Ako sa deti učia čítať a ako im pomáhať

Učiť sa čítať je ako pracovať v bani

Naučiť sa čítať je jedna ozaj ťažká robota. Aha.

  1. Mozog preskenuje prvé písmenko.
  2. Potom ho porovná s katalógom, ktorý má do seba vložený. (Toto má kopček: bude to m, n alebo h? Alebo nie je to náhodou u s kopčekom uloženým dolu hlavou? Toto má paličku a bruško. Je to b, p, d alebo q?)
  3. Skenuje postupne ďalej a každé jedno písmeno dáva do vzťahu s pímenami pred ním. (Je to pes alebo des? Je to slovo kamaráti alebo kamoši? Dieťa po prvých troch písmenkách kam- radšej rýchlo skočí na koniec slova, pretože namiesto dočítania dlllllhokánskeho slova je jednoduchšie skúsiť predpokladať ako sa to slovo môže skončiť.)
  4. Keď hlavička konečne dešifruje správne všetky písmená v slove, postúpi k významu slova. Uf! (Bol to les, čo teda znamená stromy a vtáky.)
  5. Odtiaľ sa preborí k ďalšiemu slovu, kde takisto najprv rozlúskne jednotlivé písmenká a potom význam celého slova.
  6. Takto preskúma všetky slová a ich jednotlivé významy v jednej vete.
  7. Potom musí ešte významy všetkých prečítaných slov pospájať do jedného celistvého významu vety.
  8. Aby ju vzápätí skúsilo skombinovať s tým, čo si prečítalo vetu predtým a vetu potom. Pomoc!

Toto všetko robí hlavička dieťaťa pri čítaní. Určite ste sa aj vy riadne spotili, a to si o tom teraz iba čítate.  Čítajte ďalej „Ako sa deti učia čítať a ako im pomáhať“

Čítajúci rodičia píšu: Aďa, Oliver a knižka

Čítajúci rodičia píšu je kategória o vás, superrodičoch. Je hlavne o tom, čo zažívate v bežnom živote 
s vašimi deťmi pomedzi knihy. Alebo s knihami pomedzi vaše deti? 
Nech je to ako chce, jej úlohou je povzbudiť a naštartovať. 
Tak štartujte, rodičovia!

Aďa je úplne obyčajná mama. To je určite to, čo by povedala ona – a vlastne asi aj to, čo by o sebe povedala väčšina z vás. A aj u nej platí (tak ako pri väčšine z vás), že to nie je celkom pravda. Naša spoločná história siaha do čias, keď sme ani jedna o materstve netušili nič. Ale potom prešlo tisíc rokov a my sme sa odrazu stretli na spoločnom parkovisku. Aha, okrem mám sa z nás stali  susedky.  Čítajte ďalej „Čítajúci rodičia píšu: Aďa, Oliver a knižka“

Adventný kalendár, ktorý zúbky nepokazí (a duši dobre urobí)

Úvodná poznámka: nebudeme vás posielať do obchodov a nútiť kupovať toho ešte viac. 
Máme namiesto toho zopár lepších (a overených) nápadov. 
I keď zároveň priznávam, že túto tradíciu u nás doma opakujeme šiesty rok, 
a je z roka na rok jednoduchšia.

Vianoce idú a s nimi darčeky, vôňa perníka a sacharidové horúčky. A tiež lacné čokoládové adventné kalendáriky, ktoré mnohokrát čokoládu nevideli ani po ceste vlakom na miesto dodania. Počuli o nej, to áno, v legendách, ktoré im mamy cukrovinky rozprávajú na Vianoce.
Ale to je všetko.

Lepší nápad pre vás máme – zabaľte deckám do kalendárika knižky. No dobre, prihoďte aj cukrovinku, salónku alebo somarinku, ale zabaľte im knižočky. A zadržte – kým vás vydesím ďalšou povinnosťou, ktorej sa vraj máte ako superrodič venovať – zadržte. Zadržte a vyčkajte. Vieme ako na to, veď aj my máme doma detí dosť a po šiestej večer ešte asi trikrát viac. Čítajte ďalej „Adventný kalendár, ktorý zúbky nepokazí (a duši dobre urobí)“

Dní tridsať, minút päť. Pridajte sa!

Rodičovia, na prvom januári nie je nič magické. Začať niečo meniť sa dá kedykoľvek. Tak sa pridajte.

Možno ste už niekoľkokrát chceli zaviesť pravidelné čítanie do vášho denného programu, no deti nechcú ani za svet, vy už večer ani nevidíte, čítanie je posledná vec, ktorú máte na mysli.

A keďže sme tiež rodičia a veľmi dobre vieme ako to chodí, máme pre vás čosi naviac, čo vám môže štart do nového zvyku zjednodušiť.  Čítajte ďalej „Dní tridsať, minút päť. Pridajte sa!“

Viac času na čítanie: tri tajné zbrane

Viac času na čítanie: tri tajné zbrane

Skončil rok 2016, podarilo sa mi prečítať 44 kníh, juhu! Som mama s dvomi malými deťmi, moja práca si žije mimo oficiálnych úradných hodín, a keď je manžel konečne doma, rada som s ním. A tak nájsť čas na čítanie nie je niečo čo ide ľahko. Ale 44 kníh? Ľudkovia, veď to je úspech, aj som si po ramene potľapkala!

V roku 2015 som ich prečítala dvanásť. To tiež nie je zlé na mamu, ktorá je doma s dvomi toho času neškôlkujúcimi deťmi – popravde, za daných okolností je vynikajúce už aj to, že si pamätá kam knihu naposledy položila. Rozumiete. Čítajte ďalej „Viac času na čítanie: tri tajné zbrane“