diskusii vytvorila priestor a popchla dopredu, dodala mi odvahu, ktorú by som inak zbierala len pomaly. Čítajme si spolu má teraz už fakt veľké plány, o.i. aj zachraňovať ten svet. Čo si budeme hovoriť – jednu takú Ivetu prajem každému z vás.

No a má vlasy ako čarodejnica. (Tá dobrá z Oza.)

Iveta Hurná je jednoducho pozoruhodná bytosť. Na to ako dlho pracuje v štátnej sfére zatiaľ ani nezhorkla a ani nevychladla. Dáva preto zmysel, že som aj ju požiadala o jej desať naj. Tu máte jej najobľúbenejšie detské knihy.

1. Tove Jansson: Čarodejníkov klobúk

Jedna z mnohých malebných kníh o malých muminovcoch a ich priateľoch. Sériu týchto kníh som si požičiavala v knižnici v Spišskej Novej Vsi, kde som vyrastala Dodnes si pamätám v ktorej miestnosti a kde boli uložené. Milovala som čiernobiele ilustrácie muminov, ktoré som vždy videla farebne. Čarodejníkov klobúk som vybrala pre jeden z hlbokých príbehov, kde sa malý Mumintrol zmení na strašidlo, a jediný kto ho v ňom spozná je predsa mamička… Keď raz navštívim Fínsko, určite si nenechám ujsť Múzeum Muminovcov v Tampere. Autorka Tove Janson, napriek tomu, že žila vo Fínsku, písala svojej knihy po švédsky, čo bol jej materinský jazyk. Možno práve v škandinávskych škriatkoch našla inšpirácie. V každom prípade jej Muminovci sú usporiadanou rodinou s vždy pokojnou, vyrovnanou  a milujúcou mamičkou a dobrosrdečným oteckom. Spolu s nimi žijú iné postavičky a všetci spoločne zažívajú príhody plné fantázie.

2. Astrid Lindgrenová: Pippi dlhá pančucha

Ďalšou veľkou severskou autorkou je Astrid Lindgrenová.  Vybrala som jej Pipi Dlhú Pančuchu, aj keď milujem všetky jej knihy. Pipi bola ale prvá, ktorú som čítala, a preto nezabudnuteľná. Učarovala mi jej sloboda, odvaha, samostatnosť a jej cukríky. S Pipi sa aj tie najbláznivejšie nápady stávali realitou. Až oveľa neskôr som pochopila veľkosť srdca, ktorým Pipi zahŕňala svoje okolie a robila ho šťastným. Určite je to kniha s vôňou radostného detstva, ktoré prajem všetkým deťom. Ukazuje nám šťastný život plný hier. A cukríkov.

3. Roald Dahl: Matilda

Roald Dahl je ďalší autor, ktorého knihy mi učarovali. Napriek (alebo možno práve kvôli) niekedy až čiernemu humoru. Vybrala som príbeh malého, výnimočne nadaného dievčatka, ktoré žije v rodine, do ktorej zjavne nepatrí a kde mu nikto nerozumie.  Vďaka deju plnému napätia, originálnych nápadov a šťastnému koncu, keď sa nakoniec všetky veci usporiadajú tak ako majú je to kniha, do ktorej sa jednoducho zaľúbite. K dokonalosti knihy prispievajú aj nenapodobiteľné ilustrácie jedného z najrenomovanejších britských ilustrátorov, Quentina Blaka, dlhoročného spolupracovníka Roalda Dahla.

4. Lucy Maud Montgomeryová: Anna zo Zeleného domu

Ďalší príbeh nadaného a výnimočného dievčaťa. Slnečný príbeh ryšavej siroty s osobitou povahou, Anny Shirleyovej, je blízky asi všetkým dievčatám. Anna, ktorá je možno príliš zhovorčivá, príliš rojčivá a márnivá je predsa tak naozajstná. Nechá sa unášať na krídlach snov aj keď je najhoršie, dokázať si život prikrášliť vďaka svojej predstavivosti, to je všetko Anna zo zeleného domu. Musím sa ale priznať, že keď sa nakoniec z tohto bláznivého dievčaťa stala pekná jemná vychovaná mladá dáma, bolo mi  už trochu smutno…

5. Robert Arthur: Traja pátrači

Aby som neostala iba pri dievčenských hrdinkách. Súčasťou mojich detských kníh, na ktorých som vyrastala bola určite americká detektívna knižná séria Alfred Hitchcock a Traja pátrači. Pôvodným autorom a tvorcom bol Robert Arthur, po ňom v príbehoch pokračoval William Arden, neskôr rôzni iní autori (aj nemeckí a rakúski).

Kniha napĺňa detské detektívne sny. Traja obyčajní chlapci, každý z nich s osobitými schopnosťami a vlastnosťami, spoločne riešia rôzne záhady a chytajú zločincov. Jupiter, Peter a Bob žijú vo fiktívnom meste Rocky Beach, a svoj hlavný stan – starý nepojazdný príves – majú v zberni Jupiterovho strýka. Príves nie je z vonku vidieť, ale existuje k nemu niekoľko dômyselných tajných vchodov. K vybaveniu prívesu patrí telefón, foto-komora, kartotéky, malé laboratórium a dielňa, kde Jupiter montuje zariadenia (väčšinou z vyradených položiek na smetisko), ktoré pomáhajú vyšetrovateľom vo svojej detektívnej práci. No čo viac môžete chcieť. Navyše sú záhady naozaj napínavé a čítajú sa veľmi rýchlo.

6. Mark Twain: Dobrodružstvá Toma Sawyera

Prežité krásne chlapčenské dobrodružstvá s Tomom  Sawyerom boli pre mňa veľmi dôležité hlavne neskôr pri výchove mojich synov. Sirota, ktorá žije so svojou tetou a rozmaznaným bratancom vôbec nie je nejaký anjelik. Nezbedný chlapec, plný ešte nezbednejších nápadov, si spolu s dedinským tulákom Huckom Finnom a Joeom Harperom zakladajú pirátsku bandu a začínajú sa ich dobrodružstvá. Mark Twain v tejto dynamickej, zábavnej a pútavej knihe zobrazil svet hier a chlapčenských lotrovín, ktorý je aj nebezpečný, ale nakoniec musí dobre skončiť. Voľným pokračovaním sú  výborné Dobrodružstvá Huckleberryho Finna, chlapca a tuláka s dobrým srdcom.

7. J. R. R. Tolkien: Hobit

Román vydaný ako príbeh pre deti v tradícii rozprávok plní aj úlohu akejsi predlohy k Pánovi prsteňov. Preto – napriek sfilmovanej verzii, ktorá má s toto pútavou rozprávkou pramálo spoločné – je to úžasná kniha. Kniha plná fantázie, množstva rozprávkových charakterových postáv. S podtitulom Cesta tam a späť sleduje dobrodružstvá hobbita Bilba na jeho ceste cez krajinu Stredozem, na ktorej  ho sprevádza skupina trpaslíkov a čarodejník Gandalf. Počas cesty k Osamelej hore zažíva skupina rôzne nebezpečné dobrodružstvá. Postupne prídu do styku s elfmi a poloelfom Elrondom, hlúpymi trolmi, zlými škretmi, nebezpečnými vrrrkmi, veľorlami, neobyčajným poločlovekom-polomedveďom Grizlom, obrími pavúkmi, lesnými elfmi, statočnými ľuďmi a napokon s veľkým drakom Smaugom. Dej vrcholí Veľkou bitkou piatich armád, v ktorej sa zúčastnili trpaslíci, elfovia, ľudia, vŕŕci a škreti. A nakoniec sa Bilbo vráti domov šťastný. Pán prsteňov sa rozhodne nemá čítať bez prečítania Hobbita, a samozrejme najlepšie v origináli (alebo aspoň v češtine). Slovenský preklad v tomto prípade stráca poetiku textu.

8. Erik Jakub Groch: Tuláčik a Klára

Nežné príbehy ryšavého psíka Tuláčika a Kláry sú pretkané láskou, priateľstvom a dobrom. Starostlivá, dobrá, múdra a milujúca Klára trochu pripomína mamičku s tichým pohladením. Klára učí Tuláčika láske, nežnosti a k chápaniu tých dôležitých maličkostí a základných princípov, na ktorých stojí naše medziľudské spolunažívanie a ktoré tvoria náš svet. Príbehy naozajstného priateľstva založeného na spolupatričnosti, rešpektovania sa navzájom a pokorou k tomu druhému.  Zdanlivo triviálne bežné konflikty nás smerujú vždy k najzákladnejším otázkam. Tuláčik a Klára je kniha, ktorú môžete čítať svojím deťom v ktoromkoľvek veku a vždy vám bude potom dobre. Posunie vás do sveta, v ktorom nie je miesto pre ceny, merania a výhody, ale určite je tam veľa miesta pre tých druhých.

9. Arnold Lobel: Kvak a Čľup nepoznajú nudu

Knihy o priateľstve dvoch žabiakov, plné hrejivých, niekedy dojímavých a vtipných príbehov. Kvak a Čľup nevedia byť jeden bez druhého a určite sa ani chvíľu nenudia. Vymýšľajú nové príbehy a ich dobrodružstvá sú vždy veselé. Knihy sú vhodné pre deti na prvé čítanie, hlavne pre jednoduchý text, ktorý  dokáže mimoriadne zaujať. Zároveň sú ideálne pre spoločné čítanie rodičov s deťmi. Možno bežné, každodenné životné situácie nenásilným spôsobom odkrývajú a v deťoch utvrdzujú pravé hodnoty. Arnold Lobel knihu sám doplnil o nádherné ilustrácie, tak dokonalé vo svojej jednoduchosti.

10. Shel Silverstein: Strom, ktorý dáva

Túto knihu som si nechala na záver. Patrí medzi tie k tým večným, nadčasovým knihám, po ktorých môžete siahnuť kedykoľvek a akokoľvek. Nezáleží na čase, veku ani mieste. Kniha o naozajstnej bezpodmienečnej Láske, pretože len taká Láska nás robí v živote šťastnými. Iste, je to ťažké, vôbec to nie je jednoduché, a dopracúvajú sa k nej svätci, ale to neznamená, že to nemáme skúšať, vždy a všade. Kniha o dávaní seba samého tým druhým nás volá na ťažkú cestu, kde sa budeme musieť zbaviť sebalásky, sebectva, pohodlia a často to bude aj veľmi bolieť. Ale nakoniec „Strom bol šťastný.“

Neviem ako u vás, ale pre mňa je toto prechádzka mojim detstvom. Takže ktorú z nich máte doma posledných dvadsať rokov? Ktorú odkladáte pre vnúčatá? Napíšte nám do komentárov.

___

Fotografie: Maja Prokipčáková

Prehliadala som nedávno police v našom miestnom Martinuse, a narazila na meno, ktoré bolo pre mňa nové. Zuzana Štelbaská? Knižočka rozkošná, ilustrácie pôsobivo retro…začala som pátrať. A zistila, že to je predsa Zuzka z mojich čias brázdenia chodieb piateho poschodia Filozofickej fakulty v Prešove!

Teraz už žije na opačnej strane Slovenska, býva (súdiac podľa jej Instagramu) na najkrajšom mieste tejto zeme, a veruže sa nezastaví! Najlepšie sa jej píše ráno, vraví, pred tým než sa vracia do veľmi profesionálneho mediálneho sveta. A ani jedna vráska jej nepribudla, zistila som nedávno, keď sme sa stretli v Litparku prvýkrát od vysokoškolských čias. Ešte stále je v nej života na päť planét, a práve tak si ju pamätám.

Jej prvú knižku Mami, kúp mi psa! vydal Albatros v minulom roku. Vytvorila ju počas tých rán a nocí, ktoré každá mama dobre pozná. V Zuzke spalo ale príbehov viac než iba jeden. Na pultoch je už v tejto chvíli čerstvá horúca Zornička (naša titulná fotografia – je prekrásna, že?), a na jar budúceho roka pribudnú Trinásťroční (píšte si, že vám o tom dáme vedieť). Okrem písania kníh ich aj na tony číta a recenzuje: pozrite na jej osobnú stránku a blog Denníka N. Nuž, a popri všetkom je to vlastne obyčajná #supermamka, ktorá doma vyrába čitateľov.

90% z tohto výberu sú srdcovky mojich detí. Ja mám svojich obľúbených kníh príliš veľa, a tie, ktoré raz vložím do rúk aj svojim deťom, sa nachádzajú na mojich blogoch v knižných recenziách.

Syn má teraz 6 a dcéra 3 roky. Podľa toho vyzerá aj to, čo čítame. A najmä – i keď môj výber by bol iný, plne rešpektujem to, čo sa páči im a zas a znova tie isté knihy vyberáme z políc a čítame obľúbené pasáže.  Podľa toho, žiaľ, niektoré knihy aj vyzerajú, pri niektorých už nepomáha ani opakované lepenie.

Môj zoznam nie je zároveň rebríčkom obľúbenosti, preto som knižky zoradila podľa abecedy.

Nuž a mňa v tomto všetkom uchvacuje jej pokora. To, aký zdravý môže človek ostať napriek tomu, že pracuje na hviezdnom nebi.

1. Ako šla rozprávka do sveta

Túto knihu mi mama odložila. Čítala som ju kedysi ešte ako dieťa a ani neviem, či sa v tejto podobe ešte dá zohnať. Je to súbor rozprávok z celého sveta. Moje deti inak rozprávky veľmi nevyhľadávajú, skôr ich zaujímajú príbehy, ale táto kniha je výnimkou.

Sú v nej niektoré klasické a niektoré celkom nevšedné rozprávky a najmä, prvá polovica sú rozprávky, v ktorých sa celé pasáže opakujú a stupňujú, ako napríklad pri Pampúšikovi, ktorý stretne kravu, potom koňa, potom moriaka atď. a vždy sa všetko, čo už zažil, povie zas a znova. Deti táto textová geometria fascinuje, s nadšením po treťom raze všetko opakujú.

Poznámka: Knižku vydal v reedícii Ikar v roku 2008 a dnes ju už vypredaná. Možno budete mať šťastie v antikvariátoch.

2. ART – Lift the flap

Máme viacero encyklopédií z vydavateľstva Usborne, táto bola prvá. Študovala som umenie a povedala som si, že čím skôr bude deťom umenie blízke, tým lepšie mu v budúcnosti porozumejú. Uvedomujú si, že obrázky v tejto knihe sú iné než inde, ale páčia sa im rovnako a možno práve pre tú inakosť ju vyhľadávajú. Keď občas zájdeme do galérie, reagujú na umenie prirodzene a roztopašne, neboja sa k vystaveným obrazom povedať svoj názor a ja to nadšene podporujem.

Túto knižočku sa vám možno podarí zohnať na vynikajúcom anglickom portáli pre staršie a použité knihy World of Books. Poštovné do Európy je 2 eurá. 

3. Illustrated stories for bedtime

Keď mal Filip medzi 2 a 3 rokom, túto knihu takmer nepustil z rúk. V slovenčine som v tom čase nič podobné na trhu nenašla, táto kniha spĺňala všetky moje požiadavky: kvalitný hoci krátky text a bohatstvo ilustrácií.

Dnes je táto séria dostupná aj v slovenčine, verím, že sa mi čoskoro podarí si ju vyžiadať na recenzovanie a silno dúfam vo vysokú úroveň prekladu. Filipov najobľúbenejší príbeh bol o priateľskom drakovi Dannym, vedel ho naspamäť po anglicky aj po slovensky, spredu aj zozadu, dokonca niektoré pasáže šepkal zo sna.

Tejto knižke je v súčasnosti najbližšie asi zbierka Rozprávky na dobrú noc od Svojtka&Co., v ktorej nájdete 36 kratších klasických rozprávok. Knižku s ôsmymi príbehmi, ktorú odporúča Zuzka si však viete stále zakúpiť v angličtine na Book Depository s poštovným na Slovensko zadarmo.  

4. Krtko – celá séria

Hneď po Dannym bol u Filipa (a u mojej dcéry stále je) vysoko na piedestáli Krtko. Obaja ho radi pozerali a tiež čítali, a o žiadnom konkrétnom titule sa nedá povedať, žeby bol zo všetkých najobľúbenejší. Niektoré texty som síce mierne upravovala a niektoré skracovala, ale Krtko je tiež písaný vhodne pre vekovku 2 – 5, čiže viac textu než v leporelách a pritom menej než v knižkách pre malých školákov a množstvo ilustrácií.

Práve pre ne deti od knihy neodídu, sledujú očami dej vďaka obrazovej štedrosti. Jedna z kníh v tomto výbere sa volá Zdeněk Miler: Deťom. V nej sa nachádzajú v skratke uvedené ďalšie diela Krtkovho „otca“ a pre moje deti to boli vlastne samostatné príbehy, ku ktorým sa stále radi vracajú.

5. O krtkovi, ktorý chcel vedieť, kto sa mu vykakal na hlavu

Viem, časť mamičiek sa nad touto knihou pohoršuje, ale ja som sa pri prvom pohľade na ňu rozosmiala a bolo to. Máme ju v češtine, ale je dostupná aj v slovenčine a mojim deťom som texty tiež prekladala. Táto verzia obsahuje pohyblivé 3D obrázky a je nesmierne poučná.

Deti si vo veku 3 – 4 rokov začínajú viac uvedomovať svoje telo, a kakanice a čúranice pre ne ešte nie sú tabu. Je to najlepšie obdobie na rozhovory o tom, prečo je dôležité sa dobre vykakať a prečo netreba zadržiavať cikanie. Pre moje deti je táto knižka zárukou zábavy, robíme pri nej všetky tie čudné prdiace zvuky a nie raz sa presmejeme až k slzám. Neviem ako vy, ale ja takéto chvíle milujem.

Okakaný krtko je knižka, ktorá môže naozaj vzbudiť rozporuplné reakcie. My po prelistovaní stojíme za Zuzkou a krtka veľmi odporúčame. Kúpite na Martinus.sk.

6. Ohrádka pre zvieratká

Jediné leporelo, ktorého nie sú ochotní sa vzdať a zároveň prvá „kniha“, pri ktorej nechcú moju asistenciu. Filip je hrdý, že ju vie celú prečítať Zorke a tá sa snaží si toho zapamätať čo najviac, aby mu stačila. Každé zvieratko je napísané rovnako, čiže kto je, kde býva, ako sa volá jeho mláďa, čím sa živí a aké zvuky robí. Ilustrácie sú veľmi priateľské a to aj vtedy, keď sa napr. had živí myškami… žiadny teror.

Ohrádka pre zvieratká je už takmer všade vypredaná. Posledné kusy kúpite ešte na babyknihy.sk.

7. Prečo? Ako? Kde?

Otázky sú v tejto knihe písané veľkými písmenami a boli prvými celými vetami, ktoré kedy Filip sám prečítal.  Rád si v nej listuje, má obľúbené pasáže o ľudskom tele, zemetrasení a dinosauroch. Zorku, naopak, táto knižka veľmi neberie.

Prečo? Ako? Kde? kúpite na Martinus.sk

8. Puf a Muf

Dvojročný Filip zbožňoval Kubalových Pufa a Mufa – presne tých čiernobielych kocúrov zo začiatku 70-tych rokov, ktoré boli staré už keď som bola dieťa ja. Táto kniha je tiež jednou zo zachránených ešte z môjho detstva a aj Zorka si ju obľúbila potom, čo sa jej Filip často dožadoval.

Túto knižočku nájdete od minulého roka v novej edícii vo vydavateľstve Buvik pod názvom Zajtra ideme do školy: Rozprávky o Pufovi a Mufovi. Kúpite aj na Martinus.sk. 

9. Rozprávky o dopravných značkách

Väčšina z tohto zoznamu sú čitateľské tipy môjho syna, túto knihu nevynímajúc. Je to zrejme preto, že Filip je skutočný čitateľ telom i dušou, knihy má rád a vyhľadáva ich. Zorka sa knihám učí len postupne a hoci si s nami číta rada, Filip je vyslovene zanietený čitateľ.

Asi pred rokom sa u neho začalo obdobie, kedy ho začala fascinovať doprava ako taká – nielen značky áut, ale celkový systém ciest, semaforov, pripájacích pruhov, vedľajších ciest, križovatiek, ktoré ešte križuje železnica a pod. Táto kniha ho síce celkom neuspokojila, v čom som ja dúfala, ale pár príbehov si z nej obľúbil a často si ich čítame. Žiaľ, skriptá dopravného systému pre deti neexistujú, bude si ich musieť raz napísať sám. 

10. Knižka pre Lucinku – BONUS

Táto posledná kniha je jediná, ktorú moje deti ešte ani raz neotvorili a pritom v mojom detstve patrila k mojim najobľúbenejším. Deťom ju nevnucujem, Filipovi už prekáža, že je ružová, a možno raz príde čas, keď si ju obľúbi Zorka. Kto vie.

Pamätám si, že som ju čítala asi tisíckrát a tak ako sú knihy z tohto zoznamu niekoľkokrát lepené, aj moja mama túto knihu vždy zalepila pre mňa. Obsahuje množstvo krásnych obrázkov a k nim všakovako členený text, niekde básničky, niekde príbehy, grafická úprava je nesmierne tvorivá a keď ňou listujem, dodnes viem presne ukázať tie stránky, ktoré som mala rada ako dieťa. A je ich dosť veľa.

Knižka pre Lucinku sa dá dnes objaviť v antikvariátoch. Okrem toho ju v češtine nedávno v reedícii vydal Albatros – pôvodný tím a nový prebal. 

___

Tak ako sa vám páči výber novej slovenskej autorky detských kníh? Čo z toho vám zavoňalo detstvom? Čo z toho vás prekvapilo? Napíšte nám do komentárov a potom sa rýchlo bežte inšpirovať medzi jej odporúčania.

Majka učí slovenský jazyk a literatúru na najúspešnejšej základnej škole Slovenska. Nie je to len taký výmysel, je to nedávno zverejnený fakt – košická základná škola na Krosnianskej sa v tomto roku stala najlepšou ZŠ na Slovensku. Okrem toho, že Majka teda vyučuje gramatiku, sloh a literatúru má aj vyštudovanú fotografiu, je členkou odborných porôt recitačných súťaží a tiež editorkou školských novín.

Je mamou troch teraz už dospelých detí. Aj preto v jej rebríčku 10 naj nájdete predovšetkým knižky pre trochu staršie deti, ktoré sú už možno blízko samostatným čitateľom. Avšak aby ste mali predstavu: jej najstarší syn v roku a pol spamäti predčítaval Zajačika prváčika, pričom dnes pracuje okrem iného aj ako prekladateľ. Jej stredný syn hovorí všemožnými programovacími jazykmi, a v tomto období programuje pre The Economist. Nuž a najmladšia dcéra hovorí v podstate akýmkoľvek jazykom zhruba pol roka potom, čo sa ho začala učiť. Najnovšie fársí – v Teheráne si ju na študijnom pobyte mýlili s domácou. Obľúbená príhoda z rodinných albumov: ked mala táto slečna dva roky, rodinná známa sa jej opýtala na isté zvieratko v knižke. Miesto obligátnej odpovede „kojytnatčška“ sa jej dostalo „Matamata strapcová!“

Majka je jednoducho nositeľkou neobyčajného genofondu. A dnes ju máme tuto v Mojich 10 naj.

Prvú knihu som dostala, keď som sa lúčila so škôlkou. Niesla som si ju domov ako vzácnu trofej a tešila som sa, kedy si ju budem vedieť sama prečítať. Už si nepamätám, o čom bola. Asi ma nezaujala.

1. Krista Bendová: Kde bolo, tam nebolo

Celkom inak to bolo s knihou Kde bolo, tam nebolo od Kristy Bendovej, ktorú som dostala za svoje prvé vysvedčenie. Bola veľká, farebná ako motýľ, plná vtipných nápadov a pôvabných ilustrácií Boženy Plocháňovej. Otvorila mi nielen dvierka, ale rovno bránu do sveta fantázie, predstavivosti a tvorivosti.

Presvedčila ma o tom, že veci netreba brať príliš vážne a ľudská vynaliezavosť nemá hranice (čo by bolo, keby neboli hodinky, učitelia, kalendár…). Že humor nám dáva krídla, ba viac, je záchrannou vestou, ktorá nám zaručí, že šťastne vyviazneme z akejkoľvek situácie.

Odvtedy bola pre mňa kniha magickým predmetom – vstupenkou do sveta, kde nič nebolo nemožné. A tak sa stala neodmysliteľným darčekom každých Vianoc či narodenín (škoda, že neboli každý mesiac). Vianoce bez knižky by neboli Vianocami (to platí dodnes). Scenár Štedrého večera bol pre mňa stále rovnaký – končila som v kresle pohrúžená do novej knihy.

Ochotne som sa nechala unášať na neznáme miesta, kde neplatili fyzikálne zákony a mojimi priateľmi sa stali kratuľkovia Nevedko, Vševedko, Gombička, Ponáhľajko (Nikolaj Nosov), Osmijanko so svojím Osmidunčom, Samko Klamko, Opice z našej police (Krista Bendová), Mach a Šebestová (Miloš Macourek), Štoplík (Hana Ponická), Pipi Dlhá Pančucha (Astrid Lindgrenová), Cibuľko, rytier Rajčina (Gianni Rodari) a Ferdo mravec (Ondrej Sekora).

2. Nikolaj Nosov: Nevedkove dobrodružstvá

3. Krista Bendová: Osmijankove dobrodružstvá

4. Krista Bendová: Dobrodružstvá Samka Klamka

5. Krista Bendová: Opice z našej police

6. Miloš Macourek: Mach a Šebestová

7. Hana Ponická: O Štoplíkovi

8. Astrid Lingrenová: Pipi Dlhá Pančucha

9. Gianni Rodari: Cibuľkove dobrodružstvá

10. Ondrej Sekora: Ferdo cvičí mravenisko

Milovala som neobyčajné príbehy plné vtipu, bizarné postavičky s ľudskými vlastnosťami, úsmevné dialógy a hru so slovami. Zistila som, že slová sú úžasnou skladačkou, z ktorej vznikne stále niečo iné, nové a každá vec okolo nás má svoj príbeh.

Rovnako ma očarili pôvabné, hravé a veľmi vtipné ilustrácie, predovšetkým mojich obľúbených ilustrátorov ako Božena Plocháňová, Ondrej Sekora či Adolf Born.

Pochopila som, že fantázia, predstavivosť, tvorivosť a humor sú sudičky, ktoré by nás mali sprevádzať po celý život. A všetky tieto esencie nájdete v dobrej detskej knihe.

A ešte raz:

Pochopila som, že fantázia, predstavivosť, tvorivosť a humor sú sudičky, ktoré by nás mali sprevádzať po celý život.

A všetky tieto esencie nájdete v dobrej detskej knihe.

___

To sú spomienky, však? Ktorú z nich máte vo svojej knižnici ešte z detstva? V akom je stave? A ktorú chcete ako prvú z nich čítať s vašimi juniormi?

Naše Osmijankove dobrodružstvá svojho času podrobne preštudovala Deni, malý čierny bradáč, ktorého sme doma mali. Z knižky ostala len kôpka listov, nad ktorou pokrútil hlavou aj kníhviazač. Odvtedy ju hľadám v pôvodnom vydaní. Voči Opiciam bola Deni milosrdná. Pohrajme sa s rozprávkami od Gianni Rodariho, jedna z mojich najmilších, sa mi z police jednoducho vyparila. A spolu s ňou zmizol aj Makový mužíček. Kto vie kde všetky tieto knihy sú. Možno v nejakej paralelnej realite spolu s malými lyžičkami a každou jednou stratenou ponožkou. Čo myslíte?

Dětská leporela, to je web, ktorý potrebujete vždy po desiatej večer, ak ste predtým Môjho macíka prečítali dvanásťkrát. Investigatívna žurnalistika a bádanie po autoroch zameraná na detské leporelá, to sa musí spájať s humorom, nadhľadom a och, hromadou rodičovského porozumenia. Okrem toho sa autorka Lucie v detských leporelách skutočne vyzná: zistíte, že tento detský žáner, mnohokrát podceňovaný, je nesmierne bohatý a naozaj je z čoho vyberať. Lucie je úžasná a návyková, a my sme naozaj veľmi radi, že nám ochotne poskytla svojich 10 naj.

Áno, až na jedného Petra Horáčka budú jej srdcovky v češtine. Sme si istí, že vás to neodradí. V prevažnej väčšine ide o tituly nášho detstva a vanie z nich nostalgia. Niektoré boli aj prebásnené do slovenčiny, a na rozdiel od mnohých súčasných poslovenčení českých textov sú skutočne krásne. Ak aj nie, myslite na to, že aj my sami sme češtine rozumeli bez toho, aby nás to niekto učil, a to len vďaka tomu, že sme jej boli vystavovaní od útleho detstva. (Nuž a pre všetkých českých čitateľov – a vraj je vás tu polovica –  ďakujeme za podporu, a potichu závidíme bohatstvo vášho súčasného knižného trhu. Tak je.)

Protože prcek (2 a půl roku) je teď v období, kdy přechází od leporel k bilderbuchům a hodně proilustrovaným dětským knížkám, vybrala jsem od každého něco. Plus asi jednu nebo dvě knížky jsem mu ještě neukázala, protože vím, že u toho zatím nevydrží. Případně ukázala, ale po minutě se začal nudit a zdrhnul („Jdeme ven?“) – já je ale miluju a v mém výběru tudíž nesměly chybět.

1. Jiří Kahoun: Pískací kornoutek

Pískací kornoutek je nejdůležitější kniha mého dětství. Kratičké pohádky o zvířátkách, které nám táta předčítal tak často, až jsem většinu z nich uměla nazpaměť. A díky tomu jsem se naučila velmi brzy sama číst. Specifický jemný humor Jiřího Kahouna teď už několik měsíců prostřednictvím Pískacího kornoutku předávám i synovi. Často si čteme o datlíkovi a mašince, o pejskovi, co si šlapal na jazyk, nebo o kocourkovi, který chtěl umět písmenka. Neskutečně si to užívám a myslím, že pro dědu to taky hodně znamená. Historie se opakuje, i prcek už má své oblíbené pasáže a občas je odříkává zpaměti.

2. Eduard Petiška: O Jabloňce

Moje někdejší nejoblíbenější leporelo se stalo i pro našeho Martínka jedním z těch nej. Už zhruba ve 13 měsících vydržel sedět vedle mě na gauči a od začátku až do konce sledovat obrázky a poslouchat, jak hlavní hrdina Martínek, pojmenovaný mimochodem podle autorova syna, sleduje prostřednictvím ovocného stromu na zahradě střídání ročních období.

3. Eduard Petiška: Kam se schoval nůž

Znovu Eduard Petiška v tandemu s Helenou Zmatlíkovou: Kam se schoval nůž bylo před třiceti lety pro změnu největším favoritem mého muže. Já ho donedávna vůbec neznala! Martínek tentokrát poznává stromy a pomáhá mu nejen pejsek, ale i babička, která vypadá přesně jako ta manželova. Náš prcek si i tohle leporelo hodně oblíbil. Po sametové revoluci už znovu nevyšlo, ale poměrně snadno jsem sehnala v antikvariátu zachovalý výtisk z osmdesátých let.

4. Zdeněk Svěrák: Radovanovy radovánky

Radovanovy radovánky jsem v době, kdy jsem byla těhotná, poslouchala každý večer před spaním z cédéčka. Mám Zdeňka Svěráka a jeho brilantní hru s jazykem nesmírně ráda. Od jedné teenagerky jsem si je ještě před porodem koupila i jako knížku. A když jsem se znenadání ocitla v porodnici, zrovna jsem měla Radovanovy radovánky v batohu. Mám pro ně skutečnou slabost, ale na prcka jsou zatím ještě dlouhé a když jsem mu zkusila pustit animovaný večerníček, taky se nechytl. Nevadí, všecko bude!

5. Petr Horáček: Where Do You Live, Snail? 

Where Do You Live, Snail? je nejnovějším leporelem mého oblíbence Petra Horáčka. Z nespočtu leporel, které tenhle skvělý ilustrátor českého původu v Británii vydal, jsem synátorovi vybrala právě tohle. K babičce, na nákup nebo do školky totiž chodíváme po betonovém chodníčku na kraji velké louky. A ten chodníček bývá hlavně po ránu plný šneků. Velikých, spěchajících z jedné strany na druhou, i úplně maličkých dřímajících na stéblech trávy lemujících beton. Prcek je rád pozoruje a oblíbil si i Where Do You Live, Snail. Nejen, že ústřední postavičkou tohoto leporela je hlemýžď, ale na poslední straně ho dokonce pomocí kolečka můžete zasunout do ulity, jakože už je večer a tak šel spát… Petr Horáček je na podobné vychytávky expert a děti to umí ocenit.

6. Ti otravní králíci

Pro mne rozhodně největší objev letošního veletrhu Svět knihy. Krásně ilustrovaná a vtipná knížka o nerudném medvědovi a jeho nových sousedech si mě omotala kolem prstu a prcka jakbysmet. Už měsíc ji doporučuji, kudy chodím.

7. Jiří Žáček: O odvážném autíčku.

Tohle leporelo vám zpaměti odříkám i ve tři ráno. Ale nechápejte to tak, že si stěžuju, protože pokud jde o k dokonalosti dotažené rýmy Jiřího Žáčka, je to radost. Jiří Žáček si při psaní tohoto textu zavzpomínal na doby, kdy svou rodinu vozíval na prázdniny do Jugoslávie. Pro letní cestování s dětmi na výlety je O odvážném autíčku ideální! Obrázkům Jitky Petrové jsem chvilku přicházela na chuť, ale teď na ně nedám dopustit. Prckova nejoblíbenější stránka je ta s autem v tunelu pod Alpami. „Profrčíme vnitřkem hory, rozsvítíme reflektory, aby všichni viděli.“

8. Juraj Háj: Nakreslím si dům

Nakreslím dům s komínem. Kdopak bude bydlet v něm? Ve světnici táta s mámou… Leporelo Nakreslím si dům dokazuje, že v jednoduchosti je krása. Jako malá jsem si ráda prohlížela ty kárované peřiny, trepky pod postelí a ušatá křesla. Klasické ilustrace Heleny Zmatlíkové doplňuje geniální básnička Juraje Háje / Dušana Rolla.

9. Jiří Kahoun: Zvířátka z Malinové paseky

A Jiří Kahoun podruhé: Zvířátka z Malinové paseky. Autor se inspiroval dětmi vyjíždějícími každoročně na školky v přírodě a poslal zvířátka z Malinové paseky na výlet do Prahy. Na školku ve městě. Myšáček se snaží propašovat do kufru autíčka, kreček Bunďa zaspal odjezd autobusu… Čeká na ně eskalátor, parník, loutkové divadlo i zoologická zahrada. Se ségrou jsme ten příběh milovaly tolik, že když jsme dostaly morče, pojmenovaly jsme ho Bunďa. Coby venkovské děti jsme na žádné školce ani škole v přírodě pochopitelně nikdy nebyly, ale školka ve městě nás tak lákala! Snad bude ke Zvířátkům z Malinové paseky brzy podobně tíhnout i syn.

10. František Hrubín: Dětem

František Hrubín a Jiří Trnka. To nemohlo dopadnout špatně. Knížka Dětem na mě vykoukla v jednom pražském antikvariátu, a dobře udělala, protože jinak bych na ni dočista zapomněla! „Princeznička na bále poztrácela korále. Její táta, mocný král, Honzíka si zavolal…“ Obsahuje krátké básničky, pohádky veršované i prozaické, a nádherné ilustrace Jiřího Trnky. Velká písmena přejí předčítání i v šeru před spaním.

Tak povedzte, ktorá vás nadchla? Cez ktorú k vám prehovorilo detstvo strávené v dvojjazyčnom štáte, kedy všetci rozumeli všetkým? Ktorú už dlho hľadáte v antikvariátoch? Napíšte nám do komentárov.

A hneď potom bežte pozrieť na Dětská leporela. Náš najobľúbenejší post: O Jabloňce – detektivní příběh o tatínkovi s postřikem.  

Nebudú sa všetky knihy páčiť všetkým. A práve preto vám predstavujeme poličku na Čítajme si spolu, poličku s názvom Mojich 10 naj. V nej sa stretávate so zaujímavými ľuďmi okolo kníh, z ktorých každý vám ponúka tých svojich 10 naj. Keďže každý z nich má iný život, iný vek, iný počet detí a samozrejme inú domácu knižnicu, s ich desiatimi naj sa budete môcť alebo nebudete vedieť stotožniť. V každom prípade však budú inšpirovať - a to úplne postačí.

Do Mojich 10 naj som vybrala detské knihy, ku ktorým sa dcérka (2 roky 4 mes.) pravidelne vracia napriek tomu, že stále pribúdajú do poličky knih ynové. Dá sa teda povedať, že sú to stálice našej detskej knižnice.

 

S týmto vekom mi to príde možno trochu bláznivé hovoriť o stáliciach, ale tak zas si myslím, že vzhľadom na to, že niektoré knihy ju bavili len týždeň-dva… Každopádne, toto sú naše „topky.“

1. Vladimír Sutejev: Rozprávky o zvieratkách

2. Inger a Lasse Sandbergovci: O malej Aničke

3. Rotraut Susanne Bernerová: Potulky zimou

4. Zoya Ledecká: O Kazovi, ktorý si hľadal domček

5. Ľuboslav Paľo: Haló, haló, pani Mačka!

 

6. Petr Horáček: A New House for Mouse

7. Hervé Tullet: Knížka

8. Jennifer Berne: Calvin nevie lietať

9. Pierre Couronne: Zuzanka

10. Daisy Mrázková: Můj medvěd Flóra